Minister spravodlivosti Rjúdži Koizumi novú úpravu vysvetľoval slovami, že zákon má „rýchlo deportovať osoby bez povolenia na pobyt a pomôcť znížiť počet dlhodobých zadržiavaní. Tí, ktorí potrebujú ochranu, budú chránení, zatiaľ čo s tými, ktorí porušia pravidlá, sa bude zaobchádzať prísne“.

Prvá japonská premiérka bude ešte tvrdšia

Už aj tak prísna utečenecká politika sa sprísnila práve s nástupom historicky prvej japonskej premiérky Sanae Takaičiovej, ktorá sa vo volebnej kampani aj po nástupe k moci po rekordnom víťazstve profiluje ako konzervatívna líderka so sklonom k prísnejším pravidlám pre cudzincov.

Takaičiová podporuje ešte prísnejšie imigračné kontroly, hoci priznáva potrebu zahraničnej pracovnej sily z dôvodu rýchlo starnúcej populácie. Japonská premiérka presadzuje tvrdé pravidlá voči migrantom s tým, že „nezákonná činnosť a porušovanie pravidiel niektorými cudzincami vyvolávajú medzi Japoncami pocit nepokoja a nespravodlivosti“. Vláda bude podľa premiérky na tieto aktivity „rozhodne reagovať“.

Podobné opatrenia sú určené najmä pre narastajúce protiimigračné nálady v Japonsku, ktoré využíva politická strana Sanseitó s heslom „Japonci na prvom mieste“ na čele so Sóheim Kamijom.

Migranti svojou kultúrou nerešpektujú japonské tradície

Japonsko je tradične izolovaný národ, ktorý si cení homogénnu spoločnosť a jej dlhodobé tradície, medzi ktoré patrí aj špecifické správanie, napríklad na verejnosti. Japonci preferujú zdržanlivý až chladný prístup na verejných priestranstvách, založený na slušnosti, úcte a rešpekte k iným, bez hlučných prejavov či nevhodného správania.

V časoch, keď Japonsko zažíva rekordný nárast cudzincov potrebných na posilnenie svojej klesajúcej pracovnej sily, dostávajú sa tieto tradície do kontrastu s inými kultúrami, ktoré svoje prirodzené zvyky praktizujú aj na verejných priestranstvách v cudzej krajine, čo vyvoláva napätie medzi domácim obyvateľstvom.

Výrazné strety má japonská spoločnosť s moslimskou komunitou, ktorá zvykne praktizovať svoje náboženské obrady verejne aj niekoľkokrát za deň. Problémom sa tak stávajú hlasné púšťanie náboženských textov, hromadné modlenie sa a podobné náboženské zvyky na verejnosti, ktoré Japonci považujú za prinajmenšom nevhodné z hľadiska ich tradičnej kultúry, a na japonské pomery voči nim rázne vystupujú.

Problém predstavujú aj výstavba mešít, verejné kúpele, nosenie náboženských odevov v zamestnaní či dokonca spôsoby pochovávania, na ktoré majú cudzinci a Japonci diametrálne odlišné pohľady.

Útoky nožom a obťažovanie dievčat posilnili konzervatívcov

Výbor OSN pre ľudské práva vydal správu, podľa ktorej je znepokojený správami o rozsiahlom sledovaní moslimov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a žiada ich vyškoliť v oblasti „kultúrneho povedomia a neprípustnosti rasového profilovania vrátane rozsiahleho sledovania moslimov“.

Podobné strety s moslimskou kultúrou, ktorá presadzuje vlastné zvyky na úkor domácich tradícií, majú za následok zvyšujúcu sa vlnu protiimigračných nálad v krajine, ktoré živia aj pravicoví politici poukazujúci na kriminalitu migrantov.

Mimoriadny šok v japonskej verejnosti vyvolala bitka Kurdov na verejnosti v roku 2023 pre spor o cudzoložstvo, ktorá sa skončila potýčkou s nožmi, ako aj niekoľko sexuálnych útokov na dievčatá na základnej škole. Tieto incidenty viedli mestské úrady k prijatiu „uznesenia vyzývajúceho na prísnejšie potláčanie trestných činov spáchaných určitými cudzincami“, o ktorom široko informovala celoštátna tlač a predovšetkým pravicový denník Sankei.

V Japonsku sa na základe podobných incidentov pravidelne uskutočňujú demonštrácie s protiimigračnou tematikou (najmä protiislamskou), ktoré sú zahraničnými pozorovateľmi označované ako „dvíhajúca sa vlna xenofóbie“.

