Americkí lídri vytýkajú Európe, že svojimi činmi nielenže popiera hodnoty slobody a demokracie, ku ktorým sa oba brehy Atlantiku hlásia, ale aj extrateritoriálne zasahuje do americkej verejnej debaty. Najvýraznejšie táto výhrada zaznela začiatkom minulého roka v mníchovskom prejave Trumpovho viceprezidenta JD Vancea.
Koncom roka uvalilo americké ministerstvo zahraničia vízové sankcie na európskych cenzorov a teraz začiatkom februára vydal Justičný výbor Snemovne reprezentantov detailný súpis toho, čo Washingtonu na Bruseli prekáža.
Správa je bezpochyby zaujatá. Je písaná z pohľadu konzervatívcov čeliacich progresivistickej cenzúre a z pohľadu Američanov, ktorí vidia najväčší problém v európskej byrokracii. Bez ohľadu na to prináša fakty, ktoré by nemali znepokojovať iba amerických konzervatívcov, ale predovšetkým každého Európana, ktorému záleží na slobode prejavu.
Správa kongresmanov výboru vecne zachytáva desať rokov bruselských snáh o kontrolu sociálnych sietí. Začali v roku 2015, keď Európska komisia založila Internetové fórum EÚ, v ktorom združila Google, Facebook, Microsoft, TikTok, YouTube a Twitter, aby ich prinútila k „dobrovoľnej“ regulácii komunikácie na ich platformách. Ohlásený cieľ bol boj proti terorizmu, ale na to by zrejme stačili štandardné protiteroristické zákony.
V skutočnosti ide o odstraňovanie informácií, ktorých uverejnenie žiadny zákon neporušuje, ale sú nepohodlné pre Európsku komisiu. V tom čase išlo predovšetkým o migráciu a gender.
Európsky cenzorský komplex
Tlak na cenzúru silnie od roku 2020. Komisia najprv potláčala informácie spochybňujúce oficiálnu politiku ku covidovej pandémii, následne sa s rovnakou vehemenciou venovala vojne na Ukrajine a od roku 2023 takmer každým voľbám, či už národným, alebo európskym. Tento rok bol výrazným míľnikom, pretože v EÚ nadobudlo platnosť nariadenie o digitálnych službách. Umožnilo nahradiť vynútenú dobrovoľnosť povinnosťami, za ktorých nedodržanie hrozia firmám citeľné pokuty.
Z amerického pohľadu bol zásadným prelomom august 2024, keď komisár pre vnútorný trh Thierry Breton verejne pohrozil vlastníkovi siete X (predtým Twitter) Elonovi Muskovi sankciami podľa spomínaného nariadenia, pokiaľ na svojej sieti uskutoční živý rozhovor s vtedajším prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom.
Tu už išlo o zásah do americkej predvolebnej kampane na základe extrateritoriálnej právomoci, ktorú si Európska komisia voči americkým firmám nárokovala. Komisia tvrdila, že ak má Európanov dôsledne ochrániť, nemôže sa v regulácii obmedziť len na obsah ponúkaný v Európe, ale musí regulovať aj obsah ponúkaný inde, ktorý je v Európe aj tak dostupný cez VPN.
Bretonov zásah spustil vyšetrovanie Justičného výboru Snemovne reprezentantov, ktorému prekážalo, že si Európska komisia osobovala kompetencie regulovať americký politický prejav. Vyšetrovanie zároveň odhalilo, že v tom istom roku komisárka Věra Jourová cestovala do Kalifornie, aby s predstaviteľmi TikToku diskutovala o cenzúre kampaní pred voľbami do Európskeho parlamentu a následnými prezidentskými voľbami v USA.
Ak niekto nesie politickú zodpovednosť za európsky cenzorský komplex, sú to podľa správy práve Babišova niekdajšia obľúbenkyňa Jourová a Macronov nominant Breton. Za cenzúru si vyslúžil zákaz vstupu do USA.
