Štyri najväčšie technologické firmy Spojených štátov, ktoré sú lídrami v oblasti umelej inteligencie (AI), zainvestujú tento rok do dátových centier a ďalšej infraštruktúry súvisiacej s AI bezprecedentných 650 miliárd dolárov. To je približne štvornásobok tohtoročného predpokladaného HDP Slovenska.
Investori sú zaskočení mohutnosťou týchto investícií a už im netlieskajú tak ako vlani, keď v nich videli známku vytúženého inovatívneho prístupu. V súčasnosti, po ďalšom 60-percentnom medziročnom náraste, v nich vidia skôr prejav určitej posadnutosti.
Investori sa skrátka boja, že žiadny zo štyroch obrov – či už ide o Amazon, Alphabet, Microsoft alebo Metu – nechce zostať pozadu, takže možno až s určitou obsesiou lejú stovky miliárd dolárov do potenciálnej čiernej diery. Len aby ho konkurencia nepredbehla.
Príznaky FOMO (Fear of Missing Out) efektu [psychologický jav, keď má človek úzkosť alebo nepríjemný pocit, že mu niečo dôležité uniká, zatiaľ čo iní to práve zažívajú, poznámka redakcie], ktorému bežne podliehajú menej skúsení drobní investori, sú v prípade veľkých technologických obrov dôsledkom ich dvojakého vzťahu k fenoménu umelej inteligencie.
Tá pre nich totiž predstavuje na jednej strane príležitosť dejinne vystreliť nad všetkých ostatných v technologickej brandži ako víťaz, ktorý berie všetko, no na strane druhej tá istá umelá inteligencia pre nich znamená až existenciálne ohrozenie.
Táto dvojakosť je obzvlášť viditeľná v prípade Microsoftu, ktorý masívne investuje do umelej inteligencie. Tá však zároveň predstavuje fatálne ohrozenie pre jeho softvérové produkty, ktoré vlastne celú doterajšiu éru modernej osobnej výpočtovej techniky užívateľsky do značnej miery definujú.
Čím viac peňazí ide do obrích investícií do AI, ktorých návratnosť je vzhľadom na ich masívne rastúci rozsah čoraz diskutabilnejšia, tým menej ich zostáva na spätné odkupy akcií alebo na dividendy. Technologickí obri sa naopak stávajú obrovskými dlžníkmi.
