Začiatok roka priniesol návrat inflácie na vyššie úrovne. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročná miera rastu spotrebiteľských cien v januári 2026 štyri percentá. Je to najviac od septembra minulého roka.
V medzimesačnom porovnaní ceny vzrástli o 1,8 percenta – ide o najvýraznejší januárový nárast za posledné tri roky a zároveň tretí najvyšší skok za uplynulých 15 rokov.
Január býva tradične mesiacom preceňovania. Do cien sa premietajú daňové úpravy aj regulované položky. Tento rok zohralo úlohu zvýšenie DPH na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru a soli, ale aj úprava regulovaných cien energií. Výsledkom je citeľné zrýchlenie inflácie hneď v úvode roka.
Bývanie a energie boli hlavný motor zdražovania
Najväčší podiel na raste cien malo bývanie a energie. Táto kategória tvorí viac ako pätinu výdavkov domácností. Ceny v nej medzimesačne vzrástli o 4,4 percenta a medziročne o 6,1 percenta.
Najvýraznejšie sa to prejavilo pri teple. To zdraželo medzimesačne o 28,2 percenta a medziročne o viac ako štvrtinu. Drahšie boli plyn, elektrina, ale aj vodné a stočné.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák potvrdzuje, že práve bývanie bolo hlavným ťahúňom inflácie. „Miera inflácie v januári opäť poskočila smerom nahor, keď medziročne dosiahla štyri percentá. Hlavným ťahúňom bola kategória bývanie vrátane energií, kde sme zaznamenali medziročný nárast cien o viac ako šesť percent, čím k inflácii prispela asi 1,3 percentuálneho bodu,“ vysvetľuje.
Dodáva, že hlavnou kategóriou boli podľa očakávaní energie, predovšetkým teplo s medziročným rastom takmer o 27 percent. Avšak táto zložka je do veľkej miery vykompenzovaná zvýšením disponibilných príjmov domácností cez energošeky.
Podľa neho sa rast cien elektriny a plynu, ktoré medziročne stúpli o päť až sedem percent, bude do inflácie premietať aj v ďalších rokoch.
Potraviny zdraželi, doprava infláciu tlmila
Druhou najvýznamnejšou položkou v spotrebnom koši sú potraviny a nealkoholické nápoje s podielom 21 percent. V januári zdraželi medzimesačne o 2,5 percenta a medziročne o 3,9 percenta.
Ceny rástli až v siedmich z deviatich sledovaných skupín. Najviac zdraželo ovocie s orechmi – takmer o desatinu. Za nimi nasledovala zelenina. Vyššie však boli aj ceny cukru a cukroviniek či obilnín vrátane chleba.
V medziročnom porovnaní výrazne zdraželi nealkoholické nápoje, a to o 13,7 percenta. Káva bola drahšia o viac ako štvrtinu. „Nárast cien sme videli aj pri potravinách a nealkoholických nápojoch, ktoré boli medziročne drahšie o takmer štyri percentá,“ konštatuje Horňák. „Rolu zohralo aj zvýšenie DPH pre ďalšie skupiny potravín z 19 na 23 percent,“ dodáva.
Na druhej strane, určitú brzdu predstavovala doprava. Ceny v tejto kategórii medziročne klesli o 1,8 percenta. Pohonné hmoty boli lacnejšie o viac ako osem percent, zlacnela aj letecká doprava. Medzimesačne mierne klesli aj ceny odevov a obuvi, čo súvisí s tradičnými novoročnými výpredajmi.
Služby reagujú na vyššie náklady
Rast cien je citeľný aj v službách. „Významný príspevok prišiel aj v kategórii rekreácie a kultúry (medziročne o šesť percent) a v reštauráciách a ubytovacích službách (medziročne o sedem percent), kde môžeme vidieť už tradičné novoročné preceňovanie,“ uvádza Horňák.
Služby pridali k inflácii podľa jeho odhadu približne jeden percentuálny bod. „To je spôsobené aj vyšším podielom mzdových nákladov či ďalším daňovo-odvodovým zaťažením zamestnávateľov. V cenách stále vidíme aj efekty konsolidačného balíka z minulého roka, kde úlohu zohráva transakčná daň,“ odôvodňuje analytik.
Náklady na vykonávanie finančných transakcií sú podľa neho pre podniky čistou záťažou, ktorá bola a bude naďalej premietaná do cien pre spotrebiteľov.
Jadrová inflácia dosiahla 2,9 percenta a čistá inflácia 3,1 percenta. Obe hodnoty sú nižšie ako celková inflácia, čo naznačuje, že významnú úlohu zohrali regulované ceny a potraviny.
Výhľad: štyri percentá aj za celý rok?
Januárové čísla podľa analytika neprekvapili. „Inflácia sa v tomto roku vyvíja podľa očakávaní, keď sa vyššie ceny energií a zaťaženie firiem premieta do rastu cien. Januárová inflácia tak bola opätovne tlačená najmä cenami tovarov, predovšetkým potravín a energií, ktoré sa na celkovej inflácii podieľali viac ako polovicou celkového nárastu,“ dodáva.
Ani výhľad na celý rok neprináša výraznejšie uvoľnenie. „V tomto roku očakávame infláciu na identickej úrovni ako v roku 2024, teda v priemere na približne štyroch percentách. Slovensko by sa tak mohlo stať krajinou s jedným z najvyšších nárastov cien v európskom bloku,“ upozorňuje Horňák.
Za kľúčový dôvod označuje postupné prispôsobovanie cien energií trhovým úrovniam. „Hoci sa ceny tepla prispôsobili trhovým úrovniam, efekt do reálnej ekonomiky (napríklad v podobe nižšej spotreby) to neprinesie, keďže vláda do veľkej miery kompenzuje disponibilné príjmy domácností. Ceny elektriny a plynu potlačia infláciu vyššie ešte v nasledujúcich rokoch, keď dôjde k ich prispôsobeniu trhovej úrovni,“ uzatvára.
Január tak naznačil, že návrat k dvojpercentnému inflačnému cieľu eurozóny zostáva pre Slovensko aj v roku 2026 skôr vzdialenou perspektívou než bezprostrednou realitou.