Maroš Žilinka v stanovisku navrhuje, aby ústavný súd návrhu vyhovel a konštatoval porušenie viacerých ustanovení Ústavy SR.
Rozpor vníma v skrátenom legislatívnom konaní, zmene postavenia chránených oznamovateľov i transformácii pôvodného úradu na nový, s ktorou je spojený zánik výkonu funkcií vedúcich predstaviteľov.
Prezident zákon nepodpísal
Vláda vlani v novembri schválila návrh zákona, ktorým má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti.
Premiér Robert Fico (Smer) prisľúbil, že na úrovni ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa nič nemení. „Len navrhujeme zmeniť štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti ochrany obetí trestných činov,“ skonštatoval.
Prezident Peter Pellegrini zákon nepodpísal a vrátil ho do Národnej rady SR. Skritizoval celý proces prijímania legislatívnej normy, počnúc zasadnutím slovenskej vlády v sobotu, skráteným legislatívnym konaním a zdĺhavou diskusiou k nemu na pôde parlamentu.
Zatiaľ čo koaličný Hlas prezidentovo rozhodnutie rešpektoval, SNS a Smer sa vyslovili, že v budúcich voľbách od nich Pellegrini nemôže očakávať podporu.
Parlament veto hlavy štátu prelomil. Zasiahol však Ústavný súd SR, ktorý pozastavil účinnosť celého zákona navrhovanú od 1. januára 2026, kým definitívne nerozhodne o spornosti zákona s ústavou.
Zásah Európskej únie
Európska komisia nedávno oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku. Dôvodom je nedávne prijatie zákona o zmene ÚOO na nový úrad.
Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv Európskej únie.
„Komisia podrobne a opakovane vyjadrila svoje obavy slovenským úradom. Slovenský parlament prijal tieto zmeny a doplnenia napriek týmto námietkam,“ uviedli vo vyhlásení výkonného orgánu EÚ k rozhodnutiu o začatí konania.
Komisia zaslala Slovensku formálne oznámenie o možnom nesplnení povinnosti v súvislosti s ÚOO a vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne dva mesiace, Brusel však v tomto prípade dal Slovensku na odpoveď a nápravu jeden mesiac.
Ak Komisia nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko. Ak ani následne spor nevyriešia, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Následné neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu EÚ by mohlo viesť k sankciám.
Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová v reakcii na začatie konania uviedla, že pri schvaľovaní zákona o ochrane oznamovateľov opakovane varovali zákonodarcov, že navrhovaná legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie.
Ministerstvo vnútra SR nevníma začatie konania ako niečo neštandardné alebo nezvyčajné. Považuje to za bežný postup v prípade pochybností. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytol hovorca rezortu Matej Neumann.
(max, lud)