Právna poradňa pre LGBTI+

Združenie, ktoré je prijímateľom eurofondovej podpory, sa zároveň angažuje v právnych a politických sporoch so štátom v oblasti rodinnej a ústavnej legislatívy.

Komunitné centrum In. je súčasťou platformy Iniciatíva Inakosť, ktorá sa vyznačuje dlhodobým politicko-právnym aktivizmom. V jej programe aktivít do konca februára figurujú podujatia ako Kvír Speak, Teplé pletenie, Queer mužské kruhy, Ženský kruh (pre lesby) či komunitné stretnutia rodičov a blízkych LGBTI+ ľudí.

Samotné centrum sa charakterizuje ako priestor na stretávanie sa rôznorodých ľudí a komunít, podporu empatie, získavanie informácií v témach, ktoré môžu byť pre časť verejnosti neznáme, ako aj miesto na trávenie voľného času. Zároveň uvádza, že poskytuje zázemie pre ľudí v LGBTI+ aktivizme na tvorbu a realizáciu projektov.

Hlavnou činnosťou centra má byť inPoradňa, ktorá ponúka psychologickú, právnu a sociálnu podporu LGBTI+ ľuďom a ich blízkym, vrátane poradenstva v otázkach coming outu či riešenia šikany v škole alebo v práci.

Projekty nehodnotilo ministerstvo

Práve charakter týchto aktivít vyvolal otázku, či je použitie verejných a európskych zdrojov v tomto prípade v súlade s prioritami štátu. Denník Štandard sa preto obrátil na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o stanovisko.

Ministerstvo v odpovedi zdôraznilo, že projekty nehodnotilo priamo, ale prostredníctvom externých hodnotiteľov. Hodnotiace kritériá schválil Monitorovací výbor pre Program Slovensko a celý proces hodnotenia projektových zámerov je pevne ukotvený v oficiálnej Príručke pre hodnotiteľov projektových zámerov. To má garantovať transparentnosť a objektívnosť výberu bez subjektívnych zásahov zo strany ministerstva.

Rezort zároveň uviedol, že dúhové aktivity, ktoré kritici spomínajú v súvislosti s programom centra, neboli súčasťou schváleného projektu. Podľa ministerstva je projekt striktne zameraný na odborné psychologické, právne a sociálne poradenstvo, podporu duševného zdravia a vzdelávanie pomáhajúcich profesií s cieľom zlepšiť sociálnu inklúziu.

Projekt zahŕňa šesť hlavných oblastí aktivít, medzi nimi odborné sociálne, psychologické a právne poradenstvo, vzdelávacie programy, komunitné a kultúrne podujatia zamerané na identitné a hodnotové témy LGBTI+ komunity, osvetu pre verejnosť a podporu duševného zdravia.

Suma dotácie podľa ministerstva predstavuje celkové oprávnené výdavky na schválený projekt počas celého obdobia realizácie, vrátane odborných personálnych nákladov, odborného poradenstva a prevádzky centra. Žiadateľ sa povinne podieľa na spolufinancovaní vo výške viac ako 20-tisíc eur.

Použili eurofondy na ideologické aktivity?

Na otázku, v čom spočíva inovatívnosť projektu a kde je jeho merateľný spoločenský prínos, ministerstvo odpovedalo, že projekt má v súlade s podmienkami výzvy jasne stanovené ukazovatele, napríklad poskytnutie podpory viac ako 500 osobám a realizáciu minimálne 72 odborných programov.

Prínos sa má merať prostredníctvom zvýšenia dostupnosti odborného poradenstva a zníženia miery sociálnej izolácie cieľovej skupiny.

Denník Štandard sa obrátil aj na Iniciatívu Inakosť, pod ktorú Komunitné a integračné centrum In. patrí. Zaujímala nás cieľová skupina projektu a hranice medzi aktivitami financovanými z eurofondov a širším programom združenia.

Iniciatíva Inakosť v odpovedi uviedla, že je registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb so zameraním na cieľovú skupinu LGBTI+ ľudí a zároveň akreditovaným subjektom na poskytovanie pomoci obetiam trestných činov motivovaných nenávisťou voči sexuálnej orientácii a rodovej identite. Z toho podľa združenia vyplýva aj primárne zameranie Komunitného a integračného centra In., ktoré komunikujú verejne aj v projektových žiadostiach.

Zároveň však dodali, že v centre organizujú aj aktivity pre širšiu verejnosť, o ktorých informujú na svojom webe a sociálnych sieťach.

