Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) a šéf KDH Milan Majerský sa v relácii STVR O 5 minút 12 dostali do ostrej výmeny názorov o správaní poslancov v parlamente, dôvere vláde aj kritike generálneho prokurátora. Hovorili aj o konsolidácii verejných financií či o kontroverzii okolo darovania stíhačiek MiG-29.
Stávajú sa excesy normou?
Jednou z úvodných tém bola parlamentná kultúra a otázka, či sa z excesov nestáva nová norma. Richard Raši pripomenul incidenty z decembra 2025, keď podľa neho poslanci Progresívneho Slovenska narušili rokovanie pískaním na píšťalky. Práve tieto udalosti mali byť dôvodom na sprísnenie rokovacieho poriadku.
Raši zdôraznil, že poslanci boli zvolení demokraticky a majú právo vykonávať mandát. Zároveň sa zastal Františka Mikloška, ktorého označil za slušného poslanca a významnú osobnosť demokracie.
Vyjadrenia poslanca Michala Barteka (Hlas) na jeho adresu však vysvetľoval v historickom kontexte – podľa Rašiho mali súvisieť s tým, že Mikloško nehlasoval za deklaráciu o zvrchovanosti SR, bol proti prijatiu Ústavy SR a nesúhlasil ani s uznaním SNP za štátny sviatok. Raši dodal, že KDH bolo v tom čase proti vzniku Slovenskej republiky.
Majerský reagoval, že KDH nebolo proti vzniku samostatného Slovenska, len chcelo vznik štátu iným spôsobom a v inom čase. Zároveň ostro odsúdil útoky na Mikloška. Podľa neho je neprípustné, aby jeden z najmladších poslancov vládnej strany útočil na osobnosť Novembra '89.
Majerský tiež pripustil, že spomínané udalosti z decembra sa nemali stať, no označil ich za reakciu opozície na novelu Trestného zákona z dielne koalície, s ktorou sa osobne nestotožňuje.
Nevyslovenie nedôvery vláde a nočné rokovania
Ďalšou témou bolo hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde. Richard Raši vysvetľoval, že samotné hlasovanie prebehlo cez deň, hoci rozprava sa odohrávala v noci. K takémuto kroku pristúpili aj pre výčitky, že ak by bola rozprava cez deň, neriešili by dôležité veci pre krajinu. Šéf parlamentu dôvodil, že rozprava nepriniesla nič nové a keby sa rokovalo cez deň, stratili by sa dva rokovacie dni.
Nočné rokovania nie sú pritom podľa neho ničím výnimočným, keďže sa tak dialo aj za vlád Mikuláša Dzurindu či počas predchádzajúcej vlády. Kriticky sa vyjadril aj na adresu poslankyne Zuzany Mesterovej (PS), ktorú označil za „arogantnú“ a prirovnal ju k „Matovičovi v sukni“.
Majerský je v tejto súvislosti presvedčený, že vláda nevie, nechce a nedokáže riešiť problémy bežných ľudí. Šéf KDH upozornil aj na to, že pri hlasovaní mala byť prítomná celá opozícia. Pripomenul, že poslanec KDH Branislav Škripek sa viackrát ospravedlňoval, no nestihol sa na hlasovanie dostaviť.
Vyslovenie dôvery vláde ako otáznik
Diskusia pokračovala otázkou, či by mal premiér predložiť návrh na vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s takzvanou dlhovou brzdou.
„Keď príde návrh, zaradím ho bezodkladne. Len čo to dorazí, budeme hlasovať, sme na to pripravení,“ skonštatoval Raši s tým, že ide o kompetenciu predsedu vlády, ktorého na takýto krok vyzvať nevie.
Nepochybuje však o tom, že by vláda dôveru parlamentu získala. Argumentuje tým, že za dva roky sa nestalo nič, čo by mohlo viesť k opaku. Ubezpečuje, že vláda je stabilná a funguje.
Zároveň poukázal na výsledok hlasovania, keď 79 poslancov podporilo vládu tým, že odmietli nedôveru. Podľa Rašiho to znamená, že vláda má stabilnú väčšinu a bude fungovať ďalej.
Majerský naopak vyhlásil, že parlament mal mať takýto návrh už dávno. Ak sa tak doteraz nestalo, môže to byť aj tým, že koalícia si nie je istá sama sebou. Ak by si bol podľa neho premiér istý, už dávno by návrh v parlamente bol. „Premiér by mal konať bezodkladne,“ zdôraznil Majerský.
