Do úvahy prichádza predovšetkým možnosť povolebnej spolupráce so súčasnými opozičnými stranami na čele s Progresívnym Slovenskom. Šéf KDH pripomenul, že v minulosti konzervatívci a liberáli na vládnej úrovni spolupracovali. Podľa všetkého tým narážal na roky 2010 až 2012, keď fungovala vláda Ivety Radičovej. Vtedy sa v nej stretli KDH a SaS. A potom ide o druhú vládu Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006. Jej súčasťou bola spolu s kresťanskými demokratmi aj strana ANO, ktorá sa definovala ako liberálna.

Zrážka s PS

Pri hodnotových témach je reálna zrážka práve s progresívcami. Bude na nich, či budú trvať na otváraní citlivých otázok. Príkladom je zámer PS otvoriť vatikánske zmluvy. Poslanec PS a evanjelický teológ Ondrej Prostredník pri nedávnom 25. výročí podpisu Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou uviedol, že zmluva prináša výhodu len pre Katolícku cirkev a je nevýhodná pre Slovenskú republiku.

„Zmluva so Svätou stolicou má síce status medzinárodnej zmluvy, svojím obsahom je však zmluvou s jednou z cirkví, ktoré pôsobia na území Slovenska. Hoci sa vláda v čase uzatvárania zmluvy rozhodla kompenzovať túto asymetriu podpisom vnútroštátnej zmluvy s ďalšími cirkvami a náboženskými spoločnosťami, zásadný rozdiel oboch zmlúv tým nebol odstránený,“ napísal Prostredník na sociálnej sieti.

Poslanec sa preto prihovoril za otvorenie diskusie o opodstatnenosti existujúcej podoby zmluvy so Svätou stolicou a hľadanie takej formy vzťahu s Katolíckou cirkvou, ktorý rešpektuje princíp náboženskej neutrality štátu zakotvený priamo v slovenskej ústave.

KDH na tieto úvahy reagovalo jednoznačným stanoviskom, z ktorého je zrejmý jeden z mantinelov prípadnej vládnej spolupráce s PS. Poslanec František Mikloško (klub KDH) v prítomnosti Majerského reagoval, že bol veľmi znepokojený vyhlásením poslanca PS.

Nedotknuteľné zmluvy

„Vopred hovorím, že ak by ktorákoľvek strana chcela v budúcnosti siahať na vatikánske zmluvy alebo na zmluvy so štátom, tak nech zabudne na akúkoľvek spoluprácu s KDH,“ vyjadril sa Mikloško a doplnil, že z jeho strany nejde o predvolebnú propagandistickú rétoriku.

Mikloško upozornil, že KDH už raz odišlo pre porušenie programového vyhlásenia z vlády a nekládlo si otázky, aký bude následok. „Vatikánske zmluvy a zmluvy všetkých cirkví so štátom sú pre nás červenou čiarou,“ zdôraznil Mikloško.

Pripomeňme, že KDH predčasne odišlo z druhej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006. Dôvodom bolo nepredloženie zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. Takýto postup mal podporu vtedajšieho premiéra a šéfa SDKÚ Dzurindu.

Majerského percento

Ak by teda mala vzniknúť vláda progresívcov a kresťanských demokratov, už dnes je zrejmé, že s veľkou pravdepodobnosťou sa zachová súčasný stav v kultúrno-etických témach. Možno sa PS pokúsi pretlačiť do vládneho programu novú právnu úpravu súžitia ľudí rovnakého pohlavia aj osôb odlišného pohlavia, ktoré nie sú zosobášené. Len sa takéto súžitie nepomenuje ako registrované partnerstvo.

Pravdepodobná vláda s PS však má aj v KDH svojich odporcov. Proti spolupráci s PS sa ozval bývalý ponovembrový federálny vicepremiér a diplomat Jozef Mikloško. Je skôr za spoluprácu so Smerom, s Hlasom a SNS. Na otázku, koľko je v KDH takých, že by mali ísť so Smerom, a koľko takých, že s PS, odpovedal, že je to tak pol na pol.