Ani Breton, ani Jourová už dnes v Bruseli nie sú, ale to na situácii nič nemení. Boli len viditeľnou špičkou ľadovca, ktorý aj naďalej potápa slobodu prejavu. Komisia pred dvomi mesiacmi vymerala Muskovej sieti X pokutu vo výške 120 miliónov eur, čím pod rôznymi zámienkami trestá predovšetkým jeho neochotu spolupracovať s cenzormi. To, na čom by podľa Komisie spolupracovať mal, dokumentuje americká správa s mrazivou detailnosťou. Zachytáva časť anatómie cenzorskej chobotnice, dokumentuje, čo má byť cenzurované, a uvádza príklady cenzorských tlakov.
Ak je hlavou chobotnice Európska komisia, jej mozgom je Generálne riaditeľstvo CONNECT. Sedí tam istý Prabhat Agarwal, verejnosti neznámy úradník, ktorý však dlhé roky utváral európsku cenzúrnu stratégiu a ukladal platformám, ako plniť bruselské predpisy. Dnes vedie riaditeľstvo pre online platformy, kde dohliada na presadzovanie nariadenia o digitálnych službách. Jourové a Bretonovia sú bruselskými maňuškami, ktorými hýbu Agarwalovia.
Ekosystém cenzúry a kafkovský svet
Chápadlá chobotnice, ktorú títo úradníci ovládajú, sú dvojakého druhu: platformy, na ktoré Komisia tlačí, a cenzorské mimovládky, ktoré Komisia živí.
Americká správa rozoberá predovšetkým tlak na platformy. Uskutočňuje sa v galaxii pracovných skupín a podskupín venovaných boju proti dezinformáciám.
K najdôležitejším patrí niekoľko podskupín: pre krízové situácie zvolávané ku konkrétnym udalostiam, pre integritu služieb zaisťujúce informácie zodpovedajúce potrebám Bruselu, pre preverovanie inzercie cieliace na odrezanie nepohodlných webov od peňazí z inzercie, pre umelú inteligenciu a pre overovanie faktov zaisťujúce vplyv cenzorských mimovládok a vytvárajúce oficiálne schválené fakty. Okrem nich pôsobí samostatná pracovná skupina pre voľby, ktorá je prostredníctvom osobitného riadiaceho výboru koordinovaná s podskupinou pre krízové situácie.
Asi neprekvapí, že v tomto kafkovskom svete sú voľby svojím spôsobom krízová situácia. Tento riadiaci výbor má monitorovať volebné kampane a zasahovať proti nepohodlným politickým silám.
Platformy na stretnutí skupín dostávajú inštrukcie a predkladajú merateľné výsledky dokladajúce napĺňanie inštrukcií, napríklad koľko účtov zrušili, koľko inzertných peňazí odklonili od nebezpečných dezinformátorov alebo vysvetľujú, prečo nestiahli dokumentárny film o covidovom očkovaní.
Ich účasť v tejto kafkovskej galaxii bola zdanlivo dobrovoľná, ale Komisia dávala jasne najavo, že neúčasť nebude tolerovaná a že opakované absencie tých, ktorí nespolupracovali, sa odzrkadlia v nepriaznivých regulačných rozhodnutiach.
Pri mimovládkach si Komisia účasť vynucovať nemusí, sú jej strážnymi psami. Sama nezvláda sledovať obsah sociálnych sietí, na to jej slúžia „overovatelia faktov“ z mimovládok živených jej rozsiahlym grantovým systémom. Správa sa obmedzuje na ich ilustratívny zoznam: HateAid, ActiveWatch, Jugendschutznet, Debunk.org, NewsGuard či Dot.Europe.
Napojenie cenzorských mimovládok na Európsku komisiu však starostlivo dokumentuje štúdia Normana Lewisa uverejnená bruselským orbánovským think tankom MCC v Bruseli. Dodajme, že šéfovia niektorých z nich podobne ako Breton od decembra nesmú vstúpiť do USA.
Aký obsah Komisii prekáža?
Pripravila príručku, ktorá varuje pred populizmom, islamofóbiou a rétorikou namierenou proti Bruselu, vládam, elitám, migrácii alebo LGBTIQ. Svoj totalitný charakter potvrdzuje varovaním pred politickou satirou, v Bruseli platí kunderovské „nikto sa nebude smiať“. Ďalším totalitným prvkom je neurčitosť pravidiel a ich neustála zmena.
