Investovanie do akcií je v istom zmysle demokratické. Väčšina ľudí nepotrebuje doktorát z financií, aby si kúpila podiel vo firme, ktorej aspoň rámcovo rozumie. Investor môže vychádzať z vlastnej skúsenosti, z profesie alebo z toho, čo denne používa.
Kto pracuje v automobilovom priemysle, ľahko si urobí názor na výrobcu, ktorého modely sa dobre predávajú. Kto je dlhodobo závislý od určitého softvéru, začne prirodzene uvažovať o firme, ktorá ho dodáva. Akcie majú jednu veľkú výhodu: aj keď človek nepozná všetky detaily, základný príbeh je čitateľný, firma niečo vyrába, predáva a azda aj zarába.
Pri komoditách toto pohodlie mizne. Komodita nie je podnik. Nemá manažment, cash flow ani produktovú stratégiu. Neexistujú tlačové konferencie, na ktorých šéfovia komentujú doterajší priebeh podnikania alebo výhľad do budúcnosti.
Komodita je fyzická surovina zasadená do logistiky, skladovania, počasia, geopolitiky a často aj regulácie. Aby človek komoditu „pochopil“, musí rozumieť tomu, ako sa skutočne dostáva z bodu A do bodu B a čo všetko sa môže cestou pokaziť.
Plyn nie je ropa
Pri rope a zlate je táto bariéra nižšia hlavne preto, že ide o najznámejšie a najlikvidnejšie komoditné trhy sveta. Ropa má globálnu infraštruktúru a permanentnú pozornosť, zlato je archetyp bezpečného prístavu. Pre tieto dve komodity existuje veľké množstvo komentárov a článkov na internete. Investor si tak môže veľmi rýchlo urobiť názor za a proti.
Lenže plyn je iný prípad. Je výrazne sezónny, závislý od zásobníkov a prepravných kapacít a jeho cena sa vie v krátkom čase odtrhnúť tak, že z investície urobí lekciu z fyziky aj risk manažmentu. Práve preto je plyn aj napriek zdanlivo jednoduchej otázke, či bude drahší alebo lacnejší, často kráľovskou disciplínou komoditného investovania.
Futures, nie fyzická komodita
Zásadná informácia, ktorá môže prekvapiť investorských nováčikov, je, že na komoditných burzách sa neobchodujú komodity vo fyzickej podobe, ale predovšetkým futures kontrakty na ich budúce dodanie.
Tieto kontrakty sú síce uvádzané v známych jednotkách ako barel ropy, unca zlata či megawatthodina plynu, ale to nás nesmie zmiasť, nejde o nákup fyzickej komodity. Futures je finančná zmluva, ktorá určuje cenu a termín dodávky. Väčšina investorov ju však nikdy fyzicky neprevezme, ale pred exspiráciou ju uzavrie alebo preroluje do ďalšieho obdobia.
Prvé úskalie investora do plynu spočíva v tom, že neexistuje jednotný globálny trh s plynom. Táto komodita sa obchoduje v niekoľkých regionálnych uzloch, ktoré odrážajú miestnu ponuku, dopyt, infraštruktúru aj politiku.
Najvýznamnejšie sú tri benchmarky: TTF v Európe, Henry Hub v USA a JKM v Ázii. Ich ceny sa môžu výrazne líšiť v závislosti od aktuálnych podmienok.
Ceny v dlhodobom horizonte, samozrejme, konvergujú. Najdôležitejší je americký trh, ktorý predáva plyn v dolároch a v jednotkách MMBtu, teda Million British Thermal Units, čo je jednotka energie používaná najmä v USA.
Tento trh je veľmi likvidný vzhľadom na to, že USA sú veľkým producentom zemného plynu. Je závislý predovšetkým od počasia v USA, premietajú sa doň menšie geopolitické riziká ako napríklad do európskeho trhu a náklady na dopravu nie sú také vysoké. Vďaka tomu je táto cena oveľa stabilnejšia.
Benchmark TTF odráža cenu vo virtuálnom obchodnom uzle v Holandsku. Je kótovaný v eurách, takže sa do kurzu, samozrejme, premieta menové riziko. Ako jednotka sa používa MWh. Cena sa odvíja od väčšieho množstva faktorov, najmä od stavu európskych zásobníkov, zimného dopytu po vykurovaní, dovozu LNG, geopolitických rizík, regulácií a emisnej politiky Európskej únie. Pred investorom tak stojí základná otázka, či dá prednosť stabilnejšiemu americkému trhu alebo sa pokúsi špekulovať na európskom trhu, ktorý ponúka oveľa väčšiu volatilitu.
