Na záver minulého týždňa a počas víkendu sa veľa špekulovalo, že neistota trhov pramení z nominácie Kevina Warsha na guvernéra Fedu. Áno, bolo to prekvapujúce, ale zatiaľ nevedno prakticky nič o tom, akú skutočnú menovú politiku povedie.
Prvé zasadnutie pod jeho vedením má byť až v júni. To je pre dnešné trhy nepredstaviteľne dlhé obdobie. Všetky možné názory na to, akú menovú politiku Kevin Warsh povedie, sú číre špekulácie, pretože nepoznáme to zásadné.
Nevieme, ako sa budúci guvernér zachová, keď naňho Trump bude tlačiť, aby znížil sadzby, hoci makroekonomické dáta nebudú dávať dostatočný dôvod na takýto krok. Warshovu osobnosť preverí až skutočná skúsenosť. Zvádzať preto všetko dianie na trhoch na Warsha absolútne nedáva zmysel. Je to len jeden čriepok do mozaiky.
Nečakané utiahnutie sadzieb v Austrálii
Pri menovej politike ešte zostaneme. Sme svedkami nečakaného fenoménu, o ktorom však niektorí investori dlhodobo špekulovali, teda utiahnutie sadzieb austrálskou centrálnou bankou.
Prakticky celý posledný rok a pol trhy rástli vďaka nádeji, že Fed zníži sadzby. Keďže je najdôležitejšou centrálnou bankou, od jeho postoja sa odvíjajú postoje iných centrálnych bánk po celom svete.
Teraz žijeme v cykle znižovania sadzieb, ktorý mal sadzby poslať veľmi nízko. Dnes sa síce vie, že nulové sadzby škodia ekonomike a zarábajú na ďalšiu inflačnú vlnu, ale Trumpova aktuálna vízia sadzieb je okolo jedného percentuálneho bodu.
Austrálska centrálna banka však zvýšila sadzby o 25 bázických bodov na 3,85 percenta. Dôvodom bola stále vysoká inflácia, ktorá v decembri 2025 dosiahla 3,8 percenta. Dogma o tom, že sadzby musia v roku 2026 klesať, sa hneď v druhom mesiaci tohto roka porušila.
Jazda na horskej dráhe
Menová politika úzko súvisí so zlatom aj s bitcoinom. Zlato je poistkou proti zlej menovej politike centrálnych bánk, a to predovšetkým amerického Fedu. Bitcoin je, naopak, finančné aktívum, ktoré reaguje pozitívne na uvoľnenú menovú politiku.
Kto by však chcel podľa vývoja týchto aktív niečo odvodzovať o menovej politike či makroekonomickom výhľade, nedozvie sa absolútne nič. Správanie zlata a striebra teraz pripomína mémové akcie (meme stock). Zlato dnes nie je bezpečným prístavom, ale, naopak, miestom, kde sa odohráva najväčšia búrka. Volatilita je extrémna a nikto presne nevie prečo.
Striebro v tomto smere kopíruje zlato, ale s podstatným rozdielom. Taká vysoká volatilita na striebre bude mať nepríjemný vplyv na reálnu ekonomiku. Striebro zostáva priemyselným kovom a extrémne výkyvy budú komplikovať plánovanie produkcie.
Spomalenie produkcie by sa premietlo do ekonomického spomalenia. A to je to posledné, čo by sme v danej situácii potrebovali. To všetko sa deje bez zjavnej správy alebo zmeny fundamentálneho trendu. Trhy ovládajú čisté emócie.
Tento priebeh je ešte viditeľnejší pri kryptomenách. Cena bitcoinu prelomila dôležitú psychologickú úroveň 70-tisíc dolárov. Naposledy bolo možné bitcoin za túto cenu kúpiť v novembri 2024.
Pri populárnej kryptomene solana je prepad ešte výraznejší. Obchoduje sa pod 90 dolármi, teda na úrovniach z januára 2024. Rovnako ako v prípade zlata, ani tu nie je žiadny zvláštny dôvod, ktorý by trhy zaskočil, okrem toho, že vývoj posledných dní potvrdzuje vstup bitcoinu a kryptomien do medvedej fázy.
Pre dlhodobých investorov to nie je žiadna novinka. Dáta navyše ukazujú, že väčšinu bitcoinov teraz predávajú predovšetkým špekulanti, teda tí, ktorí ho držali krátke obdobie. Veľryby zatiaľ zostávajú v pokoji. Nezostáva tak iné možné vysvetlenie, ktoré je síce veľmi všeobecné, ale zároveň všetko vysvetľuje. Za dianím na finančných trhoch je predovšetkým strach. Ide o čisto emotívny pohyb, ktorý racionálny argument nezastaví.
Nečakané obrátky na poli umelej inteligencie
Tento strach a všeobecná panika sa pomaly, ale isto prelievajú aj na akciový trh. Ako dôkaz môže slúžiť juhokórejský index Kospi. Na začiatku týždňa sa prepadol o päť percent pre pochybnosti o celom sektore umelej inteligencie a navyše pre obavy z nedostatku operačnej pamäte pre nové dátové centrá.
Po tomto brutálnom jednodennom prepade otvorila juhokórejská burza na druhý deň na rovnakej, tentoraz pozitívnej vlne a index poskočil o päť percent nahor. Paradoxne z rovnakého dôvodu.
Tentoraz však nahor leteli ceny výrobcov pamäťových čipov a ťahali so sebou celý polovodičový sektor. Logiku za tým nehľadajte.
Rovnako hospodárske výsledky a správy nemajú jednotný smer, ktorý by umožnil jasnú interpretáciu situácie. Trhy potešili vynikajúce výsledky spoločnosti Palantir. Zisky rastú a vedenie zostáva veľmi optimistické. Veď umelá inteligencia je budúcnosť.
Lenže efekt tejto pozitívnej správy vymazala iná. Spoločnosť Oracle, považovaná dnes pre svoje dlhy za najslabší článok v reťazci firiem zapojených do fenoménu umelej inteligencie, si požičala ďalších 50 miliárd dolárov. To nie je známka zdravého rastu.
Dodajme na záver, že umelá inteligencia ďalej prekresľuje ekonomickú mapu sveta a neskôr aj tú burzovú. Spoločnosť Anthropic uviedla na scénu svojho asistenta Cowork, zameraného na porozumenie, vyhľadávanie a editáciu právnych textov.
Asistent síce nenahradí právnika, ale výrazne zvyšuje jeho produktivitu. Tento nástroj predstavuje pohromu pre firmy vyvíjajúce softvér pre právne kancelárie. Spoločnosť LegalZoom.com zaplatila za túto správu poklesom o pätinu. Nejde však len o služby pre právnikov. V ohrození sú všetky možné softvérové služby. Mimochodom, rovnaký strach tlačí dole akcie spoločností Adobe či Duolingo.
Umelá inteligencia tak už nie je iba motorom rastu, pričom firmám stačilo na tlačových konferenciách hovoriť o implementácii AI. Revolúcia umelej inteligencie vstúpila do fázy, keď si začína vyberať prvé obete, prekvapivo na poli softvérových firiem, teda tam, kde to čakal málokto.
Lámanie chleba v umelej inteligencii tak ešte viac zvyšuje napätie na trhoch, ktoré dnes viac ovládajú emócie než chladné vyhodnocovanie reality. Najlepšou ochranou proti týmto emóciám však zostáva nepodliehať im a držať sa vlastného investičného plánu.