Havana sa prepadá do krízy a tmy. Ide nám o prežitie, o nič iné, prízvukujú Kubánci

Každodenný život sa stáva čoraz ťažším

Keď sa Trumpa pýtali na možnosť vojenskej intervencie USA na Kube krátko po zajatí Madura, povedal, že si nemyslí, že útok bude potrebný, pretože „tamojší režim je pripravený padnúť sám“.

Minulý týždeň kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez vyhlásil „medzinárodný stav núdze“ v reakcii na varovanie USA pred clami, ktoré podľa neho predstavujú „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“.

Kubánska vláda však nekonkretizovala, ako mieni riešiť rastúcu hrozbu humanitárnej krízy.

Mnohí z Kubáncov, s ktorými sa agentúra Reuters rozprávala, uviedli, že ich každodenný život – už aj tak dostatočne náročný – sa zredukoval na riešenie základných potrieb, akými sú zabezpečenie jedla, vody a paliva na varenie, a že v posledných dňoch sa stáva citeľne ťažším.

Rady na benzín sa v posledných dňoch na niekoľkých čerpacích staniciach v Havane, ktoré sú ešte stále zásobované pohonnými hmotami, výrazne rozrástli. A odkedy USA v polovici decembra zablokovali dodávky venezuelskej ropy na Kubu, prakticky všetok benzín sa predával „s prémiou“, teda v dolároch – v mene, ku ktorej má prístup len málo Kubáncov.

„Kedysi ste sa mohli zaregistrovať a raz mesačne si palivo (v pesos) kúpiť,“ povedal obyvateľ Havany Jesús Sosa s odkazom na mobilnú aplikáciu, ktorá má obyvateľom oznámiť, kedy na nich prišiel rad, aby si natankovali svoje autá. „Už nie. Predaj v národnej mene sa zastavil.“

Zaplaťte, alebo ostaňte doma

Kríza zasiahla verejnú aj súkromnú dopravu, niektoré autobusy a súkromné taxíky boli vyradené z prevádzky, iné boli nútené zvýšiť ceny.

Dvadsiatnik Daylan Perez, ktorý pre klientov v starej Havane zastavuje súkromné taxíky, povedal, že menej autobusov znamená, že ľudia teraz nemajú inú možnosť, ako platiť rastúce poplatky za súkromnú dopravu. „Musíte zaplatiť cenu alebo zostať doma,“ dodal.

Dokonca aj dopravu elektrickými vozidlami – kedysi považovanými za všeliek v meste s nedostatkom paliva – zasiahli výpadky prúdu, ktoré teraz trvajú osem až dvanásť hodín alebo aj dlhšie.

Taxikár Alexander Leyet z Havany nedávno prešiel na elektrické trojkolesové taxi v domnienke, že prekabátil ostatných. „Teraz pre výpadok prúdu môžem taxík nabíjať iba štyri alebo päť hodín,“ povedal.

Vláda, ktorá má korene v kubánskej revolúcii Fidela Castra v roku 1959, desaťročia prežívala aj napriek niekedy brutálnym ekonomickým problémom, čím vyvracala pravidelné predpovede o bezprostrednom kolapse či povstaní proti nej.

Dlho tvrdila, že ide o snahu podnietiť povstanie pod vedením Spojených štátov, ale najnovšie rozsiahle protesty sa odohrali v pandemickom roku 2021. Medzi rokmi 2019 až 2024 totiž došlo k 12-percentnému poklesu kubánskej ekonomiky.

Ostré zásahy proti akejkoľvek forme disentu v kombinácii s emigráciou približne jedného milióna ľudí od začiatku pandémie [štatistiky z roka 2024 odhadujú, že na Kube žije 9,75 milióna ľudí, poznámka redakcie] takmer úplne eliminovali organizovanú opozíciu v krajine. Kubánci, ktorých oslovila agentúra Reuters, vo všeobecnosti odmietli odpovedať na otázky o možnosti protestov.

Výpadky elektriny

Nikto z opýtaných Kubáncov však nespochybnil, že zmena je potrebná.

„Len sa modlím, aby Boh našiel spôsob, ako nás z tohto (chaosu) dostať,“ vyznala sa Mirta Trujillová, 71-ročná pouličná predavačka z Guanabacoa ležiaceho neďaleko Havany, ktorá sa rozplakala, keď reportérovi agentúry Reuters povedala, že si už takmer nemôže dovoliť kúpiť jedlo.

Predtým bola závislá od prídelového programu základného tovaru poskytovaného vládou. Ale po pandémii sa postupne zrušil, keďže príjmy z turizmu a iné zdroje tvrdej meny vyschli.

„Nie som proti svojej krajine, (...) ale nechcem zomrieť od hladu,“ povedala.

Reportér agentúry Reuters bol večer aj svedkom nehody na rušnej križovatke v Havane, na ktorej nefungovali semafory v dôsledku výpadku elektriny.

„Niekedy, keď vypadne prúd, sa stanú nehody,“ povedala Raysa Lemuová, ktorej byt má výhľad na bulvár v Marianao na okraji Havany. „Kedysi vypínali prúd dvakrát alebo trikrát týždenne, ale teraz je to každý deň a niekedy to trvá až dvanásť hodín.“

Julia Anita Cobasová, 69-ročná gazdiná z Guanabacoa pri Havane, vstáva každé ráno o štvrtej na cestu dlhú 16 kilometrov, ktorá teraz (vrátane cesty späť) trvá takmer štyri hodiny. S menším počtom dostupných verejných dopravcov sa cesta predĺžila a stala sa nákladnejšou.

„Odchádzam z domu pred východom slnka a neviem, ako sa dostanem späť,“ povedala. Ale Cobasová, ktorá sa narodila tesne pred Castrovou revolúciou, povedala, že neočakávala, že Trump veci nejako zlepší.

„Odkedy som sa narodila, (Spojené štáty) sa nám vyhrážajú a každý deň sa stretávame s ťažkosťami. Ale prežili sme všetko,“ povedala.

Aimee Milanesová, 32-ročná obyvateľka Reparto Electrico neďaleko Havany povedala, že ani kubánska, ani americká vláda jej neponúkli veľa nádeje.

„Topíme sa. Ale nemôžeme s tým nič urobiť,“ zdôraznila Milanesová. „Ide o prežitie. O nič iné.“

(Dave Sherwood, Reuters)