Brusel už ani neskrýva, že rozšírenie Európskej únie sa stáva geopolitickým nástrojom. Podľa informácií denníka Politico vznikol päťbodový plán, ktorý má Ukrajine zabezpečiť čiastočné členstvo v Únii už v roku 2027 – teda ešte pred dokončením všetkých reforiem. Maďarský premiér Viktor Orbán to označil za „otvorené vyhlásenie vojny Maďarsku“.
Vyjadrenie prišlo necelé dva mesiace pred maďarskými parlamentnými voľbami. Orbán na sociálnej sieti X napísal, že bruselské elity spolu s Kyjevom rozhodli o urýchlenom prijatí Ukrajiny a zároveň sa snažia odstrániť súčasnú maďarskú vládu.
„Ignorujú rozhodnutie maďarského ľudu a sú odhodlaní odstrániť maďarskú vládu akýmikoľvek prostriedkami. Chcú, aby sa k moci dostala strana Tisza, pretože v tom prípade by už neexistovalo veto, odpor ani zdržiavanie sa ich konfliktu,“ uviedol Orbán.
Podľa neho je Fidesz „jedinou silou, ktorá stojí medzi Maďarskom a bruselskou nadvládou“, a zárukou maďarskej suverenity. Voličov vyzval, aby v aprílových voľbách plán zastavili.
Päť krokov k roku 2027
Európska komisia už predbežne posudzuje žiadosť Kyjeva o členstvo a poskytuje mu technické usmernenia pri rokovaniach o takzvaných klastroch – tematických oblastiach, ktoré musí kandidátska krajina splniť. EÚ zatiaľ poskytla detaily k trom zo šiestich klastrov a ďalšie má predstaviť na stretnutí ministrov pre európske záležitosti. Zástupcovia Únie zároveň zdôrazňujú, že „nebudú žiadne skratky“ v reformách.
Diskutuje sa o koncepte označovanom ako „reverzné rozširovanie“. Podľa neho by Ukrajina získala miesto za rokovacím stolom EÚ ešte pred úplným splnením kritérií a práva a povinnosti by nadobúdala postupne. Ide o úpravu štandardného procesu rozširovania, ktorý doteraz predpokladal splnenie podmienok pred vstupom.
Niektoré členské štáty – najmä Nemecko – sú voči tejto myšlienke rezervované a upozorňujú na riziko vytvorenia viacerých úrovní členstva.
Orbán ako prekážka
Tretí krok počíta s tým, že Brusel bude čakať na výsledok maďarských volieb. Rozšírenie EÚ si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov. Orbán je dlhodobo proti vstupu Ukrajiny a svoje veto opakovane zdôrazňuje.
Európski predstavitelia preto sledujú výsledok maďarských volieb, ktoré sa konajú 12. apríla, keď sa Fidesz postaví proti opozičnej strane Tisza Pétera Magyara. Podľa prieskumov má opozícia od konca roka 2024 náskok.
Diplomati podľa Politica nevylučujú, že prípadná zmena vlády by mohla postoj Budapešti k členstvu Ukrajiny zmierniť.
Trumpova karta a článok 7
Ak by Orbán voľby vyhral, plán ráta so štvrtým krokom, a to využitie vplyvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je Orbánovým spojencom. Keďže vstup Ukrajiny do EÚ do roku 2027 má byť súčasťou širšieho mierového rámca, Washington by mohol vyvinúť tlak na Budapešť.
A napokon je tu aj piaty krok – krajné riešenie v podobe článku 7 Zmluvy o EÚ. Ten umožňuje pozastaviť členskému štátu hlasovacie práva. Inými slovami, ak sa nedohodneme, zoberieme vám hlas. Zatiaľ sa o ňom hovorí opatrne.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj argumentuje bezpečnostnými zárukami a potrebou pevne zakotviť Ukrajinu na Západe. Brusel hovorí o „politickom signáli“ a podpore krajiny vo vojne.
(pir)