„Ak by prišli nové voľby, tak by sa to rýchlo vykryštalizovalo, lebo KDH v podstate nemôže ísť s PS. Je to niečo úplne iné – ako oheň a voda,“ povedal nedávno v Sobotných dialógoch v STVR Jozef Mikloško, ktorý je bratom poslanca Františka Mikloška.

Predseda Majerský spochybnil čísla, ktoré prezentoval Jozef Mikloško, a označil ich za nezmyselné. „To, že niekto zavolá nejakému členovi KDH a on povie nejaké číslo z brucha, že 50 percent KDH chce vládu so Smerom, je absolútny nezmysel. Tri štvrtiny našich voličov si nežiadajú vládu so Smerom,“ tvrdil Majerský.

Denník Štandard oslovil KDH s otázkou, o aké údaje sa Majerský opieral a či vyplývajú z nejakého prieskumu alebo z vlastných poznatkov. KDH však neodpovedalo.

Čo napovedajú čísla

Existujú pritom dáta z októbra 2023, teda tesne po parlamentných voľbách. Agentúra Focus vtedy zisťovala prijateľnosť dvoch alternatívnych koalícií. Ako povedal Štandardu Martin Slosiarik z Focusu, v prvej alternatíve nie je KDH, takže sa to nedá celkom porovnávať s druhou alternatívou, ktorej súčasťou bolo aj KDH.

Koalícia Smeru, Hlasu a SNS bola prijateľná pre 23 percent voličov KDH, pre 69 neprijateľná, zvyšok nevedel odpovedať. V prípade, že by sa vytvorila koalícia strán PS, Hlas, KDH a SaS, bola by prijateľná pre 60 percent voličov KDH, pre 36 percent neprijateľná a ostatní voliči KDH nevedeli odpovedať.

Slosiarik uviedol, že určitú indikáciu môže dať miera celkovej akceptovateľnosti voľby PS a Smeru v elektoráte KDH z októbra 2025.

Celková akceptovateľnosť voľby Smeru medzi voličmi KDH bola jedno percento. Pokiaľ ide o PS, tak bolo akceptovateľné pre 25 percent voličov KDH. „Nie je to priamo metrika akceptovateľnosti koalície so Smerom, respektíve PS, ale minimálne naznačuje, ktorým smerom bude elektorát KDH posunutý. A je to jednoznačne k PS,“ ozrejmil Slosiarik.

Možno bude počiatočná amnestia

V každom prípade, istým stratám voličov by kresťanskí demokrati čelili, a to bez ohľadu na to, či by vládli so Smerom alebo s PS. Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO však priblížil, že na počiatku môže fungovať akási ochranná lehota.

„Akákoľvek strana, ktorá ide do koaličnej vlády, má určitý čas akoby amnestiu u svojich voličov spôsobenú nadšením, že volili stranu, ktorá vstúpila do vlády. Nech je akákoľvek vláda, či terajšia, či tie minulé, vždy stranám prvé mesiace stúpajú preferencie, lebo voliči si myslia, že volili dobre, a to tých, ktorí sú vo vláde,“ vysvetlil Hřích Štandardu.

Doplnil, že tento efekt sa môže časom zmeniť, pretože sa premení na nespokojnosť podľa toho, ako sa vláde darí.

Politici zvyknú hovoriť, že voliči rozhodnú, aká vláda vznikne. V konečnom dôsledku samotní funkcionári strán musia potvrdiť, akej povolebnej alternatíve dajú prednosť.

Sociológ Hřích spomenul rok 2016, keď si strany súčasnej opozície mysleli, že budú skladať vládu, ale medzitým sa Most-Híd a Sieť dohodli na vláde so Smerom a s SNS.