Rusko sa po roku blíži k obsadeniu strategického mesta

Rusko dosahuje nové úspechy na juhu

Najsilnejší tlak Ruska je momentálne v juhovýchodnej časti Záporožskej oblasti. Mesto Huľajpole, ktoré bolo roky dôležitým bodom tejto frontovej línie, je podľa nezávislých analytikov aj podľa kapitána Dmytra Filatova, ukrajinského dôstojníka bojujúceho v oblasti, takmer úplne pod ruskou kontrolou.

Filatov, veliteľ 1. samostatného útočného pluku, minulý týždeň uviedol, že ukrajinské jednotky stále držia niekoľko budov v Huľajpolí. „Väčšina mesta je však úplne pod kontrolou nepriateľa,“ dodal.

Huľajpole, ktoré malo pred vojnou 12-tisíc obyvateľov, bolo jedným z posledných ukrajinských mestských centier v regióne mimo regionálneho hlavného mesta Záporožie. Za mestom sa rozprestierajú otvorené polia, ktoré ukrajinským vojakom poskytujú len málo zastavaných oblastí, kde by sa mohli ukryť a zabrániť ruskému postupu.

Približne 65 kilometrov na západ od Huľajpoľa sa ruské sily približujú k okraju mesta Záporožie, priemyselného centra so 700-tisíc obyvateľmi, ktoré je známe svojou oceliarskou výrobou. Mapy bojiska ukazujú, že moskovské jednotky sa nachádzajú približne 24 kilometrov od južného vstupu do mesta. Vojenskí experti varujú, že ďalší postup by dostal túto oblasť do dosahu malých útočných dronov, čím by boli obyvatelia vystavení nepretržitým leteckým útokom.

Analytici pripisujú úspechy Ruska v tejto oblasti slabým ukrajinským obranným silám, keďže Ukrajina sústreďuje svoje sily na udržanie miest v susednej Doneckej oblasti. Aj tam sa ukrajinské jednotky nachádzajú v ťažkej situácii.

Pokrovsk a Myrnohrad na pokraji porážky

V Doneckej oblasti sa Ukrajina zamerala na obranu miest Pokrovsk a Myrnohrad, ktoré spolu mali pred vojnou viac ako 100-tisíc obyvateľov. Silné nasadenie vojakov spolu s modernou dronovou technológiou výrazne spomalilo ruské útoky.

Správa z januára, ktorú zverejnil washingtonský think-thank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie, ukázala, že ruské jednotky počas rok a pol trvajúcej ofenzívy na Pokrovsk a Myrnohrad postúpili v priemere len o približne 70 metrov denne – teda pomalšie ako spojenecké jednotky v bitke pri Somme počas prvej svetovej vojny.

Podľa správy Rusko od roku 2024 obsadilo menej ako 1,5 percenta ukrajinského územia.

Think-tank zároveň odhaduje, že ruské sily utrpeli minulý rok okolo 415-tisíc padlých, zranených a nezvestných v bojoch sústredených najmä na Pokrovsk a Myrnohrad. Podľa think tanku utrpelo Rusko od invázie na Ukrajinu v roku 2022 približne 1,2 milióna obetí na bojisku, čo je približne dvojnásobok strát Ukrajiny.

Napriek týmto stratám Moskva verí, že v opotrebovacej vojne dokáže Ukrajinu prekonať, pričom sa spolieha na neustály nábor nových brancov.

Ak by Rusko úplne obsadilo tieto mestá, mohlo by ich využiť na ukrytie operátorov dronov a využiť cesty a železnice na zefektívnenie logistiky.

Ďalším cieľom je Kosťantynivka

Podľa vojenských analytikov by ovládnutie Pokrovska a Myrnohradu poskytlo Rusku odrazový mostík na postup na sever a umožnilo mu pokračovať v snahe ovládnuť celú Doneckú oblasť, z ktorej už kontroluje približne tri štvrtiny.

Hlavným cieľom by mohla byť Kosťantynivka, ktorá leží o 40 kilometrov ďalej na východ.

Kosťantynivka je južnou bránou do reťaze miest, ktoré tvoria posledný veľký obranný pás Ukrajiny v Doneckej oblasti. Ak by padla, takmer všetky mestá ďalej na sever by sa dostali do dosahu ruských dronov a Moskva by získala prístup k hlavnej ceste spájajúcej tieto mestá.

Po tom, čo minulý rok čiastočne obkľúčili mesto, ruské sily začali podľa máp bojiska túto zimu prenikať do mesta. Moskva tiež zintenzívnila útoky dronov na cesty, ktoré ukrajinské jednotky používajú na zásobovanie mesta.

Veliteľ ukrajinskej brigády nedávno povedal, že priblížiť sa k mestu je tak nebezpečným, že väčšinu zásobovacích misií zverili robotickým diaľkovo ovládaným vozidlám.

Ak ruské jednotky postúpia na bojisku, Ukrajina bude pravdepodobne čeliť väčšiemu tlaku na diplomatickom fronte – vrátane tlaku zo strany prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa pripojil k argumentu Moskvy, že Ukrajina by mala v rámci mierovej dohody odstúpiť územie, aby sa zabránilo ďalším bojom.

Na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym v decembri sa Trump pýtal: „Je pre vás lepšie uzavrieť dohodu teraz?“

Článok pôvodne zverejnili v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.