Prázdne regály v Británii

Optimisti očakávali, že úplne bezprecedentné koronavírusové vypnutie ekonomiky by mohlo byť len priepasťou, po ktorej sa svet vráti tam, kde sa zastavil. Ako keď človek zaspí, ráno sa prebudí a začne tam, kde večer skončil. Nestalo sa. Spoločnosť sa výrazne premenila. Vplyv a hĺbku tých zmien uvidíme až z dlhšieho odstupu.

Prázdne regály v britskom obchodnom reťazci Sainsbury v anglickom meste  Rowley Regis. Foto: TASR/AP

Prázdne regály v britskom obchodnom reťazci Sainsbury v anglickom meste Rowley Regis. Foto: TASR/AP

Niečo z neho ale už zažívame. A nie je to príjemné. Koronavírusové lockdowny zničili hladký globálny obchod. Pretrhli obchodné vzťahy a dodávateľské reťazce. Keď niekto prišiel o zákazku, nemohol hibernovať. Snažil sa prispôsobiť. Nájsť iné zákazky, v iných krajinách. Často bližšie svojmu domovu, pretože cestovať po svete bolo a stále je kvôli covidovým obmedzeniam zložité.

Práve tie pretrhnuté obchodné väzby sú jedným z dôvodov, prečo veľmi rýchlo stúpajú ceny tovaru. Keď je niečoho nedostatok, je to prirodzene drahé. Symbolom zdražovania a nedostatku z koronavírusového vypnutia sú nedostupné čipy a na cene prudko stúpajúce stavebné materiály. Obyčajným drevom počínajúc.

Sú ale aj krajiny, kde je horšie. Obchody sú u nás stále plné tovaru. S výnimkou čipov alebo grafických kariet do počítačov nie je nič, čo by nešlo zohnať. Je všetko, len to rýchlo zdražuje. V Británii sú ale médiá plné fotiek poloprázdnych regálov v supermarketoch, ktoré ešte pred covidom boli napchaté všetkým, na čo si človek spomenul. Potom začalo zásobovanie predovšetkým v Londýne kolabovať so začiatkom lockdownu. Briti vyplienili v obavách z nedostatku obchody štýlom, ktorý bol nedôstojný. My sme sa, chvalabohu, do tohto bodu nikdy nedostali. Keď ľudia po prvých pár dňoch lockdownu zistili, že v obchodoch je všetko, hon na ryžu, cestoviny a ďalšie trvanlivé potraviny sa skončil.

V Británii teraz prichádza druhá vlna prázdnych regálov. Obchodnícke asociácie varujú pred "permanentným nedostatkom", ktorý sa hneď len tak neskončí. Nejde len o nedostatok tovaru kvôli pretrhnutým obchodným väzbám. V Británii chýbajú aj ľudia. Teraz už nie preto, že by trčali v karanténach. Chýbajú preto, že cestovanie medzi Britániou a ostatnými krajinami je pre reštrikcie stále veľmi ťažké. Rad cudzincov odišiel domov a zatiaľ sa nevrátili. Britom zúfalo chýbajú ľudia na obsluhovanie obchodu. Následky brexitu sa stretli s následkami covidu a výsledok je veľmi nepríjemný.

Ekonomika išla pred covidom systémom „just in time“. Nikde sa nič neskladuje. Technológie riadili obchod tak, že tovar cez kuriérov a zásielkové služby bol veľmi rýchlo u zákazníka. Teraz ale chýbajú kuriéri a zásobovači. Nič zrazu „just in time“ nie je.

U nás podobným štýlom chýbajú ľudia napríklad v stavebníctve. Nevyrieši to nič iné, ako stavať, stavať, stavať. Lenže to vyzerá, že sa stavať bude veľmi ťažko. Materiál je drahý a ľudia nie sú.

V deglobalizácii, ktorú priniesli covidové lockdowny, sa skrýva veľké riziko. Politici budú chcieť predviesť, že situáciu riešia. Miesto otvorenej konkurencie, ktorá prináša najväčšiu ponuku za najlepšie ceny, už začínajú prichádzať s nápadmi na sebestačnosť. Je veľké riziko, že sa budú objavovať ďalšie podobné plány. Tie vždy vedú len k vyšším cenám a menšej ponuke a horšej kvalite pre zákazníkov. Ale aj istote tržieb a dotácií na politiku napojeného biznisu.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.