K 6. februáru sú slovenské zásobníky plynu na najnižšej úrovni od roku 2022. Ich naplnenosť klesla na 39 percent. Koniec zimy je však zatiaľ pomerne ďaleko.
Európania sú zároveň svedkami strmého nárastu cien tejto komodity. Kontinent sa preorientovaním na dodávky skvapalneného plynu ocitol na vysoko konkurenčnom globálnom trhu. Od začiatku roka zdražela komodita v Európe o pätinu, pričom ešte pred týždňom bola jej cenovka až o 40 percent vyššia ako začiatkom roka.
Hlavným motorom tohto rastu je podľa riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richarda Kvasňovského práve chladné zimné počasie, ktoré spôsobuje vyšší dopyt po plyne.
„Od začiatku januára do konca mesiaca stúpla cena z 27 eur na viac ako 40 eur za megawatthodinu. Spôsobili to dve chladné januárové vlny na starom kontinente a veľmi chladné počasie v USA, ktoré malo vplyv na zníženie dodávok LNG do Európy,“ hovorí pre Štandard Richard Kvasňovský.
V zásobníkoch však podľa neho „máme stále dostatočné kapacity, aby sme s neprerušovanými dodávkami vydržali do konca zimy bez akýchkoľvek problémov“. Dodáva, že podľa prognóz by malo mať Slovensko zásobníky po ukončení vykurovacej sezóny stále naplnené približne na 20 percent kapacity.
Trumpov záujem o Grónsko zatiaľ nemá vplyv na ceny
Európske krajiny, medzi nimi aj Slovensko, zároveň v posledných rokoch výrazne zmenili svoje dodávateľské portfólio. Ešte v roku 2021 hrali prím Rusi, zatiaľ čo vlani nakúpila Únia od Moskvy „len“ okolo 13 percent svojich potrieb. Takmer dvojnásobne viac prišlo v skvapalnenej podobe z USA.
Trend je pritom rastúci. Ešte v lete sa totiž šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri uzavretí obchodnej dohody s USA zaviazala, že Európa bude nakupovať americký plyn za stovky miliárd eur.
V súvislosti so záujmom amerického prezidenta o Grónsko a jeho tvrdou asertivitou voči európskym spojencom sa preto začali ozývať hlasy, či kontinent neprešiel z blata do kaluže. z jednej závislosti do druhej.
Kvasňovský však konštatuje, že hoci plynári evidujú tieto pnutia a Únia má voči USA „veľkú expozíciu“, postoj Donalda Trumpa v téme Grónska má na ceny menší vplyv ako informácie a vývoj okolo konfliktu na Ukrajine.
Čo sa týka energetickej bezpečnosti, Európa by sa podľa neho mohla inšpirovať Čínou a investovať viac prostriedkov do prieskumu a ťažby na vlastnom území. Tvrdí, že cestou pre Slovensko je aj „podpora výroby biometánu, čo je obnoviteľný plyn zameniteľný za zemný plyn, no z hľadiska produkcie plne v našich rukách“.
Dá sa nahradiť ruský aj americký plyn?
Úsilie o nezávislosť môže tiež podporiť čo najväčšia diverzifikácia dodávateľov, do ktorej nebudú zasahovať politické rozhodnutia Bruselu.
Plynu totiž má na trhu pribúdať. Okrem Číny plánuje do roku 2030 takmer dvojnásobné zvýšenie produkcie aj Katar, najmä prostredníctvom projektu North Field. A čoraz viac plynu ťažia z bridlice aj Američania.
Európa by však mala napriek tomu problém nahradiť do konca tohto roka približne 20 miliárd kubíkov ruského LNG, skoro raz taký objem plynu (ktorý ide rúrami) do jesene 2027, a zároveň znižovať novovzniknutú závislosť od USA.
„Na svetovom trhu sa v tomto roku očakáva nárast ponuky LNG o sedem percent. Drvivú väčšinu z toho tvoria vyššie produkčné kapacity Spojených štátov a Kataru. Katar sa viac zameriava na ázijský trh, USA na európsky. Hoci počet dodávateľov skvapalneného plynu vo svete rastie, nikto z nich nemá kapacity, aby v plnej miere nahradil americký LNG,“ pokračuje šéf SPNZ.
Takáto snaha by podľa neho s vysokou pravdepodobnosťou znamenala vyššie ceny.
„Čo môže spôsobiť rastúca závislosť od dodávok z USA ukázali prvé týždne tohto roka. Silné mrazy v Amerike obmedzili export skvapalneného plynu do Európy. Nominácie dodávok plynu do exportných terminálov klesli o 26 až 72 percent. Výsledkom bol strmý rast cien.“
Kvasňovský: Ak chceme lacný plyn, treba dovážať menej LNG
Riešením celého európskeho problému s energetickou suverenitou by bolo zrušenie tvrdého zákazu ruských energonosičov v Európe, po ktorom volajú Slovensko aj Maďarsko. Obe krajiny podávajú na Brusel pre toto nariadenie žalobu. Vystavením stopky sa totiž stráca významný dodávateľ a s tým, ako sa USA stávajú nespoľahlivým partnerom, je okruh potenciálnych predajcov príliš úzky.
Navyše, staviť na plyn z Kataru, prípadne iných krajín Blízkeho východu, je veľké riziko, keďže pri väčších pnutiach medzi Izraelom, USA a Iránom hrozí blokáda Hormuzského prielivu.
Táto alternatíva je však zatiaľ politicky nepriechodná.
Richard Kvasňovský na margo problému konštatuje, že hoci „pre prímorské krajiny má zmysel investovať do LNG terminálov a vyskladať si portfólio z viacerých dodávateľov skvapalneného plynu, nielen dominantne USA“, vnútrozemské krajiny, ako je Slovensko, „by mali mať možnosť spoliehať sa najmä na potrubné dodávky“.
„Jednak pre existujúcu mohutnú infraštruktúru a jednak z hľadiska cien. Pre Slovensko platí, že ekonomicky je najvýhodnejší ruský potrubný plyn, no pripravujeme sa aj na alternatívu, že krajina bude plne zásobovaná LNG. Tá však bude drahšia a bude mať riziko dlhšej prepravnej trasy, ktorú nebudeme mať plne pod kontrolou,“ pokračuje.
Európa sa podľa neho väčším zameraním na LNG dostala na globálny trh, čo znamená, že sa musí zmieriť s vyššou cenovou hladinou.
„Investičná banka Morgan Stanley sa explicitne vyjadrila, že ak chce Európa ceny plynu na úrovniach spred covidovej krízy, tesne pod 20 eur za megawatthodinu, potrebuje znížiť závislosť od LNG dodávok na 10 až 20 percent, čo bol štandard pred rokmi 2020 až 2021. Takto by musela dovážať viac potrubného plynu, vrátane ruského,“ uzatvára.