Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že ide zatiaľ len o rýchly odhad bez detailov. „Podľa tlačovej správy Štatistického úradu však boli hlavným ťahúňom rastu investície, najmä tie vo verejnej správe, čo indikuje silnejšie čerpanie európskych zdrojov, najmä z plánu obnovy a odolnosti,“ dodáva.
Druhým, mierne prekvapivým faktorom, bol zahraničný dopyt. „Predpokladali sme jemne záporný príspevok vzhľadom na početné problémy v zahraničnom obchode a utlmenú hospodársku aktivitu. Výsledky za posledné štvrťroky nám tak naznačujú, že slovenskí exportéri zvládli dosiaľ túto komplikovanú situáciu relatívne dobre, hoci sa výsledky líšia od odvetvia k odvetviu,“ konštatuje analytik.
Okrem investícií a čistého exportu mohla podľa neho prispieť aj spotreba domácností, hoci skôr mierne. Slabinou však zostávajú zásoby, ktoré podľa analytika pravdepodobne tlmili rast počas celého roka.
Budúcnosť závisí od Nemecka aj ECB
Výhľad na najbližšie mesiace bude do veľkej miery závisieť od vývoja v zahraničí, predovšetkým v Nemecku, našom najvýznamnejšom obchodnom partnerovi. To aktuálne realizuje rozsiahle fiškálne opatrenia.
„Predpokladáme, že tento balík by mohol tamojšej ekonomike vdýchnuť nový dych. Vzhľadom na jeho zameranie však očakávame, že jeho priamy dosah na Slovensko bude skôr tlmenejší. Napriek tomu ide o dôležitý signál, že nálada a aktivita u nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera by sa mohli začať pozvoľna zlepšovať,“ približuje.
Podporou by mala zostať aj uvoľnenejšia menová politika Európskej centrálnej banky. Znižovanie úrokových sadzieb vytvára priaznivejšie podmienky pre investície aj spotrebu, čo môže ekonomike postupne pomôcť. Dodatočný impulz sa očakáva aj od pokračujúceho čerpania prostriedkov z plánu obnovy.
Na druhej strane však pôsobí fiškálna konsolidácia. „Prijaté opatrenia do značnej miery negatívne ovplyvňujú ekonomickú aktivitu, stláčajú rast HDP nadol, avšak niektoré z nich majú aj dlhodobo negatívny vplyv – napríklad na podnikateľské prostredie, čím znižujú konkurencieschopnosť krajiny a ekonomický potenciál,“ upozorňuje Horňák.
Slovenská ekonomika by podľa aktuálnych odhadov Slovenskej sporiteľne mohla v tomto roku rásť tempom približne 1,3 percenta.
Zamestnanosť mierne klesla
Trh práce zatiaľ výraznejší obrat neukazuje. Celková zamestnanosť vlani vo štvrtom štvrťroku dosiahla 2 milióny 434-tisíc osôb a medziročne sa znížila o 0,2 percenta. Po sezónnom očistení počet pracujúcich medziročne klesol o 0,1 percenta, no v porovnaní s tretím štvrťrokom mierne vzrástol o 0,1 percenta.
Nie všade však pribúdali pracovné miesta – v obchode, doprave alebo priemysle si ľudí najímali menej. Odborníci hovoria, že trh práce je stále dosť napätý, síce s nízkou nezamestnanosťou, ale s pomalšou tvorbou nových pracovných miest, čo je pre ekonomiku skôr výzva ako dôvod na oslavu.
Horňák očakáva, že ochladenie sa môže premietnuť aj do vývoja nezamestnanosti, ktorá by mala podľa prognóz dosiahnuť vrchol začiatkom roka 2026. „Tieto faktory môžu viesť k zvýšeniu počtu nezamestnaných približne o 10- až 15-tisíc osôb, predovšetkým v priemyselných odvetviach, prenesene však aj v službách,“ uzatvára.
Štatistický úrad zároveň pripomenul, že údaje o výkone ekonomiky za predchádzajúce obdobia boli v októbri 2025 revidované v rámci plánovanej jesennej revízie, ktorá ukázala miernejší výkon ekonomiky v rokoch 2023 a 2024.
