Európsky parlament v utorok podporil politickú dohodu s Radou o zmene klimatického zákona EÚ pomerom hlasov 413 za, 226 proti, pričom 12 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Nový cieľ má EÚ udržať na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050, ktorá je už dnes zakotvená ako právne záväzná povinnosť pre všetky členské štáty, oznámil Európsky parlament.
Väčšia flexibilita pre členské štáty
Revidovaný klimatický zákon prináša členským štátom väčšiu flexibilitu pri plnení cieľa. Od roku 2036 bude možné, aby maximálne päť percentuálnych bodov z celkového zníženia emisií pochádzalo z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov. Ide o kompromis, ktorý má reagovať na obavy viacerých krajín vrátane Talianska.
Tieto kredity bude možné využívať výlučne v odvetviach, ktoré nespadajú pod systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS), a len z partnerských krajín, ktorých klimatické ciele sú v súlade s Parížskou dohodou.
Parlament si zároveň presadil záruky, aby sa zamedzilo financovaniu projektov, ktoré by boli v rozpore so strategickými záujmami Únie.
Text umožňuje aj využitie domáceho trvalého odstraňovania uhlíka na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v rámci ETS. Cieľom je dosiahnuť klimatické ambície čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov bez ohrozenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.
Odklad ETS2 a obavy z presúvania zodpovednosti
Súčasťou dohody je aj odklad zavedenia systému ETS2, ktorý sa má vzťahovať na emisie CO₂ zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. Namiesto pôvodne plánovaného roku 2027 začne platiť až v roku 2028. Odklad si presadili najmä Poľsko a Maďarsko, pričom niektoré členské štáty stále žiadajú jeho ďalšie posunutie.
Možnosť využívať uhlíkové kredity mimo EÚ vyvolala kritiku zo strany environmentálnych organizácií, ktoré obviňujú Brusel z toho, že boj proti zmene klímy „presúva do zahraničia“. V budúcnosti by pritom EÚ mohla umožniť, aby členské štáty dosiahli prostredníctvom medzinárodných trhov až ďalších päť percent svojich cieľov.
Európska komisia bude každé dva roky hodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľa do roku 2040. Zohľadňovať pritom bude najnovšie vedecké poznatky, technologický vývoj, konkurencieschopnosť priemyslu, vývoj cien energií aj sociálne dopady na domácnosti.
Na základe týchto hodnotení môže Komisia navrhnúť úpravu klimatického cieľa alebo dodatočné opatrenia na posilnenie ochrany prosperity, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti EÚ.
EÚ chce zostať globálnym lídrom
Európska únia je v súčasnosti tretím najväčším producentom emisií po Číne, Spojených štátoch a Indii. Do roku 2023 sa jej však podarilo znížiť emisie o 37 percent oproti roku 1990. Napriek ústupkom v novom cieli si Únia naďalej nárokuje globálne líderstvo v boji proti klimatickej zmene a vyzýva ostatných veľkých znečisťovateľov na zintenzívnenie úsilia.
„Sme zodpovední len za šesť percent globálnych emisií,“ uviedol podľa Straits Times eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra. „Hoci Európa patrí medzi lídrov v oblasti klimatických opatrení a financuje veľkú časť globálnych riešení, solidarita a reciprocita zo strany partnerov nie sú vždy samozrejmosťou. To sa musí zmeniť.“
Konečné schválenie cieľa ešte musí potvrdiť Rada EÚ. Po jeho prijatí nadobudne nový klimatický zákon účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.