Práve narúšanie verejného poriadku migrantmi malo za následok volebné víťazstvo tvrdo konzervatívnej japonskej premiérky Takaičiovej. Tá prisľúbila ešte prísnejšie postihy pre migrantov a ich obmedzenie v krajine, ak nebudú dodržiavať japonské zákony a tradície.

Nové tvrdé pravidlá pre migrantov

Japonská vláda v rámci tejto politiky predstavila komplexný súbor politík zameraných na sprísnenie predpisov týkajúcich sa cudzincov a imigrácie vrátane sťaženia naturalizácie a zdvojnásobenia počtu štátom financovaných deportácií sprevádzaných imigračnými úradníkmi.

Hlavný tajomník kabinetu Minoru Kihara o pripravovanej legislatíve povedal, že „tento balík politík sme vypracovali ako reakciu na pocit úzkosti a nespravodlivosti občanov“.

Zahraniční pracovníci a ich rodinní príslušníci sa musia integrovať do spoločnosti a akceptovať jej zvyky prostredníctvom výučby japončiny a spoločenských systémov pre zahraničných obyvateľov pri žiadosti o víza alebo ich obnovení.

Pri žiadostiach o víza a ich obnovení sa plánuje prísnejšie preverovanie najmä v prípade osôb s porušením zákona, nezaplatenými daňami a nezaplatenými lekárskymi výdavkami. Ak sa cudzinec s trvalým pobytom dopustí takýchto priestupkov, vláda zváži odobratie jeho statusu. V súčasnosti sa pripravujú usmernenia, pričom sankcie by mali nadobudnúť účinnosť v apríli 2027.

Vláda sťaží naturalizáciu predĺžením minimálnej požiadavky na pobyt zo súčasných piatich na najmenej desať rokov. V súčasnosti musia žiadatelia o naturalizáciu žiť v Japonsku najmenej päť po sebe nasledujúcich rokov, čo je polovica lehoty požadovanej pre žiadateľov o trvalý pobyt.

Od roku 2027 sa zdvojnásobí počet štátom financovaných deportácií, do ktorých sú zapojení eskortní dôstojníci, s cieľom znížiť počet cudzincov, ktorí sa vyhýbajú príkazom na deportáciu.

Keď cudzinec dostane príkaz opustiť krajinu – často z dôvodu prekročenia platnosti víz alebo spáchania trestných činov v Japonsku –, ale nedodrží príkaz, vláda mu kúpi letenku a vráti ho do jeho domovskej krajiny buď samostatne, alebo s eskortným dôstojníkom.

Európa ako vzor smerovania nezvládnutej migrácie

Neschopnosť cudzincov prispôsobiť svoje zvyky a kultúru krajine, ktorú sa dobrovoľne rozhodli obývať aj pod statusom utečenca, vyústila do omnoho tvrdších vládnych opatrení, ktoré už neberú ohľad na žiadne zložité a dlhodobé procesy vyhosťovania problematických jedincov.

Japonsko zaviedlo prísne kontroly pri vstupe cudzincov do krajiny a ešte prísnejšie vymáhanie dodržiavania domácich pravidiel na základe volebnej vôle ľudu. Išlo o reakciu na stúpajúcu nespokojnosť obyvateľstva s náboženskými komunitami, ktoré nedokázali rešpektovať hostiteľskú krajinu.

Európa a jej „vyspelé krajiny“ by si mohli vziať príklad toho, ako si poradiť s narastajúcou kriminalitou migrantov. Japonsko si ctí svoju kultúru a tradície, pričom patrí medzi najbezpečnejšie krajiny na svete.

Tento status mali kedysi aj európske štáty, ktoré rezignovali na verejný poriadok a bezpečnosť zo strachu pred nálepkovaním zo strany mimovládok a aktivistov, ktorí, samozrejme, nežijú v problémových komunitách a svoje statusy o porušovaní práv vypisujú z pohodlia vlastnej bezpečnej štvrte.

Súčasný stav v Európe vyústil do toho, že v mnohých častiach krajiny neplatí právo a polícia tam ani nepríde – ide o novodobý migračný fenomén „no-go zón“, ktoré sa mohutne rozmáhajú a v ktorých vládne zločin bez akejkoľvek možnosti domôcť sa zákonov hostiteľskej krajiny.

Japonci mohli vidieť na príklade európskej slabosti, kam až dospeje neriadená migrácia, a ako tradične pokrokový národ zasiahli včas, aby ich historicky bohatá kultúra ostala zachovaná.