Zelenskyj v Mníchove: Ukrajina potrebuje dva mesiace prímeria, potom budú voľby

Ukrajinský prezident na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyzval Západ na zvýšenie vojenskej podpory a kritizoval, že USA sa pýtajú na ústupky najmä Kyjeva.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: Johannes Simon/Getty Images

Volodymyr Zelenskyj. Foto: Johannes Simon/Getty Images

Volodymyr Zelenskyj v sobotu účastníkom v konferenčnej sále hotela Bayerischer Hof ukázal fotografie a vizualizácie zatiaľ posledných útokov Ruska na ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru.

V druhej časti formátu sa k ukrajinskému lídrovi pripojili šéf NATO Mark Rutte a predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová. Prvú časť však tvoril Zelenského prejav, v ktorom prezident spočítal, že v januári Rusi zaútočili viac ako šesťtisíc dronmi.

„Na Ukrajine neexistuje elektráreň, ktorú by nepoškodili ruské útoky,“ pokračoval Zelenskyj s tým, že nebyť západnej podpory, situácia by bola ešte horšia. „Ďakujem, Mark,“ obrátil sa na generálneho tajomníka NATO sediaceho v prvom rade.

Poďakoval sa za americkú aj európsku podporu najmä Nórsku a Holandsku, ktoré v prvých dňoch po jeho žiadosti poslali rakety do systémov protivzdušnej obrany Patriot. Ukrajinci ich „nasadzovali často v posledných minútach“ pred útokmi Moskvy. Pridal tak aj výzvu na zvýšenie vojenskej podpory.

Irán, Severná Kórea a Čína

Zelenskyj vyhlásil, že okrem Ruska je Ukrajina vo vojne aj s Iránom, keďže ten od začiatku vojny dodáva silám Moskvy drony typu Šáhid. „Iránsky režim treba zastaviť čo najskôr,“ vyzval. Dodal však, že vďaka ukrajinskej produkcii dronov budú šáhidy čoskoro „bezvýznamnými“.

Moskvu podobne podporujú aj Severná Kórea a Čína, voči ktorým podľa neho musia zasiahnuť. Ako príklad použil sankcie voči ruskej tieňovej flotile, ktoré „fungujú“.

O tankeroch pašujúcich ruskú ropu diskutoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

„Sú to Ukrajinci, ktorí držia európsky front, za našimi ľuďmi stoja nezávislé Poľsko a slobodné pobaltské štáty, Moldavsko a Rumunsko bez diktatúry a dokonca aj jeden Viktor môže uvažovať nad tým, ako nechať rásť svoje brucho, a nie svoju armádu na zastavenie ruských tankov pred návratom do ulíc Budapešti,“ vyhlásil s odkazom na maďarského premiéra Viktora Orbána.

Rusko nesmie mať nádej

Rusko podľa Zelenského stráca 156 vojakov za jeden štvorcový kilometer. To však ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nebráni pokračovať vo vojne. „Viete si predstaviť Putina bez vojny?“ spýtal sa s tým, že šéf Kremľa „radšej konzultuje s cárom Petrom Veľkým a cárovnou Katarínou ako s ktorýmkoľvek živým človekom“.

Rusko „nesmie mať nádej, že mu invázia prejde bez následkov“, povedal Zelenskyj. Ocenil trojstranné rokovania vedené Spojenými štátmi, hoci poznamenal, že má „často pocit, že rokujúce strany hovoria o rozličných záležitostiach“.

USA sa často pýtajú, aké ústupky môže Ukrajina urobiť. „Ruska sa však nepýtajú,“ podotkol. Vyjadril však nádej, že rokovania vo švajčiarskej Ženeve na budúci týždeň budú seriózne a podstatné na priblíženie sa k mieru.

Ruskú delegáciu v Ženeve povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, čo je zmena oproti rokovaniam v Abú Zabí, kde tím viedol šéf vojenskej rozviedky Igor Kosťukov. Kyjev už skôr kritizoval Medinského prístup k rokovaniam a obvinil ho, že ukrajinskému tímu namiesto podstatných rokovaní poskytoval lekcie z histórie.

Putina treba brať vážne

„Kým je v Moskve diktátor, ktorý je ochotný obetovať toľko vlastných ľudí, musíme ho brať vážne,“ povedal Rutte s tým, že proti takejto sile potrebujú obrancovia čo najviac vojenskej a ďalšej pomoci. Obrátil sa na „všetkých s pozíciami“, či už politikov, alebo zbrojárov, aby Ukrajine pomohli.

Rusi majú podľa holandského expremiéra „šialené straty“ na fronte, pričom ide údajne o 65-tisíc ľudí za dva mesiace. Moskva vraj zároveň zaznamenala tretinový pokles príjmov z ropy a „páli“ prostriedky zo suverénneho štátneho fondu.

Aliancia a USA sú v otázke podpory mierových rokovaní „na jednej lodi“, dodal Rutte.

Metsolová pripomenula, že Únia od prvých dní vojny Ukrajinu neochvejne podporovala, čoho dôkazom je chystaný dvadsiaty balík sankcií. Senátor Roger Wicker avizoval, že v americkom Kongrese tiež existuje vôľa prijať „zmysluplné a funkčné“ sankcie.

Predsedníčka europarlamentu pokračovala, že Ukrajina si zaslúži bezpečnosť aj formou vstupu do EÚ. „Nebola by to charita, aj my potrebujeme Ukrajinu,“ podotkla.

Zelenskyj odpovedal, že Ukrajina je pripravená na diskusie o voľnej ekonomickej zóne, ktorá „by možno viedla ku kompromisu“ s Ruskom. „Dajte nám dva mesiace prímeria a pôjdeme k voľbám,“ doplnil. Kyjev však podľa neho potrebuje presný dátum vstupu do Únie, inak si Putin „bude robiť, čo sa mu zachce“.

(msc, reuters, sab)