Komisia vlani platformám vysvetlila, že najlepšou praxou je „nepretržité prehodnocovanie pravidiel komunity“, na základe ktorých je vylučovaný problematický prejav. TikTok, ktorý podľa správy patril k najučenlivejším žiakom Bruselu, potom cenzuroval informácie „podkopávajúce verejnú dôveru“, „skresľujúce autoritatívne informácie“ oficiálnych orgánov. V kombinácii s princípom „v prípade pochybností vymazať“ ide o zbraň, ktorá môže byť nasadená proti komukoľvek.
Správa sa venuje aj konkrétnym zásahom Komisie. Ukazuje, ako na jeseň 2020, keď sa chystala covidová očkovacia kampaň, vyzvala platformy na zmenu pravidiel, ktoré mali zamedziť šíreniu kritických informácií o experimentálnych vakcínach. V roku 2022 zase upozorňovala na údajné dezinformácie okolo vojny na Ukrajine. Osobitný prípad predstavujú každé voľby od roku 2023, keď nadobudlo účinnosť ono neblahé nariadenie. Prvé boli slovenské, potom nasledovali holandské, európske, francúzske, moldavské, rumunské a írske.
Dodajme, že Moldavsko ani nie je členom EÚ a Bretonovo vyjadrenie dokazuje, že tlak na platformy bol vyvíjaný aj pred voľbami americkými. Správa si všíma, že tieto zásahy vyhovovali aj Bidenovej administratíve, ktorej však údajne chýbali také mocné nástroje na cenzúru politického prejavu. Ako veľmi sa atlantickí spojenci koordinovali, správa nerieši. Bolo by však prekvapujúce, ak by to tak nebolo.
V správe nenájdeme nič o cenzúre, ktorá by prichádzala z domácich, amerických zdrojov: pôsobením progresivistickej ideológie a amerických spravodajských služieb. K obom však dochádzalo a už pred prezidentskými voľbami začali byť tieto cenzorské zásahy v Kongrese vyšetrované, s Trumpom sa časť americkej cenzúrnej mašinérie odkryla.
Trumpov nástup síce niekde prináša slobodu, ale inde sa cenzúra stupňuje. Generálny riaditeľ TikToku sa nedávno pochválil, ako dôsledne jeho sieť eliminuje kritiku sionizmu. Dodajme, že TikTok vlani prevzal jeden z najbohatších ľudí sveta, sionistický miliardár Larry Ellison.
Americká kritika európskych pokusov o extrateritoriálnu reguláciu je pochopiteľná. Prečo by sa malo na amerických sociálnych sieťach hrať podľa európskych pravidiel? Prečo by mali na americkú prezidentskú kampaň z Bruselu dohliadať akísi Bretonovia či Agarwalovia, nehovoriac o Jourových? Tu ide o základy americkej demokracie. Avšak skutočnými majstrami extrateritoriálneho zasahovania boli vždy práve Američania.
Svojou kontrolou nad dolárom a finančným systémom pred desiatimi rokmi Európanom zabránili v normalizácii ekonomických vzťahov s Iránom, dnes sa clami pokúšajú obmedziť obchod tretích krajín s Ruskom. Nariadením o digitálnych službách Brusel servíruje Američanom ich vlastnú extrateritoriálnu polievočku.
Škodoradosť by však mala ísť bokom. Brusel zrodil monštrum, ktoré navyše stále rastie. Komisia pod orwellovským sloganom „štít demokracie“ dnes prichádza s ďalším útokom na slobodu a demokraciu, ktorý zahŕňa Európske centrum pre demokratickú odolnosť a Európsku sieť overovateľov faktov.
Všetko smeruje k unifikovanej bruselskej definícii „nenávistného prejavu“ a všeobecne záväzným nástrojom „ochrany“, teda k ideologickému podriadeniu európskych demokracií.
Boj proti tomuto monštru musia viesť predovšetkým sami Európania, ale americkí konzervatívci môžu byť platnými spojencami.