Návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) podala opozícia ešte v decembri 2024. Jeho odchod z funkcie žiadala pre situáciu v Policajnom zbore, ktorý sa podľa nich „rozpadá“. Ministrovi vyčítali aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), zanedbanie problému policajnej brutality či nedostatočné opatrenia voči bombovým hrozbám na školách.
Nedôveru chcela opozícia vysloviť aj ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS). Návrh na jej odvolanie prišiel do parlamentu vo februári minulého roka. Opozičníci argumentovali, že Šimkovičovej chýbajú odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit či potrebný prehľad o rezorte.
Opozícia zároveň vlani vo februári iniciovala odvolávanie šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS). Odôvodňovala to tým, že Taraba rozvracia ochranu prírody, rozkladá rezortné odborné inštitúcie a zvrátil reformy národných parkov. Vyčítala mu aj spôsob informovania a postup pri iniciatíve na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec.
Návrh na odvolanie podali v marci 2025 opozičníci aj v prípade ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer). Namietali pri tom, že Kaliňák neuviedol v majetkovom priznaní vilu v Chorvátsku, ktorú vlastní jeho manželka. Ústavný zákon podľa nich takéto zatajovanie nepripúšťa.
Vysloviť nedôveru chceli aj ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas). Odvolávanie iniciovali vlani v auguste. Dôvodom bol podľa nich tender na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Hovorili o netransparentnosti súťaže. Mala podľa nich vopred dohodnutých víťazov.
Opozícia zároveň podala návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (nominant Smeru). Urobila tak v novembri minulý rok. Za hlavný dôvod označila viaceré železničné nešťastia z uplynulého obdobia.
Signál pre Migaľa
Odvolávaniu čelil aj šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nominant Smeru). Jeho odvolávanie opoziční poslanci iniciovali vlani v októbri. Kritizovali ho za slabé čerpanie eurofondov, ich zmrazenie pre mestá a obce, ale najmä za verejné obstarávanie na dodávku IT riešení pre portál Slovensko.sk.
Poslanci koaličných strán Hlas a SNS sa pri hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie neprezentovali. Na rozdiel od iných opozičných návrhov tak neboli proti jeho odvolaniu.
Migaľ vo funkcii zostal, keďže opozícia nemá dosť hlasov na vyslovenie nedôvery členovi vlády, koaliční partneri mu však chceli vyslať signál, že nie sú spokojní s jeho prácou. „Tak ako sme avizovali, nevyslovili sme nedôveru pánovi ministrovi Migaľovi. Neprezentovali sme sa ani my, ani poslanci SNS. Berieme to ako zdvihnutý prst k tomu, čo sa na ministerstve deje,“ vysvetlil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).
Pripomenul, že Migaľ sa do funkcie ministra dostal minulý rok po tom, ako odišiel z Hlasu a na svoj post ho v rámci riešenia problémov v koalícii nominovala strana Smer. Podľa Rašiho chceli upozorniť, že jeho prácu a to, čo sa deje na ministerstve, budú ďalej sledovať. „Keby to takto pokračovalo, tak to bude mať aj dôsledky,“ dodal Raši.
„Stále sme tvrdili, že žiaden z členov vlády nebude odvolaný. Ale od začiatku sa avizovalo, že je pravdepodobné, že nie úplne všetci ministri alebo členovia vlády dostanú všetky koaličné hlasy proti. A to sa presne stalo,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko.
Strana má podľa neho viacero výhrad voči Migaľovi. Zároveň im však záleží na stabilite vlády a nechcú ju „rozkývať“. „Odvolanie koaličného ministra je ťažko za červenou čiarou. Ale je to nejaké gesto, že nie sme úplne spokojní s prácou niektorých ľudí,“ doplnil Michelko.
Opozícia hovorí o hanbe
Opozícia vyčíta koalícii, že jej poslanci podržali vo funkciách aj ministrov, ktorých predtým kritizovali. Progresívne Slovensko poukázalo napríklad na výhrady voči Šaškovi či Migaľovi.
Podľa opozície sa zároveň ukázala nejednota koalície, keď pri hlasovaní o odvolaní Migaľa nehlasovali poslanci Hlasu a SNS proti. Tvrdia, že je to hanba a dôkaz, že Migaľ nemá podporu.
Podpredseda NR SR Martin Dubéci (PS) odkázal, že koaliční partneri sa napokon „navzájom podržali“, hoci o niektorých ministroch predtým hovorili, že zásadne zlyhávajú alebo „patria na trestné stíhanie“. Michal Truban (PS) výsledok hlasovania označil za hanbu a vyzval Migaľa, aby odstúpil.
Na spory v koalícii upozornil aj šéf klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš, ktorý Migaľa nazval „lúzrom dňa“. Predseda KDH Milan Majerský dodal, že aj keď ministri ostali vo funkciách, nemajú „bianko šek“ a opozícia ich bude naďalej kontrolovať.
(tasr, lud)