Žilinka a kritika legislatívneho procesu
Témou bola aj kritika generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý upozornil na časté využívanie skráteného legislatívneho konania. Raši priznal, že požiadal premiéra, aby sa skrátené konania používali len v nevyhnutných prípadoch. Ako príklad spomenul zákon o envirofonde, pri ktorom podľa neho nešlo o úplne nutný dôvod na zrýchlený proces.
Raši zároveň zdôraznil, že nie všetko je potrebné riešiť tlačovými konferenciami. Mandát Žilinku sa končí v decembri 2027 a podľa predsedu parlamentu nejde o tému aktuálneho volebného obdobia. „Bude dosť času na jeho zvolenie novým parlamentom,“ dodal.
KDH si podľa Majerského post generálneho prokurátora ctí a poukázal na to, že generálny prokurátor vystavil nedávno koalícii nelichotivé vysvedčenie. Súhlasí, že nový generálny prokurátor by sa mal voliť až po parlamentných voľbách.
Zároveň upozornil, že problémom je snaha koalície voliť generálneho prokurátora ešte pred voľbami, hoci by to mal robiť až nový parlament. Povolebnú spoluprácu s Hlasom odmietol.
Korupcia a potreba zmeny
Majerský v debate vyhlásil, že boj proti korupcii zlyhal a skončí sa až vtedy, keď si ľudia na najvyšších miestach povedia, že prestanú kradnúť.
Raši reagoval, že nikdy nepočul, že by polícia odmietla riešiť informácie postúpené prokuratúrou. Podľa neho treba situáciu upokojiť a riešiť ju dialógom, ale len vtedy, keď to bude správne, a nie vynútené politickým tlakom.
Jednou z najvýraznejších tém bolo zastavenie vyšetrovania darovania stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Majerský tvrdil, že išlo o techniku s nulovou hodnotou, keďže Slovensko nemalo servis, pilotov ani muníciu. Nevedel však posúdiť, či mohlo ísť o trestný čin, no odborníci podľa neho naznačujú, že pravdepodobne nie.
Raši naopak tvrdil, že darovanie bolo obhajované tým, že Migy sú šroty, no následne sme ich videli lietať na Ukrajine. Podľa neho mali hodnotu a ich odovzdanie bolo nehospodárne a mohlo ohroziť obranyschopnosť Slovenska.
Bezpečnostné riziká
Do diskusie sa dostala aj kontroverzia okolo poradcu premiéra Miroslava Lajčáka a jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom. Majerský vyhlásil, že ide o prepojenie Smeru a Lajčáka na Epsteina a nemožno to prekryť útokmi na KDH. Podľa neho treba vyšetriť každý prípad, pretože mohla byť ohrozená bezpečnosť Slovenska.
Raši súhlasil, že spis môže mať aj trestnoprávny výsledok a je potrebné ho dôsledne vyšetriť. Dodal, že medzi obeťami zneužívania mohli byť aj Slovenky, no nie je si istý, či je potrebný špeciálny vyšetrovací tím.
Raši sa vyjadril aj ku konsolidácii verejných financií. Priznal, že prijaté opatrenia nikoho netešia, no boli v danej situácii nevyhnutné. Zdôraznil, že ďalšia konsolidácia by mala byť postavená na prorastových opatreniach, aby sa nemusela opierať len o šetrenie.
Majerský kritizoval vládu za to, že „najhrubším spôsobom zdaňuje ľudí“, pričom hrozí strata práce tisíckam zamestnancov. Tvrdil, že odchádzajú investori, končia živnostníci a vláda až po roku a pol čerpá z opatrení, ktoré KDH prinieslo na okrúhly stôl.
Adresnosť 13. dôchodku
Na záver sa diskutovalo aj o 13. dôchodku. Raši vyhlásil, že ide o mimoriadne citlivú tému a vláda nedovolí, aby sa naň siahalo. Pripustil však debatu o adresnosti, pričom riešením môžu byť dáta podobné tým pri energopomoci.
Majerský zopakoval, že KDH od začiatku hovorí o potrebe adresnosti. Strana hlasovala za 13. dôchodok, lebo nebolo nič lepšie, no ideálne by podľa neho bolo, keby mali seniori „12 kvalitných dôchodkov“ namiesto jedného navyše.
(mja, tasr)