V súvislosti s otázkou, či eurofondy nemôžu byť použité na aktivistickú ideologickú činnosť, rezort práce a sociálnych vecí skonštatoval, že proces hodnotenia a výberu projektov je nastavený tak, aby eliminoval subjektivitu a ideologické vplyvy. Projekt prešiel dvojkolovým odborným hodnotením, v rámci ktorého dvaja nezávislí odborní hodnotitelia posudzovali splnenie atribútov sociálnej inovácie a podmienok výzvy, a ďalší hodnotiteľ overoval splnenie špecifických kritérií a súlad s cieľmi výzvy.

Financie sú podľa ministerstva striktne viazané na konkrétne odborné činnosti, ako sú poradenstvo a vzdelávanie, ktoré napĺňajú cieľ sociálneho začlenenia, nie na politický aktivizmus. V rámci projektu nie je striktne uvedené rozdelenie jeho financovania na jednotlivé kategórie, ako sú personálne náklady, režijné výdavky, služby alebo iné položky.

Hranica je údajne určená

Ministerstvo sa vyjadrilo aj k hranici medzi sociálnym začleňovaním a podporou kultúrno-aktivistickej agendy. Táto hranica má byť podľa rezortu jasne definovaná v oprávnenosti aktivít výzvy.

Pod sociálnym začlenením sa chápe odstraňovanie bariér v prístupe k službám, trhu práce a bežnému spoločenskému životu. Ak aktivita preukázateľne vedie k posilneniu kompetencií jednotlivca a jeho integrácii, ide podľa ministerstva o legitímne sociálne opatrenie. Transparentnosť a nestrannosť mali byť zabezpečené už pri tvorbe výzvy prostredníctvom participatívneho konzultačného procesu otvoreného verejnosti a odborným aktérom.

Združenie sa vyjadrilo, že projekt získal vysoké odborné hodnotenie, a ocenilo postup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako profesionálny a v súlade so zákonom a princípmi rovnosti a nediskriminácie.

V samotnom projekte sa uvádza, že Komunitné a integračné centrum In. reaguje na nízku mieru spoločenskej akceptácie, diskrimináciu a zhoršené duševné zdravie LGBTI+ ľudí na Slovensku. Cieľom má byť vytvorenie priestoru v Bratislave, ktorý poskytne odborné poradenstvo, komunitné aktivity a podporu osobného rozvoja.

Otázky vyvoláva aj to, či je vhodné financovať takýto projekt v čase rozpočtových škrtov. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že financovanie z fondov EÚ je účelovo viazané na konkrétne priority schválené v strategických dokumentoch, ako sú Partnerská dohoda a Program Slovensko.

Predmetná výzva je teda určená výhradne na sociálne inovácie, nemožno ju využiť na štandardné sociálne služby. Tie sa financujú z iných rozpočtových kapitol alebo z iných výziev zameraných na pomoc rodinám, seniorom a ďalším skupinám.

Podpora marginalizovaných skupín podľa rezortu nie je v rozpore s podporou seniorov, keďže ide o paralelné procesy riešenia rôznych foriem sociálneho vylúčenia.

Čo robila Inakosť doteraz?

Iniciatíva Inakosť sa dlhodobo prezentuje ako aktívny článok v oblasti presadzovania agendy LGBTI+ a túto líniu komunikuje aj prostredníctvom množstva článkov a príspevkov na sociálnych sieťach. Opakovane hovorí o takzvaných dúhových rodinách, v ktorých vyrastajú deti, a tvrdí, že LGBTI+ osoby môžu mať biologicky vlastné deti.

V poslednom období sa združenie výrazne angažovalo aj proti novele Ústavy SR, ktorá zakotvila existenciu iba dvoch pohlaví. Na tento účel spustilo verejnú zbierku, v ktorej podľa vlastných údajov vyzbieralo viac ako 18-tisíc eur.

Chce ich využiť na právne kroky voči štátu. Iniciatíva plánuje viesť súdne spory na úrovni slovenských súdov aj na úrovni európskych inštitúcií.

Súčasťou jej aktivít má byť aj právna pomoc párom rovnakého pohlavia pri uznávaní zahraničných manželstiev a následné spory so slovenskými úradmi. Združenie tvrdí, že Slovenská republika v tejto oblasti porušuje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

Iniciatívu denník Štandard oslovil aj s otázkami, či napríklad nevidí konflikt záujmov v tom, že na jednej strane čerpá verejné a európske financie a zároveň deklaruje zámer viesť právne spory proti Slovenskej republike. Alebo ako Komunitné centrum v praxi oddeľuje aktivity financované z eurofondového projektu od ostatných aktivít Iniciatívy Inakosť. Na tieto otázky Iniciatíva Inakosť neodpovedala.