Mnohí analytici ešte v roku 2025 upozorňovali, že sa ani napriek rekordne vysokým daňovým sadzbám nemusí efektívne vyzbierať celý zvýšený potenciál príjmov. A to najmä pre slabší výber daní, hlavne DPH a dane z príjmov právnických osôb, aj pre štrukturálne problémy.
Výber daní sa dlhodobo zvyšoval, najmä od roku 2019, a je pravda, že podľa aktuálnych údajov takto do rozpočtu vlani natieklo rekordných 20,66 miliardy eur. Medziročne teda o približne 2,3 miliardy viac oproti roku 2024, čo reflektuje vyššiu efektivitu výberu, ale aj intenzívnejšie kontroly zo strany daniarov.
Aj keď je štát na týchto číslach, rozpočtová rada a ďalší analytici upozorňujú, že je výber daní nedostačujúci, a preto nebude stačiť na pokrytie rastúcich verejných výdavkov.
Úroky si berú čoraz väčší kus rozpočtu
Prečo sledujeme takýto vývoj? Prvým dôvodom sú úroky z dlhu, teda takzvaná dlhová služba štátu. Kým v roku 2022 predstavovali úrokové náklady jedno percento HDP, analytik rady už vlani v apríli upozornil, že by sa saldo v roku 2029 mohlo zdvojnásobiť, a teda dosiahnuť zhruba 2,1 percenta HDP.
Slovensko pritom platí na úrokoch podľa štatistík vyššie sumy ako predtým. Vlani to podľa odhadov bolo až 1,65 miliardy a suma má rásť i naďalej. K tomu treba, samozrejme, prirátať splácanie istiny. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2026 sa vyčísľuje, že objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2026 je takmer 11,4 miliardy eur.
Krajina si už v minulosti požičiavala veľa a k tomu si dnes požičiava drahšie. Inými slovami, peniaze, ktoré by mohli ísť na školy, zdravotníctvo či infraštruktúru, sa použijú na obsluhu starých dlhov. A tento výdavok nezmizne – je to trvalá položka.
Dokonca pribúdajú nové záväzky. V roku 2027 sa zvýšia napríklad obranné výdavky. Dodávky vojenskej techniky zdvihnú výdavky približne o 0,4 percenta HDP. Zároveň sa naplno rozbehne reforma dlhodobej starostlivosti, čo bude znamenať ďalších približne 0,2 percenta HDP ročne navyše.
Okrem toho začne od roku 2028 Európska únia splácať istinu spoločného dlhu, ktorý vznikol v rámci programu NextGenerationEU. Ide o historicky prvé veľké spoločné zadlženie Únie, ktorým sa financovala obnova po pandémii.
Úroky sa už platia od roku 2021 z jej rozpočtu, istina sa bude splácať postupne až do roku 2058, pričom časť splácania má byť pokrytá aj z nových vlastných zdrojov Únie, napríklad z príjmov z emisných povoleniek alebo uhlíkového cla.
V kontexte Slovenska to znamená, že od roku 2028 sa na tom bude podieľať prostredníctvom svojho príspevku do rozpočtu Únie, do ktorého prispievajú členské štáty podľa svojej ekonomickej veľkosti.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, Brusel jej poskytuje finančnú pomoc vo forme grantov aj úverov. A tieto zdroje si Európska komisia požičiava na finančných trhoch. Ak by Ukrajina svoje záväzky nesplácala, prípadné výpadky by sa riešili opäť cez rozpočet Únie, čo by mohlo vytvoriť dodatočný tlak na členské štáty, hoci to neznamená automatické priame prevzatie ukrajinského dlhu jednotlivými krajinami.
Čo sa týka Slovenska, skončí sa aj dočasná pomoc, ktorá dnes drží deficit čiastočne pod kontrolou. Jej
„dátum spotreby“ sa blíži, keďže v roku 2028 sa prejaví spätné zníženie niektorých daní a odvodov, čo môže podľa analytikov posunúť deficit k úrovni približne 5,6 percenta HDP. „Ide o spätný pokles sadzby zdravotných odvodov platených zamestnávateľom a zníženie sadzby takzvanej bankovej dane,“ spresňuje rada.
A o rok neskôr sa napokon zvýšia aj dôchodkové výdavky po skončení zmrazenia 13. dôchodkov, čo zatlačí na verejné financie ešte viac. A teda to, čo dnes pomáha, onedlho prestane fungovať. No výdavky zostanú...
Problém je hlbší, než sa zdá
Štrukturálny deficit – teda ten, ktorý by tu bol aj pri stabilnej ekonomike – sa má pohybovať okolo piatich percent HDP a neskôr ešte rásť. To znamená, že problém nie je len v slabšom hospodárskom cykle. Rozpočet je nastavený tak, že dlhodobo míňa viac, než vyberá.
Ak by sa neprijali ďalšie opatrenia, verejný dlh by mohol do roku 2029 narásť podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť takmer na 75 percent HDP a už v roku 2027 sa môže priblížiť k neuveriteľným 100 miliardám eur. Netreba pripomínať, že vyšší dlh zároveň znamená vyššie úroky – a tie opäť zhoršujú deficit.
Vzniká tak kruh, z ktorého sa bez zásahu vystupuje čoraz ťažšie.
Strednodobý výhľad je preto pomerne jasný. Bez nových a trvalých konsolidačných krokov bude dlh ďalej rásť. Otázka už neznie, či treba niečo robiť. Skôr ide o to, či sa rozhodnutie prijme včas a systematicky – alebo až vtedy, keď si to vynútia finančné trhy a európske pravidlá.
