Fico podľa Žilinku vyslovil nesúhlas so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR k hodnoteniu boja proti korupcii a prišiel s otázkou, či ho vie prehodnotiť a či sa dá uskutočniť ďalšie kolo expertných rokovaní.
„Tento rozhovor trval krátko. Striktne som zotrval na stanovisku generálnej prokuratúry, teda svojom stanovisku. V tomto smere k dohode určite nedôjde. Trvám na každom jednom fakte a písmene, ktoré je uvedené v stanovisku generálnej prokuratúry,“ zdôraznil Žilinka.
Podčiarkol, že stretnutie nebolo utajené, uskutočnilo sa v priestoroch generálnej prokuratúry pred zrakmi desiatok zamestnancov v služobnom čase a vo formáte predsedu vlády za prítomnosti jeho dvoch námestníkov.
„S predsedom vlády som nebol ani sekundu sám, čo by mohlo vytvárať priestor na akési špekulácie, ale ten priestor tu nie je,“ povedal generálny prokurátor.
Pozastavil sa nad niektorými politickými tvrdeniami, či mu bol Fico ponúknuť novú rentu, zakopať vojnovú sekeru alebo navrhnúť post veľvyslanca. Kritizoval, že médiá tieto výroky masívne šírili. „Veď je to urážka mňa a všetkých prokurátorov,“ vyhlásil Žilinka s tým, že nie je obchodník s kobercami na tureckom trhu.
Katastrofálny boj proti korupcii
Žilinka podrobil zápas štátu s korupciou tvrdej kritike. Vysvetlil, že orgány prokuratúry neodhaľujú trestnú činnosť ani korupciu a že ide o úlohu polície. Na základe údajov, ktoré má prokuratúra k dispozícii za minulý rok, konštatoval, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie, a zvlášť zmeny organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru, sa nevydarili.
„Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny,“ povedal generálny prokurátor s tým, že to nehovorí rád a že ide o katastrofálne výsledky.
Oprel sa o dáta s prehľadom stíhaných a obžalovaných osôb od roku 2022 do roku 2025. Podľa neho v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 je o 70 percent menej stíhaných a 67 percent menej obžalovaných osôb. V porovnaní s rokom 2023 ide o pokles 56 percent pri stíhaných a 40 percent pri obžalovaných a v porovnaní s rokom 2022 je pokles 58 percent pri stíhaných a 46 percent pri obžalovaných osobách. Upozornil, že štatistika nevyjadruje kontinuálny trend znižovania korupčnej trestnej činnosti, ide o skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie.
„Odmietam vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť,“ poznamenal Žilinka s odkazom, že primárne je vecou polície, aby odhaľovala trestné činy korupcie.
„Paródia“ pri tvorbe zákonov
Témou diskusie bola tiež tvorba legislatívy. Žilinka s ňou vyjadril nespokojnosť a trvá na tom, že sa deje „paródia na legislatívny proces“. Podľa šéfa prokuratúry premiér pristupoval k výhradám „celkom s pochopením“.
Šéf prokuratúry poukázal na potrebu riadneho legislatívneho procesu a pripomienkového konania, aby sa normy neprijímali zrýchlene štýlom z noci do rána. „Nie sme čarodejníci, aby sme dokázali z noci do rána reagovať na vlnu pozmeňovacích návrhov v Národnej rade,“ poznamenal. Zo strany premiéra dostal ubezpečenie, že sa legislatívne konania budú prebiehať v štandardnom režime.
Kaliňák: Pravdepodobne hovoril o svojich výsledkoch
Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zodpovednosť v boji s korupciou vrátil na stranu generálnej prokuratúry. „Mal som doteraz pocit, že otázku boja proti korupcii a trestného konania ako takého má na starosti predovšetkým generálna prokuratúra. Pravdepodobne hovoril o svojich výsledkoch,“ reagoval Kaliňák na šéfa prokuratúry.
Pánom trestného konania je podľa vicepremiéra prokuratúra, tá rozhoduje. Tvrdil tiež, že podali desiatky podaní a väčšinu z nich prokuratúra zastavila. „Môžete sa opýtať na prokuratúre, či zmenili pohľad na to, ako sa predtým tie prípady hodnotili,“ dodal.
Polícia obvinila prokuratúru z neodbornosti
Policajné prezídium v reakcii na Žilinku uviedlo, že ide o neodborné a nepodložené vyhlásenia. „Policajný zbor zásadne odmieta tvrdenia generálneho prokurátora o tom, že by systematicky zlyhával pri vyšetrovaní korupcie,“ zdôraznila polícia. Podľa nej ju za celý uplynulý rok generálna prokuratúra neupozornila na systémové nedostatky.
„Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo,“ priblížilo policajné prezídium. Upozornilo tiež, že generálna prokuratúra nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá.
Opozícia: Slová Žilinku sú obžalobou vlády
Opozičné Hnutie Slovensko vyhlásilo, že generálny prokurátor jasne ukázal, do akej katastrofy Slovensko priviedla „Ficova banda“ a jej trestná novela.
„Skrátenie premlčacích lehôt, zníženie trestných sadzieb a reorganizácia polície viedli k tomu, že sa viac kradne, viac korumpuje, ale menej vyšetruje a menej súdi. Vláda týmto krokom pomohla páchateľom korupčných trestných činov,“ uviedlo hnutie. Podľa neho by minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) mali ešte v stredu odniesť svoju demisiu do Prezidentského paláca.
SaS začne zbierať podpisy a zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej má vystúpiť Žilinka. Hlavnou témou má byť korupcia na Slovensku. Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga je jasné, prečo premiér Fico túžil po stretnutí so Žilinkom. „Fico sa očividne pokúsil vybaviť politickú dohodu, aby generálna prokuratúra zmiernila alebo prehodnotila svoje kritické vyjadrenia o tom, že vláda úmyselne zlyháva v boji proti korupcii,“ povedal Gröhling. Keďže Žilinka na takúto dohodu nepristúpil, SaS predpovedá novú vlnu útokov na prokuratúru.
(su, max)
Správu budeme aktualizovať.