Európske krajiny dnes nie sú v závideniahodnej pozícii. Nachádzajú sa medzi tromi mlynskými kameňmi. Kremeľ predstavuje bezpečnostnú hrozbu, čínske firmy zase agresívne dobýjajú európsky trh a ničia konkurenciu v kľúčových odvetviach a Washington, ktorý dosiaľ nad kontinentom držal ochrannú ruku, s ním v súčasnosti svojvoľne zametá a pod hrozbami ho núti akceptovať svoje požiadavky (obchodná zmluva, zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO, predbežná dohoda o Grónsku, otázka mieru na Ukrajine).

Európa tak koketuje s myšlienkou väčšej strategickej suverenity či utužovania vzťahov s ďalšími menšími zasiahnutými mocnosťami, aby veľmoci nemali v rukách páky na vydieranie.

Jednou z nosných oblastí je otázka energetickej bezpečnosti, pri ktorej sa zrak upiera najmä na plyn. Ten je dlhodobo motorom európskeho hospodárstva. Nevyužíva sa len na vykurovanie a vo firmách, ale aj pri výrobe elektrickej energie, pričom ako posledný zdroj spravidla určuje jej výslednú cenu na celom trhu.

Ekonomické reálie na kontinente bude napriek rastu popularity obnoviteľných zdrojov ovplyvňovať ďalšie dekády, keďže plyn je v podstate jediný zdroj, ktorý dokáže elektrinu vyrábať flexibilne podľa potreby a vyvažovať výkyvy pri energii zo slnka či z vetra.