Japonský burzový index Nikkei od začiatku tohto roka pridal cez 13,4 percenta. To je veľmi slušný ročný výkon. Japonským akciám však na dosiahnutie tohto výsledku stačili necelé dva mesiace.
Investorov do japonských aktív to potešilo. Tento výsledok je o to cennejší, že ide o silný rast v období, keď americké akcie stagnujú – index S&P 500 zostal na „červenej nule“ so stratou 0,03 percenta. Finančné trhy vždy nasledujú lídra, a pokiaľ tento trend potrvá ešte niekoľko mesiacov, čoraz viac investorov bude smerovať svoje finančné toky z USA do Ázie.
Japonský akciový index postrčilo opätovné zvolenie Sanae Takaičiovej za japonskú premiérku. Japonské trhy ju zatiaľ milujú. V prípade nich však nejde iba o marketing. Investorov neoslní to, že niekto jazdí na motocykli značky Kawasaki alebo že v mladosti bubnoval v heavymetalovej kapele. Finančné trhy chcú poznať konkrétne kroky japonskej premiérky.
Stratégia sanaenomiky a riziko dlhu
Dôvodov, prečo sú trhy zo Sanae Takaičiovej nadšené, je niekoľko. Najvšeobecnejším je fakt, že premiérka vidí cestu k novému hospodárskemu rastu v „nakopnutí“ japonskej exportnej mašiny. Inak povedané, bude robiť všetko pre to, aby sa japonská ekonomika vrátila k rastu, čo je postoj, ktorý trhy oceňujú.
Ďalším dôvodom je silný mandát japonskej premiérky. Jej strana LDP získala 316 hlasov, čo je výrazne viac, než mala pred predčasnými voľbami, keď disponovala iba 196 mandátmi. Víťazstvo „sanaenomiky“ bolo také drvivé, že zaskočilo aj samotnú LDP.
Japonský volebný systém umožňuje kandidovať v obvodoch aj na kandidátnej listine zároveň. Kandidáti LDP však vyhrali toľko priamych súbojov, že strana svoje kandidátky vyčerpala. Aj keď mala podľa percentuálneho zisku nárok na ďalších 14 kresiel, musela ich prenechať opozícii, pretože jej skrátka došli ľudia.
Sila mandátu je teda obrovská, politická nestabilita krajine nehrozí a trhy môžu byť v tomto ohľade pokojné. LDP sa teraz nemôže sťažovať, že nemá dostatočnú silu na presadenie zmien a naštartovanie ekonomiky.
Nové japonské smerovanie má byť silne prorastové. Sanaenomika počíta s masívnymi dotáciami, veľkými daňovými úľavami a so štátnymi priemyselnými investíciami do strategických sektorov, ako sú napríklad polovodiče.
Tento program znie japonským investorom skvele, no existuje tu relatívne veľký problém, ktorým je japonský dlh. Takaičiová chce ekonomiku stimulovať, ale ak sa výsledky nedostavia rýchlo, objaví sa prízrak dlhu. Je evidentné, že všetky plánované kroky povedú v prvej chvíli k nárastu dlhu.
Pokiaľ sa časom ukáže, že sa japonský ekonomický zázrak nekoná, môže sa situácia na trhu veľmi rýchlo zmeniť. Výnosy japonských dlhopisov porastú, a keďže sú akciový a dlhopisový trh spojené nádoby, rast výnosov prirodzene zníži tok prostriedkov do akcií. Tu leží veľké riziko, situáciu môže kedykoľvek zmeniť práve dlhopisový trh.
Boj o slabý jen a víťazi na burze
Jedným z pilierov, ktorý bude rozhodovať o úspechu, je zachovanie politiky slabého jenu. Ten je prirodzenou pákou pre exportérov, pretože čím je mena slabšia, tým vyššie sú ich zisky. Udržanie slabého kurzu však predpokladá, že japonská centrálna banka nebude pre infláciu agresívne uťahovať menovú politiku. Táto banka tak hrozbou zvyšovania sadzieb riskuje, že jen nakoniec posilní a spomalí exportnú politiku.
Pre japonský jen však nie je rizikom iba posilnenie, ale aj prílišné oslabenie. Keď sa kurz nedávno priblížil k hranici 160 jenov za dolár, newyorský Fed ho začal nakupovať. Nešlo o charitu, ale o nutnú obranu. Príliš slabý jen by totiž paradoxne začal škodiť aj americkým výrobcom a hrozil by destabilizáciou globálnych dlhopisových trhov. Táto intervencia narysovala pomyselnú čiaru v piesku. Trhy teraz vedia, že Takaičiová chce slabý jen, ale Spojené štáty nedovolia, aby sa stal bezcenným.
Otázka jenu sa môže rýchlo stať problematickou vo vzťahu k USA. Donald Trump aj Sanae Takaičiová presadzujú podobnú menovú politiku: chcú čo najslabšiu menu z dôvodu podpory vývozu a obmedzenia dovozu. Tento princíp však nefunguje, pokiaľ svoje meny oslabujú obe krajiny zároveň. Udržanie slabého jenu tak bude pre japonskú premiérku skúškou sily v zahraničnej politike. Vzhľadom na to, že kurz teraz silne ovplyvňujú politici, a nie trh, priamo to nabáda na nájazdy špekulatívneho kapitálu, čo je ďalšie z mnohých rizík.
Ak sa pozrieme na konkrétne firmy v Tokiu, absolútnym víťazom je japonský obranný sektor. Takaičiová chce zdvojnásobiť výdavky na obranu až do výšky dvoch percent HDP. Práve tieto výdavky môžu byť protiváhou v rokovaní s Donaldom Trumpom. Japonsko by mohlo udržať politiku slabšieho jenu výmenou za ešte väčšie investície do zbrojenia.
Premiérka sa navyše usiluje o zmenu ústavy, ktorá by obmedzila japonský pacifizmus, a používa ostrú rétoriku voči Číne. To ženie nahor akcie firiem ako Kawasaki Heavy Industries (výrobca ponoriek, lietadiel a motorov), IHI Corporation (raketové systémy) alebo Mitsubishi Heavy Industries.
Japonsko patrí aj k technologickým veľmociam a cieľom Takaičiovej je sebestačnosť v oblasti čipov a umelej inteligencie. Vláda preto pomáha celému sektoru polovodičov. Výhodou japonskej burzy je široká paleta firiem, ktoré často držia monopoly. Nájdeme tu firmu Disco, vyrábajúcu stroje na rezanie kremíkových plátov, bez ktorých nemožno pokročilé čipy vyrobiť. Firma Advantest zasa dominuje v testovaní čipov, a to aj pre Nvidiu. Spomenúť musíme aj spoločnosť Fujikura, ktorej optické vlákna sú nevyhnutné pre dátové centrá AI.
Nenápadným víťazom môžu byť aj japonské banky. Prostredie nízkych alebo záporných úrokových sadzieb bolo pre sektor zložité, pretože lacné peniaze znižovali úrokové marže. Teraz sa karta pomaly obracia. Nejde o radikálny šok, ale pre banky bude situácia oveľa priaznivejšia.
Pokiaľ sa oživenie ekonomiky podarí, pôjde pre držiteľov bankových akcií o win-win situáciu. Teda za predpokladu, že nepríde žiadny šok, ktorého pravdepodobnosť nie je malá. Ekonomický program japonskej premiérky je totiž nebezpečnou chôdzou po veľmi napätom lane.