Rusko a Spojené štáty od štvrtka nie sú viazané zmluvou New START, ktorá od roku 2011 obmedzovala jadrový arzenál oboch veľmocí. Otvorila sa tak nová kapitola dejín, ktorá môže obsahovať obnovené preteky v zbrojení.
Dohoda s formátom zo studenej vojny obmedzovala jadrový arzenál oboch krajín, a to počet hlavíc, počet odpaľovacích síl a nosičov – rakiet a lietadiel schopných niesť jadrové hlavice.
Bezpečnostní analytici teraz varujú, že po skončení platnosti hrozia ďalšie zbrojné preteky, typické pre obdobie studenej vojny (1947 až 1991). Na rozdiel od povojnového patu by sa v súčasnosti mohla pridať aj Čína.
Historické zmluvy
Pôvodnú dohodu uzavreli prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev na stretnutí v Prahe, pričom mala byť platná desať rokov. V roku 2020 sa Joe Biden a Vladimir Putin dohodli na predĺžení platnosti o ďalších päť rokov, čím sa šéf Kremľa snažil získať čas na ďalšie rokovania.
Nová Dohoda o redukcii strategických zbraní (START) obmedzovala počet jadrových hlavíc na 1 550 a znižovala maximálny povolený počet „nosičov“ – teda odpaľovacích síl a bombardérov – na 800.
Zmluvu s názvom START I pôvodne uzavreli George Bush starší a Michail Gorbačov v roku 1991, do platnosti vstúpila o tri roky neskôr. Ďalšiu zmluvu s Bushom podpísal Boris Jeľcin v roku 1993, neratifikovali ju však obe strany, a preto nevstúpila do platnosti.
Formát START bol náhradou za Rokovania o limitovaní strategických zbraní (SALT), ktorých počiatok sa datuje do obdobia tesne po kubánskej kríze v októbri 1962. USA a Sovietsky zväz sa zhodli, že hrozba vzájomného zaručeného zničenia (MAD) je pre svet priveľká, čo vyústilo do prvých rozhovorov v Helsinkách v novembri 1969.
Ich výsledkom bola Zmluva o protibalistických raketách (ABM), ktorá od roku 1972 obmedzovala počet rakiet schopných zostreliť jadrové nosiče – medzikontinentálne balistické rakety (ICBM). V roku 2002 od nej jednostranne odstúpil George Bush mladší s odvolaním sa na „jadrové vydieranie“.
Budúce zmluvy?
Práve Putin nedávno navrhol, aby Moskva a Washington dodržiavali kľúčové záväzky dnes už neplatnej dohody ešte jeden rok. Jeho súčasný náprotivok Donald Trump na túto výzvu formálne nereagoval – očakáva totiž „lepšiu“ dohodu, ktorú ratifikuje aj Peking.
Čínska reakcia na seba nenechala dlho čakať, no komunistická vláda rokovania odmietla, pretože má len „zlomok“ počtu jadrových hlavíc – približne 600 oproti štyrom tisíckam v Rusku i USA.
Putin sa zrejme spolieha na to, že bývalé zmluvné strany sa budú napriek vypršaniu platnosti dohody opierať o takzvané verifikačné mechanizmy. Ide o súbor vzájomných kontrol a dvojitého overovania štátom zverejnených počtov jadrového arzenálu.
Ako portálu Axios oznámili tri zdroje z diplomatického prostredia, Američania a Rusi sa už blížia k novej dohode o dodržiavaní kľúčových kontrol jadrových zbraní aj po vypršaní platnosti.
Kremeľ v stredu večer v oficiálnom stanovisku kritizoval „nesprávny a poľutovaniahodný“ prístup Spojených štátov, ktorých prezident dovolil vypršanie zmluvy bez náhrady. Rusko podľa komuniké predpokladá, že zmluva „už neplatí“ a obe veľmoci „sa môžu slobodne rozhodovať o ďalších krokoch“.
Trump podľa vyhlásenia Bieleho domu rozhodne o ďalšom postupe v oblasti kontroly jadrových zbraní, ktorý „vyjasní podľa vlastného harmonogramu“.
