Megafúzia upriamuje pozornosť investorov na to, ako bude možné prekonať veľké prekážky prostredníctvom úzko prepojeného ekosystému rakiet, satelitov a systémov umelej inteligencie, aby sa infraštruktúra AI dostala za hranice Zeme. Prichádza práve v čase, keď sa SpaceX pripravuje na potenciálnu prvotnú verejnú ponuku akcií v hodnote 1,5 bilióna dolárov.
Spoločnosť SpaceX požiadala o povolenie vypustiť až jeden milión satelitov napájaných solárnou energiou, ktoré by mali slúžiť ako orbitálne dátové centrá, čo ďaleko presahuje všetko, čo je v súčasnosti v prevádzke alebo sa len navrhuje.
V podaní pre Federálnu komunikačnú komisiu (FCC) SpaceX opisuje „orbitálny dátový systém“ poháňaný solárnou energiou a optickým spojením, hoci neuvádza, koľko štartov Starshipu [testovaná generácia rakety SpaceX, ktorá má zlacniť a urobiť dostupnou vesmírnu dopravu vrátane letov na Mesiac a Mars, pozn. red.] by bolo potrebných na to, aby sa sieť vesmírnych dátových centier rozšírila na prevádzkovú úroveň.
„Výpočty vo vesmíre už nie sú sci-fi,“ povedal David Ariosto, autor a zakladateľ spoločnosti zaoberajúcej sa vesmírnym spravodajstvom The Space Agency. „A Elon Musk už dokázal, že je schopný vo viacerých oblastiach.“
Stará myšlienka stretáva novú ekonomiku
Zástancovia tohto projektu tvrdia, že vesmírne dátové centrá by boli lacnejšou alternatívou k dátovým centrám na Zemi vďaka neustále prítomnej slnečnej energii a schopnosti odvádzať teplo priamo do vesmíru.
Iní odborníci zasa varujú, že veľké komerčné zisky sú ešte roky vzdialené od reality, pretože koncept čelí obrovským výzvam a je plný technických rizík: žiarenie, orbitálny odpad (trosky), manažment tepla (odvádzanie tepla a chladenie), latencia (oneskorený príjem signálu alebo dát z vesmíru) a impozantná ekonomika, ktorá zahŕňa vysoké náklady na údržbu.
„Sú to skutočné výzvy, no ako ich potom dosiahnuť z hľadiska nákladov?“ zamýšľa sa Armand Musey, zakladateľ spoločnosti Summit Ridge Group, ktorý dodal, že finančné detaily takéhoto projektu je ťažké modelovať, pretože „technické neznáme nikto neobjasnil“.
„Ale nikdy nehovor nikdy,“ zdôraznil Musey, ktorý označil Muskove výsledky za „neuveriteľné“. „Myslím si, že z veľkej časti ide o stávku na Elona. Jeho úspech je pre ľudí naozaj ťažké ignorovať.“
No aj napriek Muskovým ambíciám nemusia byť dátové centrá vo vesmíre dosiahnuteľné ešte ďalšie desaťročie, domnievajú sa niektorí odborníci.
Základná fyzika, na ktorej je založená vesmírna infraštruktúra, nie je ničím novým. Využívanie slnečnej energie na obežnej dráhe sa skúma už od čias studenej vojny, keď v 70. rokoch dvadsiateho storočia americké ministerstvo energetiky a NASA analyzovali koncepty vesmírnej solárnej energie. Napokon však dospeli k záveru, že náklady na štarty (rakiet) a potrebné materiály sú také vysoké, že sa to prakticky nedalo využiť.
Muskovo úsilie sa líši tým, že jeho spoločnosti majú priamejšiu kontrolu nad kľúčovými prvkami systému – od rakiet, ktoré budú vynášať hardvér, cez prepojenia na prenos dát späť na Zem až po miliardárovu sociálnu sieť, ktorá má generovať dopyt po lacných operáciách s umelou inteligenciou.
„SpaceX má štrukturálne výhody, ktorým sa len máloktorá spoločnosť môže vyrovnať. Ovláda najaktívnejšiu flotilu štartovacích rakiet na svete, preukázala masovú výrobu kozmických lodí prostredníctvom Starlinku a má prístup k značnému súkromnému kapitálu,“ povedala Kathleen Curleeová, výskumná analytička na Georgetownskej univerzite.
Bombardovanie čipov žiarením
K najväčším výzvam, ktorým čelia vesmírne dátové centrá, patrí žiarenie a chladenie.
Hardvér dátových centier bude bombardovaný kozmickým žiarením zo slnka. V minulosti boli čipy určené pre vesmír špeciálne „odolné“ voči takémuto žiareniu, ale zriedkakedy boli také rýchle ako dnešné vlajkové lode čipov pre umelú inteligenciu.
Ďalšou prekážkou je chladenie čipov umelej inteligencie, ktoré počas výpočtov generujú obrovské teplo. Hoci je vesmír chladný, zároveň funguje takmer ako vákuum, takže teplo sa nemôže odvádzať tak, ako je to na Zemi. Výkonné čipy musia namiesto toho presúvať teplo do veľkých žiaričov, ktoré ho uvoľňujú ako infračervenú energiu, čo značne zvyšuje ich veľkosť, hmotnosť, a tým aj náklady.
Žiadosť SpaceX podaná Federálnej komisii pre komunikácie opisuje chladenie prostredníctvom „pasívneho rozptylu tepla do vesmírneho vákua“ a načrtáva, ako satelity, ktoré budú mať prevádzkové poruchy, rýchlo spadnú z obežnej dráhy.
Nedávno spoločnosť Alphabet (Google) bombardovala jeden zo svojich čipov umelej inteligencie žiarením v univerzitnom laboratóriu v Kalifornii. Chcela zistiť, ako vydrží päť- alebo šesťročnú misiu vo vesmíre v rámci výskumného úsilia o prepojenie solárnych satelitov do orbitálneho cloudu umelej inteligencie s názvom Project Suncatcher.
„Obstáli sme celkom dobre,“ povedal Travis Beals, vedúci pracovník spoločnosti Google a šéf projektu, ktorého prototyp by mal byť vypustený do vesmíru v roku 2027.
(autori: Akash Sriram, Joey Roulette, Reuters)
