Začiatkom februára miliardár Elon Musk ohlásil zmenu krátkodobého zamerania z Marsu na Mesiac, čo je radikálna zmena oproti predošlému roku. Tvrdil totiž, že na kolonizáciu červenej planéty nepotrebuje medzizastávku na Mesiaci, a prirodzenú družicu označil za „rozptýlenie“.
Podľa denníka Wall Street Journal však zmenil ciele spoločnosti, pretože sa snaží do leta získať ďalšie investície a skrze prvotnú verejnú ponuku (IPO) vstúpiť na burzu – hoci počiatočná hodnota megafúzie SpaceX a xAI je približne 1,25 bilióna dolárov.
„Schopnosti, ktoré odomkneme tým, že zrealizujeme vesmírne dátové centrá, budú financovať a umožnia samorastúce základne na Mesiaci, celú civilizáciu na Marse a nakoniec expanziu do vesmíru,“ povedal investorom.
Avizované „samorastúce“ mesto na Mesiaci je tak novou súčasťou Muskových plánov na pozdvihnutie ľudskej civilizácie v žánri vedeckej fantastiky. Horizont jeho postavenia má byť desať rokov – oproti dvadsiatim rokom potrebným na prvú kolonizáciu Marsu.
Kardašov
„Továrne na Mesiaci môžu využívať lunárne zdroje na výrobu satelitov a ich ďalšie vysielanie do vesmíru,“ vyhlásil. „Využitím elektromagnetického hnacieho mechanizmu a lunárnej výroby je možné vyslať do hlbokého vesmíru 500 až 1 000 terawattow výpočtovej kapacity ročne, čím sa významne posunieme na Kardašovovej stupnici a využijeme nezanedbateľné percento energie Slnka,“ pokračoval s odvolaním sa na stupnicu civilizácií sovietskeho astronóma Nikolaja Kardašova.
Ten od roku 1964 navrhoval škálovanie potenciálnych vesmírnych osídlení na základe toho, ako efektívne získavajú energiu. Ľudstvo podľa Kardašovovej stupnice nedosahuje ani prvý stupeň, keďže nie je schopné zachytávať všetku energiu zo Slnka ako „materskej hviezdy“.
Jeho nasledovníci stupnicu niekoľkokrát aktualizovali, pričom na vyšších úrovniach má byť predpokladaná civilizácia schopná ťažiť energiu z celej galaxie či dokonca ovládať časopriestorové kontinuum.
Výrobcovia energie sa preto zatiaľ držia pri zemi a pracujú s existujúcimi kapacitami. Čelia však nárastu dopytu, ktorý bude pravdepodobne rásť exponenciálne. Dátové centrá pre AI majú do roku 2030 zvýšiť spotrebu energie o 165 percent, v dôsledku čoho Spojené štáty oživujú staré jadrové elektrárne.
Štarty na Mesiac s cieľom dlhodobého osídľovania majú prebiehať každých desať dní – aspoň podľa avíza SpaceX. Na potreby kozmonautov, ktorí budú v obývateľných kapsulách žiť a pracovať, plánuje Musk ťažiť vodu z mesačného ľadu.
Podľa Muska je zatiaľ technicky nemožné vyrábať raketové palivo z prvkov na Mesiaci, no „keď sa tam raz dostaneme a mesto bude bzučať“, z uhlíka a vodíka prítomného na povrchu sa bude dať vyrábať metán.
Marťan zatiaľ posilňuje americkú obranu
Hoci Musk otvorene túži po „dobytí“ Marsu, jeho podnikateľské kroky odkazujú aj na snahu o získanie dominancie na jeho domovskej planéte. Americké ministerstvo vojny totiž otvorilo program vývoja „autonómnych dronových rojov“, pričom sa zrejme inšpirovali taktikou z rusko-ukrajinskej vojny.
SpaceX a jeho nová divízia xAI sa podľa zdrojov agentúry Bloomberg do tohto programu zapojili. Drony majú byť podľa utajenej súťaže z januára ovládateľné hlasom, aby zjednodušili používanie na bojisku.
Bezpilotné zariadenia musia ovládať technológiu takzvaného rojenia, pri ktorej sa vzájomne koordinujú. Rojenie, teda swarming, zatiaľ nie je na takej pokročilej úrovni, aby bolo možné ovládať drony skrze jeden operačný program.
Ich ovládanie musí byť hlasové, pričom majú účastníci verejnej súťaže vyvinúť program, ktorý hlasové príkazy preloží do „digitálnej reči“.
Musk pritom dlhodobo spolupracuje s Pentagónom práve skrze SpaceX, ktorý je dodávateľom systému obranných satelitov Starshield. Rovnako spolupracuje s úradom NASA, ktorému prenajíma rakety Starship. Vývoj dronov s operačným systémom na báze umelej inteligencie je však „nový a potenciálne kontroverzný odklon“ od predošlých vyhlásení.
Bloomberg pripomenul, že miliardár „patrí medzi tých, ktorí sa v minulosti vyslovili proti výrobe ‚nových nástrojov na zabíjanie ľudí‘“. Hodnota kontraktu má byť 100 miliónov dolárov a výsledky súťaže má Pentagón oznámiť v polovici roka. Okrem Muska sa do súťaže zapojil aj Sam Altman so svojou firmou OpenAI – ktorú Musk pomáhal zakladať.
Imigrant z Južnej Afriky v mene rozširovania vojenských, vesmírnych či technologických kontraktov navyšuje aj nábor nových programátorov a inžinierov s bezpečnostnou previerkou „tajné“ a „prísne tajné“. Už predtým uzavrel zmluvu s rezortom vojny, ktorý pristal na používanie četbotu Grok na vládnych serveroch – čo Muskovi prinieslo 200 miliónov dolárov.
Napriek svojmu koncu v administratíve prezidenta Donalda Trumpa sa stále vyjadruje aj k americkej politike. Pred voľbami v roku 2024 získal masívnu mieru popularity, ktorú do veľkej miery stratil, keď sa zasadzoval o zjednodušenie pracovných víz H-1B pre Indov v IT sektore.
Zrejme sa však opäť chystá na návrat na politickú scénu, čoho nepriamym dôkazom je aj nedávne vyjadrenie na sieti X (ktorú vlastní spomínaná xAI), ktorým reagoval na starý záznam exsudcu najvyššieho súdu Antonina Scaliu.
Právnik talianskeho pôvodu v staršom zázname hovoril o podmienke, ktorú ľudia musia spĺňať, aby sa „stali Američanmi“. „Diverzita sama osebe nie je to, čo robí národ veľkým,“ povedal Scalia, označovaný za konzervatívneho sudcu.
„Aby krajina prežila, musí mať spoločnú kultúru. Nikto nezomrie za obranu ‚multikultúrnej ekonomickej zóny‘! Americká kultúra s anglickým, so škótskym a s írskym pôvodom je skvelá a stojí za to bojovať za ňu,“ napísal Musk.