Týždenník Politico pripomenul, že tak ako chcel Trump pritiahnuť do nového rámca Čínu, Putin sa obrátil na Britániu a Francúzsko, ktoré tiež majú jadrové hlavice. Na ministerstve vojny zatiaľ „prebiehajú diskusie“ o potenciálnych scenároch pre USA, priblížili zdroje z Pentagónu.
Výkonný riaditeľ Asociácie pre kontrolu zbraní Daryl Kimball poznamenal, že „nás čaká veľmi neistá budúcnosť“. „Ak Trump a Putin čoskoro nedospejú k nejakej dohode, je pravdepodobné, že Rusko a USA začnú na svoje rakety inštalovať viac bojových hlavíc,“ vysvetlil šéf neziskovej organizácie.
Kimball varoval, že ak Trump nebude ochotný obmedzovať americký jadrový arzenál – napriek predošlým vyhláseniam o denuklearizácii – a bude, naopak, počet hlavíc zvyšovať, bude to motivovať aj Čínu, aby tiež zväčšovala svoje jadrové kapacity.
Rusko za posledné desaťročie výrazne rozšírilo svoje strednodobé jadrové sily, napríklad o balistickú raketu Orešnik, ktorú použilo v boji s Ukrajinou. Čína viac ako zdvojnásobila veľkosť svojho jadrového arzenálu, keď USA obmedzili niektoré jadrové platformy.
Prezident Donald Trump naznačil, že by uvítal novú dohodu, ale povedal, že by chcel, aby sa do nej zapojila aj Čína. Ponuka ruského prezidenta Vladimíra Putina zo septembra by predĺžila platnosť novej zmluvy START o ďalší rok, hoci by zabránila inšpekciám zbraní.
Putin zároveň požadoval, aby sa na následnej zmluve podieľali aj Veľká Británia a Francúzsko. Obe krajiny môžu odpáliť jadrové rakety z ponoriek alebo použiť stíhačky na zhodenie atómových zbraní, ale nemajú vo svojich arzenáloch pozemné medzikontinentálne balistické rakety.
„Teraz je čas, keď by boli obzvlášť cenné nejaké formy komunikačných kanálov a opatrenia na zabezpečenie transparentnosti,“ podotkla riaditeľka projektu pre jadrové otázky v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) Heather Williamsová. „Rusko pozastavilo tento druh činností a Čína dôsledne odmieta účasť na kontrole zbraní,“ dodala.
Komunikačné kanály medzi Ruskom a Západom zablokovala aj druhá strana, a to v dôsledku vojny na Ukrajine.
Svetové výzvy
Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, varovali, že bez zmluvného rámca, ktorý by zabezpečoval stabilitu a predvídateľnosť, bude každá strana predpokladať najhoršie verzie plánov strategického protivníka, čo bude „viesť k začarovanému kruhu“.
„Transparentnosť a predvídateľnosť patria medzi menej hmatateľné výhody kontroly zbraní a podporujú odstrašovanie a strategickú stabilitu,“ povedal riaditeľ Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) Karim Haggag.
„Bez nich budú vzťahy medzi štátmi s jadrovými zbraňami pravdepodobne náchylnejšie na krízy – najmä s umelou inteligenciou a inými novými technológiami, ktoré zvyšujú zložitosť a nepredvídateľnosť eskalácie, a so znepokojujúcim nedostatkom diplomatických a vojenských komunikačných kanálov medzi USA, Čínou a Ruskom,“ dodal.
Generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že zrušenie desaťročí úspechov v oblasti kontroly zbraní „nemohlo prísť v horšom čase – riziko použitia jadrových zbraní je najvyššie za posledné desaťročia“.
Vyzval Rusko a USA, aby bezodkladne obnovili rokovania s cieľom dohodnúť sa na „nástupníckom rámci, ktorý obnoví overiteľné limity, zníži riziká a posilní našu spoločnú bezpečnosť“.
K výzvam sa na stredajšej generálnej audiencii pridal aj pápež Lev XIV. Súčasná medzinárodná situácia si podľa neho vyžaduje „všetky možné spôsoby“, ako zabrániť novým pretekom v zbrojení.
(sab, reuters)