Organizácii Spojených národov (OSN) hrozí dramatická finančná kríza, na čo upozornil v liste generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa agentúry Reuters v ňom hovoril o „bezprostredne hroziacom finančnom kolapse“.
Guterres už viackrát predtým varoval pred zhoršujúcou sa krízou likvidity. K tomu sa pridáva fakt, že USA sa čoraz viac sťahujú z financovania medzinárodných projektov. „Kríza sa prehlbuje, ohrozuje realizáciu programov a hrozí finančný kolaps,“ napísal Guterres 28. januára v liste veľvyslancom OSN. Situácia sa podľa jeho slov bude v blízkej budúcnosti ďalej zhoršovať.
Nedoplatky má celkovo 70 štátov. Finančná situácia OSN je z rôznych dôvodov problematická, pretože iba pätinu jej rozpočtu pokrývajú povinné príspevky. Zvyšok predstavujú dobrovoľné platby členských štátov. Časový rámec tejto krízy sa navyše prekrýva so zásadným rozhodnutím USA zdržať sa financovania medzinárodných projektov.
Spojené štáty sa stiahli
Spojené štáty nedávno znížili dobrovoľné príspevky pre organizácie OSN a odmietli aj povinné platby Organizácii Spojených národov. Americký prezident Donald Trump viackrát potvrdil „veľký potenciál“ OSN, ale dodal, že táto organizácia nevyužíva svoje možnosti. Okrem toho založil Radu mieru, čím v globálnej inštitúcii vyvolal obavy, že by ju mohol chcieť podkopať.
OSN vznikla v roku 1945 po druhej svetovej vojne a zahŕňa 193 členských štátov. Jej úlohou je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť. Ďalším kľúčovým prvkom je podpora ľudských práv.
Podľa pravidiel OSN závisia príspevky od veľkosti ekonomík jednotlivých členských štátov. USA tak prispievajú približne 22 percentami do základného rozpočtu OSN, nasledované Čínou s 20 percentami. Na konci roka 2025 dosiahli nezaplatené pohľadávky voči členským štátom výšku 1,57 miliardy dolárov. Guterres nezverejnil mená štátov, ktoré nezaplatili.
Generálny tajomník nenechal nikoho na pochybách o vážnosti situácie: „Buď všetky členské štáty splnia svoje záväzky v plnom rozsahu a včas, alebo budú musieť zásadným spôsobom revidovať naše finančné pravidlá, aby sa zabránilo bezprostrednému finančnému kolapsu,“ varoval.
Úradníci OSN vysvetlili, že USA v súčasnosti dlhujú bežnému rozpočtu OSN za viacero rokov 2,19 miliardy dolárov. Okrem toho ešte dlžia 1,88 miliardy dolárov za aktívne mierové misie a 528 miliónov dolárov za predchádzajúce mierové misie. Americké ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť agentúry Reuters nereagovalo.
Znižovanie nákladov
O tom, že financie OSN naliehavo potrebujú reštrukturalizáciu, svedčí aj to, že Guterres minulý rok založil pracovnú skupinu pre reformu. Iniciatíva UN80 sa zameriava na zníženie nákladov a zlepšenie efektívnosti OSN. Na tento účel sa členovia dohodli na znížení rozpočtu na rok 2026 o približne sedem percent na 3,45 miliardy dolárov. Guterres však varoval, že OSN by v júli mohli dôjsť peniaze.
Jedným z problémov vo finančnom cykle organizácie je pravidlo, podľa ktorého OSN musí každý rok vrátiť členským štátom nevyčerpané prostriedky. Guterres opísal tento účtovný postup ako kafkovský cyklus, pretože sa musia vrátiť prostriedky, ktoré nikdy neboli vyplatené.
Organizácia Spojených národov už prijala konkrétne úsporné opatrenia, medzi ktoré patrí zastavenie náboru nových zamestnancov, zníženie výdavkov na údržbu infraštruktúry a škrty v humanitárnej pomoci. Okrem základnej štruktúry OSN ovplyvní toto opatrenie aj konkrétne misie, napríklad v Sudáne alebo Jemene.
Financie OSN sú stále aktuálnou témou. Už v roku 2024 vtedajší koordinátor núdzovej pomoci OSN Martin Griffiths oznámil, že programy pomoci boli financované len zlomkom prostriedkov, konkrétne zhruba 18 percentami. V tom období to postihlo programy pre Sýriu, Sudán, Jemen, Gazu, Ukrajinu a ďalšie krízové a vojnové oblasti po celom svete.
Pôvodný text bol publikovaný na webe rakúskeho sesterského denníka Statement.at.