Najvýraznejšie sa to prejavilo pri teple. To zdraželo medzimesačne o 28,2 percenta a medziročne o viac ako štvrtinu. Drahšie boli plyn, elektrina, ale aj vodné a stočné.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák potvrdzuje, že práve bývanie bolo hlavným ťahúňom inflácie. „Miera inflácie v januári opäť poskočila smerom nahor, keď medziročne dosiahla štyri percentá. Hlavným ťahúňom bola kategória bývanie vrátane energií, kde sme zaznamenali medziročný nárast cien o viac ako šesť percent, čím k inflácii prispela asi 1,3 percentuálneho bodu,“ vysvetľuje.
Dodáva, že hlavnou kategóriou boli podľa očakávaní energie, predovšetkým teplo s medziročným rastom takmer o 27 percent. Avšak táto zložka je do veľkej miery vykompenzovaná zvýšením disponibilných príjmov domácností cez energošeky.
Podľa neho sa rast cien elektriny a plynu, ktoré medziročne stúpli o päť až sedem percent, bude do inflácie premietať aj v ďalších rokoch.
Potraviny zdraželi, doprava infláciu tlmila
Druhou najvýznamnejšou položkou v spotrebnom koši sú potraviny a nealkoholické nápoje s podielom 21 percent. V januári zdraželi medzimesačne o 2,5 percenta a medziročne o 3,9 percenta.
Ceny rástli až v siedmich z deviatich sledovaných skupín. Najviac zdraželo ovocie s orechmi – takmer o desatinu. Za nimi nasledovala zelenina. Vyššie však boli aj ceny cukru a cukroviniek či obilnín vrátane chleba.
V medziročnom porovnaní výrazne zdraželi nealkoholické nápoje, a to o 13,7 percenta. Káva bola drahšia o viac ako štvrtinu. „Nárast cien sme videli aj pri potravinách a nealkoholických nápojoch, ktoré boli medziročne drahšie o takmer štyri percentá,“ konštatuje Horňák. „Rolu zohralo aj zvýšenie DPH pre ďalšie skupiny potravín z 19 na 23 percent,“ dodáva.
Na druhej strane, určitú brzdu predstavovala doprava. Ceny v tejto kategórii medziročne klesli o 1,8 percenta. Pohonné hmoty boli lacnejšie o viac ako osem percent, zlacnela aj letecká doprava. Medzimesačne mierne klesli aj ceny odevov a obuvi, čo súvisí s tradičnými novoročnými výpredajmi.
Služby reagujú na vyššie náklady
Rast cien je citeľný aj v službách. „Významný príspevok prišiel aj v kategórii rekreácie a kultúry (medziročne o šesť percent) a v reštauráciách a ubytovacích službách (medziročne o sedem percent), kde môžeme vidieť už tradičné novoročné preceňovanie,“ uvádza Horňák.
Služby pridali k inflácii podľa jeho odhadu približne jeden percentuálny bod. „To je spôsobené aj vyšším podielom mzdových nákladov či ďalším daňovo-odvodovým zaťažením zamestnávateľov. V cenách stále vidíme aj efekty konsolidačného balíka z minulého roka, kde úlohu zohráva transakčná daň,“ odôvodňuje analytik.
Náklady na vykonávanie finančných transakcií sú podľa neho pre podniky čistou záťažou, ktorá bola a bude naďalej premietaná do cien pre spotrebiteľov.
Jadrová inflácia dosiahla 2,9 percenta a čistá inflácia 3,1 percenta. Obe hodnoty sú nižšie ako celková inflácia, čo naznačuje, že významnú úlohu zohrali regulované ceny a potraviny.
Výhľad: štyri percentá aj za celý rok?
Januárové čísla podľa analytika neprekvapili. „Inflácia sa v tomto roku vyvíja podľa očakávaní, keď sa vyššie ceny energií a zaťaženie firiem premieta do rastu cien. Januárová inflácia tak bola opätovne tlačená najmä cenami tovarov, predovšetkým potravín a energií, ktoré sa na celkovej inflácii podieľali viac ako polovicou celkového nárastu,“ dodáva.
Ani výhľad na celý rok neprináša výraznejšie uvoľnenie. „V tomto roku očakávame infláciu na identickej úrovni ako v roku 2024, teda v priemere na približne štyroch percentách. Slovensko by sa tak mohlo stať krajinou s jedným z najvyšších nárastov cien v európskom bloku,“ upozorňuje Horňák.
Za kľúčový dôvod označuje postupné prispôsobovanie cien energií trhovým úrovniam. „Hoci sa ceny tepla prispôsobili trhovým úrovniam, efekt do reálnej ekonomiky (napríklad v podobe nižšej spotreby) to neprinesie, keďže vláda do veľkej miery kompenzuje disponibilné príjmy domácností. Ceny elektriny a plynu potlačia infláciu vyššie ešte v nasledujúcich rokoch, keď dôjde k ich prispôsobeniu trhovej úrovni,“ uzatvára.
Január tak naznačil, že návrat k dvojpercentnému inflačnému cieľu eurozóny zostáva pre Slovensko aj v roku 2026 skôr vzdialenou perspektívou než bezprostrednou realitou.
