Osobitne podozrivým je podpis radikálneho ministra financií, ktorý sám pochádza z nelegálnej židovskej osady Chispin v regióne Golanských výšin. Podľa medzinárodného práva je osada nelegálna, pri anexii pôvodne sýrskeho územia v roku 1981 ju však Izrael v rámci vlastného systému legalizoval.
O plošnú legalizáciu osád sa Smotrič snaží aj ako minister, pričom bezpečnostný kabinet zrušil utajenie zoznamu vlastníkov pozemkov a nehnuteľností v Predjordánsku. Mená Palestínčanov, ktorí vlastnia pozemky na okupovanom území, tak už nebudú utajené a etnickí Židia sa na nich môžu priamo obracať s obchodnými ponukami.
Do nedele mohli Izraelčania kupovať pozemky len prostredníctvom registrovaných spoločností, vysvetlil denník Times of Israel s tým, že užší zbor ministrov v podstate povolil kúpu aj súkromným osobám.
„Toto opatrenie umožní Židom kupovať pozemky v Judei a Samárii rovnako, ako ich kupujú v Tel Avive alebo Jeruzaleme,“ pripomenuli ministri s použitím židovského označenia Predjordánska.
Eskalácia
Okrem toho ministri rozšírili bezpečnostné právomoci v zónach A a B, ktoré tvoria 18 a 22 percent rozlohy Západného brehu. Zóna A sa podľa definície druhej dohody z Osla (1995) najviac približuje akejsi palestínskej nezávislosti, keďže bezpečnostná kontrola aj civilná správa podliehajú Palestínskej samospráve ako najvyššiemu národnému orgánu.
V zóne B má civilnú kontrolu tiež palestínsky štát, bezpečnosť však zaručujú izraelské sily vrátane armády a polície. Zóna C je pod priamou izraelskou okupáciou, jej režim tak bezpečnostný kabinet od nedele rozšíril aj na zvyšné dve zóny.
Nateraz si ministri vyhradili „dozorné a vynucovacie právomoci“ v oblasti porušovania zákonov o ochrane vodných zdrojov, archeologických lokalít a znečisťovaní.
Ešte v ten deň vydal palestínsky prezident Mahmúd Abbás odsudzujúce stanovisko, v ktorom tieto kroky izraelskej vlády označil za „nezákonné a neplatné“, a požiadal Spojené štáty a OSN o pomoc pri zastavení ich aplikácie.
Abbásovo vyhlásenie citovala palestínska štátna agentúra WAFA, podľa ktorej Palestínska samospráva „varovala pred nebezpečenstvom akéhokoľvek porušenia islamských a kresťanských svätých miest, zdôrazňujúc, že akékoľvek porušenie Ibrahímovej mešity a prevod moci nad ňou sú neprijateľné“.
Prezidentská kancelária tu použila islamské označenie Hrobiek patriarchov, v ktorých podľa hebrejskej tradície spočívajú Abrahám, Izák a Jakub s manželkami. Výstavbu v Hebrone musel povoliť tamojší magistrát a palestínska Civilná administratíva, odteraz ju však povoľuje „obranný establišment“, podotkli izraelské Times.
Rozširovanie izraelských právomocí nad palestínskym územím odsúdilo aj hnutie Hamas, ktoré stojí v opozícii voči Abbásovmu hnutiu Fatah. Obe však svojimi metódami bojovali a bojujú proti okupácii židovského štátu – ktorý na strane Hamasu vyústil do vojny v Pásme Gazy.
„Žiadame arabské a moslimské národy, aby splnili svoju historickú zodpovednosť a postavili sa proti okupácii a jej veľkolepému plánu anexie Západného brehu,“ vyhlásilo nacionalistické militantné hnutie s tým, že vyzvalo arabské a islamské krajiny, aby „prerušili vzťahy so sionistickou entitou a vyhostili jej vyslancov z krajín, ktoré s ňou nadviazali vzťahy“.
Palestínčanov v Predjordánsku Hamas vyzval, aby začali „povstanie na Západnom brehu Jordánu a v Jeruzaleme“ a „eskaláciu konfliktu s okupáciou a jej osadníkmi všetkými dostupnými prostriedkami, aby sa zabránilo projektom anexie, judaizácie a vysídľovania“. Times of Israel pripomenuli, že Hamas termínom „osadníci“ nazýva aj občanov Izraela.
Opevňovanie dočasnej hranice
Na pozadí ďalšej rastúcej krízy odhalila televízia Channel 12 informácie, ktoré premiér Benjamin Netanjahu zatajil hlavnému kontrolórovi. Prvého októbra 2023 totiž nariadil svojim poradcom a veliteľom bezpečnostných zložiek, aby „zachovali status quo“ s Hamasom.
Niekoľkonásobný predseda vlády vo štvrtok zverejnil zoznam svojich výrokov, ktoré adresoval Hamasu a ktoré vraj dokazujú jeho „agresívny“ prístup voči palestínskej skupine. Channel 12 však objavila záznam z rokovania vlády 1. októbra, teda menej ako týždeň pred útokom na južný Izrael, v rámci ktorého Netanjahu tlačí na zachovanie ekonomických stimulov – peňazí, ktoré prúdia cez Katar.
Predstavitelia izraelskej armády a agentúr ako Mosad a Šin Bet odporučili „likvidáciu vodcov“ Hamasu, čo Netanjahu podľa záznamu odmietol. Namiesto toho veliteľom odporučil, aby sa „zamerali na [palestínske] vedenie na Západnom brehu“.
