Vládni politici zvykli hovoriť, že nemajú problém rokovať o odvolávaní členov vlády, reálne však robili niečo iné. Dôvodom malo byť naťahovanie diskusií zo strany opozície. Prioritou sú tradične vládne návrhy zákonov a na aktuálnej schôdzi to boli aj rokovací poriadok parlamentu a etický kódex poslanca, čo opozícia tvrdo kritizovala.
Nikto sa vraj nevyhýba
Líder SNS Andrej Danko vyhlásil, že „nikto sa nevyhýba“ tomu, aby vláda požiadala o dôveru v súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a nikto sa nevyhýba ani opozičným návrhom na odvolávanie členov vlády.
„Nikto nespochybňuje právo opozície, spochybňujeme však ich prístup. Veľakrát sa stalo, že práve ľudia, ktorí navrhli odvolanie ministrov, ani neboli v sále. Opozícia je povinná byť v plnom počte, keď žiada odvolanie. A vždy, aj za mojich čias, to bolo tak, že sme potom dopĺňali počty na to, aby sa schôdza otvorila. Nikto tomu nebráni,“ tvrdil cez víkend Danko v STVR.
Predseda PS Michal Šimečka, naopak, poukázal na pohŕdanie ústavným zákonom zo strany vlády a Národnej rady. „Pán minister Kaliňák povie, že vyslovenie dôvery vláde v nadväznosti na dlhovú brzdu nie je téma. Vraciam sa k bežným ľuďom, ktorí majú napríklad zaplatiť vyššie dane a vyššie odvody a povedia daňovému úradu, pre mňa to nie je téma. Toto je strašne zlý signál do verejnosti,“ mienil v STVR Šimečka.
Postup vládnej koalície označil prezident Peter Pellegrini za chybu. „Pokiaľ má vláda väčšinu, tak je to len formalita,“ uviedol prezident v televízii Joj. Varoval, že keď sa „vymení politické garde“ a súčasné vládne strany by sa ocitli v opozícii, nová moc môže tiež presúvať opozičné návrhy zo schôdze na schôdzu.
Povinnosť pre vládu bez termínu
Pokiaľ ide o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ten rieši otázku dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu. Ak výška dlhu presiahne 50 percent podielu na hrubom domácom produkte, „vláda požiada Národnú radu o vyslovenie dôvery“. Zákon však nestanovuje, dokedy tak musí urobiť. Zároveň ju zbavuje povinnosti žiadať o dôveru iba v čase vojny alebo vojnového stavu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vlani v novembri na sociálnej sieti uviedla, že 22. novembra sa skončila dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie a naplnila sa povinnosť kabinetu požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Rada priznala, že formálne na to nie je stanovená lehota. Dodala však, že vláde prináleží splniť ju bezodkladne, teda do konca roka 2025.
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) si myslí, že vláda by nemala vyčkávať, pretože nastal čas, aby požiadala o dôveru. „Stotožňujem sa s názorom právnikov, ktorí hovoria, že nemá zmysel, aby sa to naťahovalo neúmerne dlho,“ povedal poslanec pre Štandard.
Šéf klubu SNS Roman Michelko naznačil, že kabinet premiéra Roberta Fica by mohol spojiť hlasovanie o niektorom zákone s dôverou vláde. Pre Štandard povedal, že nie je dôvod otáľať a že „ide o banalitu“.
Rozdiel medzi dôverou a vyslovením nedôvery vláde
Parlament sa teda musí vyrovnať s dvomi hlasovaniami, hoci môžu na prvý pohľad vyzerať rovnako. Dejú sa však v odlišnom ústavnom režime. Pokiaľ ide o hlasovanie o vyslovení dôvery vláde pre spomínaný rast dlhu, tak na jej získanie je potrebná jednoduchá väčšina z počtu prítomných poslancov. Ak by sa teoreticky prezentovalo iba 76 poslancov, čo je minimum pre uznášaniaschopnosť parlamentu, na vyslovenie dôvery by vláde stačilo len 39 hlasov. Pripomeňme, že koalícia disponuje 78 hlasmi.
Pri návrhoch na vyslovenie nedôvery vláde alebo ministrom, ktoré iniciovala opozícia, platí odlišná podmienka. V tomto prípade ústava vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu.
V jednom balíku
Najnovšie by sa mala ukončiť sága vyslovovania nedôvery vláde a siedmim ministrom, s ktorou prišla opozícia. Rozprava je zlúčená do jedného bodu. Nie je vylúčené, že sa bude v stredu rokovať dlho do noci a diskusia sa môže skončiť aj predčasne, ak to odhlasuje vládna väčšina.
Opozícia pred viac ako rokom navrhla odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Postupne k nemu pribudli aj návrhy zosadiť z funkcie ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS), ministrov životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), obrany Roberta Kaliňáka (Smer), zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru) a dopravy Jozefa Ráža (Smer).
„Urobíme nočné rokovanie, spoločná rozprava a ďalší deň sa môže hlasovať,“ naznačil poslanec Michelko. Podľa neho sa však môže stať, že všetci z koalície nemusia byť proti pri hlasovaní o niektorých opozičných návrhoch na odvolanie ministrov.
Vlani koncom roka bolo totiž v koalícii dusno po tom, čo premiér oznámil koniec Petra Kmeca (Hlas) vo funkcii vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Išlo o kauzu dotácií určených na výskum a vývoj, známu najmä v prípade skrachovaného outletu vo Voderadoch.
Hlasu sa nepáčilo, že rovnaký meter neplatil ani na politickú zodpovednosť ministra Ráža za nehody vlakov alebo ministra Migaľa pri obstarávaní IT riešení pre portál Slovensko.sk.
„Uvidíme, ako dopadne slobodné hlasovanie o dôvere voči niektorým ministrom. Možno je načase urobiť menšiu rekonštrukciu,“ povedal vtedy pre Štandard šéf klubu Hlasu Róbert Puci. Dodal, že niektorým ministrom dajú najavo, čo si o nich myslia.