Zbigniew Brzeziński v knihe Veľká šachovnica z roku 1997 konštatuje, že americká globálna nadvláda je jedinečná, po prvýkrát v dejinách sa mocnosť mimo Eurázie stala hlavným arbitrom svetových síl.
Táto výnimočnosť bola podľa neho výsledkom súhry dejín, geografie i moci, nie trvalým stavom. Sivá eminencia americkej zahraničnej politiky si zároveň uvedomovala, že ide o dočasnú situáciu. Amerika mala osud vo svojich rukách, ale raz musel prísť nevyhnutný koniec nadvlády, či už pre jej odchod zo svetovej scény, alebo pre náhly vzostup úspešného rivala.
Donald Trump v istom zmysle napĺňa oba tieto scenáre zároveň. Jeho program MAGA nie je pokusom zachovať globálnu hegemóniu za každú cenu, ale snahou stiahnuť z nej Ameriku skôr, než sa stane bremenom.
Ústup z úlohy svetového hegemóna v tomto poňatí neznamená slabosť, ale redefiníciu prístupu k moci. Z iného pohľadu sa však Trumpovi nedarí zastaviť alebo výrazne oslabiť rivala Čínu. Tejto krajine sa tak otvára jedinečný priestor pokúsiť sa zdolať zo sveta ustupujúce Spojené štáty. Má Čína na to, aby USA zosadila z globálneho trónu?
Obchodný prebytok ako zbraň
Najväčšia sila Číny sa nachádza presne tam, kde majú dnes USA svoje najslabšie miesto – v medzinárodnom obchode. V roku 2025 dosiahol čínsky prebytok zahraničného obchodu rekordných približne 1,2 bilióna dolárov. Čína dosiahla tento rekord napriek zavedeniu ciel Bielym domom.
Export ázijskej krajiny rástol dokonca tempom okolo šesť percent a dosiahol hodnoty blízke 3,8 bilióna dolárov. Z USA zatiaľ nemáme presné čísla za celý rok 2025, ale bilancia zahraničného obchodu skončí opäť vo výraznom deficite v stovkách miliárd dolárov. Tento stav trvá už dekády. Laicky povedané, Čína každý rok bohatne a USA chudobnejú.
Ak sa v tomto nastavení nič zásadné nezmení, všetci vedia, ako to dopadne. Bohatstvo sa presunie zo Spojených štátov do Číny a na tom sa nič nezmení. Úbytok bohatstva sa nakoniec prejaví aj na vojenskej úrovni.
Trump chce síce zvyšovať rozpočet na armádu, ale štátna pokladnica zíva prázdnotou. Čína, naopak, môže svoje prebytky smerovať do armády. Vzhľadom na rusko-čínsku spoluprácu a najmä čínske schopnosti rýchlo kopírovať technológie Peking veľmi šetrí na vývoji vojenského vybavenia. Ak zostaneme iba v tejto rovine, ázijská veľmoc každý rok pomaly, ale isto sťahuje americký náskok.
Technologické a demografické preteky
Ďalším faktorom, v ktorom Čína rýchlo predbieha Ameriku, je počet patentov. V posledných rokoch podáva výrazne viac patentových prihlášok ako USA. Technológie sú jedným z rozhodujúcich činiteľov svetovej dominancie.
Čínsky prezident Si Ťin-pching po skúsenosti s vplyvom sociálnych sietí v USA zvolil inú cestu. Tento obrat dobre ilustrovala epizóda s prevýchovou miliardára Jacka Maa a oslabením spoločnosti Alibaba ako symbolu čínskeho digitálneho úspechu.
Prezident sa zameral skôr na klasický priemysel, aby si Čína udržala pozíciu továrne sveta. Zdalo sa, že Amerika využije túto zmenu na odskočenie v oblasti umelej inteligencie, kde naberala náskok pred celým svetom. Príchod jazykového modelu DeepSeek bol však pre americké plány bleskom z čistého neba. Náskok Ameriky v umelej inteligencii sa stenčil.
Zákaz vývozu čipov Nvidia H20, vyrobených špeciálne pre čínsky trh a mierne menej výkonných ako elitné modely, sa ukázal ako kontraproduktívny. Šéf Nvidie dokonca Trumpa žiadal, aby tento zákaz zrušil, a to nie z dôvodu ušlých ziskov, ale preto, že Čína bude ešte viac motivovaná Ameriku dohnať. Z hľadiska ľudského potenciálu je len otázka času, než sa prejaví desaťnásobná produkcia inžiniersky vzdelaných ľudí v Číne.
Demografická brzda ako kľúčový limit
Všetky spomenuté argumenty na prvý pohľad vykresľujú obraz Spojených štátov, ktorým veľmi rýchlo tikajú hodiny, pokým Čína nedospeje do bodu, keď USA zosadí. V skutočnosti je situácia komplexnejšia, pretože krajinu draka skôr alebo neskôr doženie demografia.
Aktuálne čísla ešte nie sú dramatické. Podiel obyvateľov Číny nad 65 rokov dosahoval v roku 2024 okolo 14,7 percenta, čo je menej ako v USA, kde predstavoval približne 18 percent. Demografické prognózy sú v strednodobom horizonte veľmi spoľahlivé. Čínska politika jedného dieťaťa si vyberá krutú daň, keď tento štát čaká obrovský nárast seniorov.
Odhady hovoria o tom, že populácia ľudí nad 60 rokov môže okolo roku 2035 dosiahnuť zhruba 400 miliónov. Rapídny nárast dôchodcov bude mať pre Čínu dvojaký zásadný vplyv. Prvý je veľký úbytok pracovnej sily. Veď práve na dostupnej a kvalifikovanej práci stojí súčasný čínsky úspech.
Druhý – možno ešte dôležitejší – je pokles spotreby. S pribúdajúcim vekom prirodzene klesá ekonomická spotreba a práve rast domácej spotreby má byť motorom rastu v nasledujúcich rokoch. Aj keby sa Číne podarilo spotrebu naštartovať, za desať rokov jej dôjde benzín.
Demografický problém sa netýka iba starnutia. Z pohľadu možnej dominancie je tu ešte závažnejšia otázka nízkej pôrodnosti. V Číne sa pohybuje okolo 1 až 1,1 dieťaťa na ženu. V USA je pôrodnosť výrazne vyššia, okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa na ženu.
Problém je, že v prípade Číny neplatí klasická poučka o konci blahobytu ako na Západe. Naopak, mladé generácie sú na tom materiálne lepšie ako staršie. Aj napriek tomu, že čínska spoločnosť nepodlieha rovnakému typu dekadencie ako západná, nedokáže vyriešiť tú najdôležitejšiu otázku na to, aby sa mohla stať skutočnou veľmocou.
Jej model spoločnosti nie je príťažlivý ani pre samotných Číňanov. Ázijská spoločnosť je veľmi autoritatívna, pravidlá kariérneho postupu rigidné a stranícky aparát zostáva všemocný.
Brzeziński mal pravdu v tom, že americká globálna nadvláda bola historickou výnimkou, nie trvalým stavom. Otázkou dnes nie je, či sa skončí, ale či ju dokáže nahradiť niekto, kto okrem sily ponúkne svetu aj príťažlivý príbeh podobný americkému snu, ktorý zatiaľ Číne chýba.