„Premiér vyjadril veľké uznanie všetkým bezpečnostným službám za ich činnosť zameranú na udržanie pokoja na všetkých frontoch… a zdôrazňuje, že musíme konať s umiernenosťou, aby sme upokojili fronty a zabránili eskalácii,“ citovala z protokolu izraelská televízia.
Netanjahu však ukázal štátnického ducha, keď ministrom namiesto eskalácie napätia s Hamasom odporučil normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou – práve obojstranné uznanie a založenie diplomatických zborov a podpis abrahámovskej dohody boli na programe dňa len pár týždňov pred začiatkom vojny.
Niekoľko týždňov po napadnutí festivalu Nova a kibucov na juhu krajiny vstúpila izraelská armáda do palestínskej enklávy. To viedlo Rijád k odmietnutiu abrahámovskej dohody.
Vojna v Pásme Gazy trvá už viac ako dva roky a štyri mesiace, na palestínskej strane vyústila do smrti viac než 81-tisíc ľudí. Počty pravidelne aktualizuje gazské ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod kontrolou Hamasu, medzinárodné humanitárne organizácie ich však považujú za hodnoverné.
Na druhé výročie začiatku vojny vypracovali Spojené štáty, Turecko, Egypt a Katar mierový plán, ktorý Izrael aj Hamas schválili 10. októbra. Od nastolenia prímeria ho už stihli opakovane porušiť obe strany. Dôležitým krokom v mierovom procese je však ustanovenie takzvanej žltej línie, ktorá vyznačila demilitarizované územie popri gazskej hranici.
Vnútri tejto línie ostali bojové kapacity Hamasu, ktoré sa mali podľa amerického plánu odzbrojiť, za čo im bol údajne ponúknutý bezpečný odchod. Militanti však dodnes nezložili zbrane, v dôsledku čoho sa avizovaný prechod „k demilitarizácii, technokratickému spravovaniu a obnove“, ako to na Svetovom ekonomickom fóre ohlásil vyslanec USA Steve Witkoff, zrejme tak skoro neuskutoční.
Trumpov 20-bodový plán predpokladal masívne investície do výstavby zničenej enklávy s cieľom založenia „Riviéry Blízkeho východu“. Izraelská armáda mala odovzdať kontrolu medzinárodným silám, ktoré by boli pod kontrolou Trumpovej Rady mieru a ktorých súčasťou mali byť aj Turecko či Katar – s čím Izrael nesúhlasil, v dôsledku čoho zloženie týchto síl stále nie je známe.
Po nasadení medzinárodného kontingentu sa izraelské sily mali stiahnuť na kilometer široký perimeter pozdĺž izraelsko-gazskej hranice. Po oznámení prímeria pred štyrmi mesiacmi sa však Hamas sústredil na potlačenie domáceho odboja, pričom zabil veliteľa ľudových oddielov Jásira abú Šabába a eskaloval konflikt s milíciami klanu Dogmušovcov.
Neochota palestínskych nacionalistov zložiť zbrane je však dostatočnou zámienkou pre izraelskú armádu, aby sa nestiahla na ďalšiu predpokladanú líniu a pokračovala v okupácii takmer polovice rozlohy Pásma Gazy.
„Pokiaľ naši nepriatelia v Gaze stále plánujú získať späť svoju moc, sme odsúdení na to, aby sme naďalej udržiavali pozemné sily obkľučujúce Gazu,“ povedala pre Times of Israel výskumníčka z Inštitútu pre štúdium Blízkeho východu a Ázie na Arielovej univerzite Orit Millerová-Katavová.
Po návrate posledného tela rukojemníka Rana Gviliho minulý týždeň Netanjahu vyhlásil, že Izrael bez palestínskeho odzbrojenia nepustí bezpečnostnú kontrolu nad Gazou. „Izrael bude držať bezpečnostnú kontrolu od rieky k moru,“ povedal s odkazom na palestínske heslo.
Vojakov v decembri navštívil náčelník generálneho štábu Ejal Zamir, ktorý naznačil, že žltá línia sa stáva novou hranicou. „Nedovolíme Hamasu, aby sa znovu etabloval. Kontrolujeme veľkú časť Pásma Gazy a stojíme pozdĺž [strategických] línií,“ povedal počas prehliadky miest Bejt Hanún a Džabálíja. „Žltá línia je nová hranica, predsunutá obranná línia pre komunity a útočná línia,“ dodal.
Millerová poukázala na to, že „farebné línie“ sa na Blízkom východe často stávajú hranicami. Ako príklad jej poslúžila samotná hranica Izraela – ide o takzvanú zelenú líniu, ktorú dosiahli vojská židovského štátu počas prímeria v roku 1949 a ktorú Tel Aviv doteraz neschválil ako štátnu hranicu.
Podobne s Libanonom nemá židovský štát hranicu, ale modrú líniu, ktorá je hranicou prímeria z roku 2000, ako ju stanovila OSN. Izrael je tak obkreslený takýmito „farebnými“ líniami, zatiaľ čo na všetkých platí len prímerie bez definitívneho mieru.
Biely dom plánuje na 19. februára vo Washingtone prvé stretnutie Rady mieru, ktorú zriadil prezident USA Donald Trump a ktorá vznikla koncom januára s cieľom dohliadať na dočasnú správu Gazy.