Počasie ako najväčšia premenná
Najväčším úskalím obchodovania s plynom je však počasie. V základnej rovnici je všetko zdanlivo jednoduché: čím chladnejšia zima, tým vyššia spotreba plynu, a naopak, mierna zima znamená slabší dopyt. Lenže pri plyne nestačí sledovať teplomer. Na burze sa totiž neobchoduje fyzický plyn, ale kontrakty na jeho budúce dodanie.
Vo februári sa napríklad bežne obchodujú kontrakty s dodaním na koniec marca. A práve v ich cene je už započítané očakávanie, ako bude vyzerať záver vykurovacej sezóny, ako rýchlo sa vyčerpajú zásobníky a či bude potrebné dopĺňať zásoby na ďalšiu zimu. Cena teda nereaguje len na aktuálny mráz, ale predovšetkým na to, ako trh vyhodnocuje zvyšok sezóny.
Inými slovami, nejde o to, či je dnes zima. Ale o to, či je zima väčšia alebo menšia, než trh čakal. Počasie je kľúčovým prvkom cenotvorby, ale zďaleka nie je jediným. Rovnako dôležité sú kapacita zásobníkov a vzťah medzi aktuálnou cenou a cenami budúcich kontraktov, teda takzvaná logika storage a carry, ktorá rozhoduje o tom, či rolovanie investorovi výnos pridá alebo uberie.
Navyše sa plyn obchoduje v kontraktoch s vysokou nominálnou hodnotou a výraznou volatilitou, takže aj malý cenový pohyb môže znamenať citeľný vplyv na výsledok. A keďže ide o strategickú surovinu, podlieha trh s plynovými derivátmi v Európe aj regulačným limitom. Obchodovať plyn teda nie je nič pre začínajúcich ani stredne pokročilých investorov.
Ako na investovanie
Pokiaľ investora zložitosť trhu s plynom neodradí, existujú v zásade tri cesty, ako do tejto komodity vstúpiť.
Prvou možnosťou je priamy nákup futures kontraktov. Ten však vzhľadom na veľkosť kontraktov implikuje buď vysoký vstupný kapitál, alebo obchodovanie s pákou. Práve páka zvyšuje riziko násobne, pretože aj relatívne malý cenový pohyb môže znamenať výraznú stratu. Táto cesta je preto vhodná skôr pre skúsených obchodníkov, ktorí trh systematicky sledujú a majú jasne nastavený risk manažment.
Druhou možnosťou je nákup ETF alebo ETC, ktoré futures kontrakty obsahujú. Vstupný kapitál tu môže byť výrazne nižší, investorovi stačia stovky či tisíce eur. Pohodlie burzovo obchodovaného produktu však neeliminuje riziká spojené s rolovaním kontraktov. Pokiaľ je trh v contangu [cena futures kontraktu je vyššia ako aktuálna spotová cena aktíva, pozn. red.], môže samotné preklápanie kontraktov časť výnosu systematicky ukrajovať. Investor musí navyše počítať s poplatkami za správu a venovať pozornosť tomu, aký benchmark daný produkt replikuje.
Treťou a pre väčšinu investorov najprístupnejšou cestou je nákup akcií firiem pôsobiacich v plynárenskom sektore. Môže ísť o producentov plynu, ako sú EQT Corporation či Chesapeake Energy, o integrované energetické spoločnosti typu Shell s významnou expozíciou na LNG alebo o manažérov infraštruktúry, ako sú Kinder Morgan, Enbridge či Snam.
Ďalšiu skupinu tvoria firmy zamerané na spracovanie a export LNG, napríklad Cheniere Energy, Golar LNG alebo Excelerate Energy.
Výhodou týchto spoločností je, že zamestnávajú špecialistov, ktorých každodennou prácou je analyzovať trh s plynom, teda niečo, čomu sa bežný investor môže venovať len obmedzene. Mnohé z nich navyše vyplácajú dividendy. Napriek tomu, že ich akcie nereagujú na cenu plynu tak priamo ako futures, vyššie ceny komodity sa v dlhšom horizonte spravidla premietajú do lepších výsledkov aj vyššej schopnosti vyplácať zisk akcionárom.
V istom zmysle tak môžu akcie plynových firiem fungovať aj ako čiastočná poistka. Pokiaľ domácnostiam rastú náklady na vykurovanie, energetické spoločnosti často súčasne ťažia z priaznivejších cenových podmienok. Nejde o dokonalý hedžing, ale o pragmatický spôsob, ako prepojiť spotrebiteľskú realitu s investičným portfóliom.