Európski spravodajskí predstavitelia, ktorí pre Reuters vystúpili anonymne, tvrdia, že Rusko nemá záujem o rýchle ukončenie vojny. Štyria z nich zároveň uviedli, že Moskva využíva rokovania s Washingtonom najmä na presadzovanie uvoľnenia sankcií a na vyrokovanie obchodných dohôd.
„Je to rokovacie divadlo,“ povedal jeden zo spravodajských šéfov na adresu rozhovorov, ktorých zatiaľ posledné kolo sa konalo tento týždeň v Ženeve. Ukrajina pritom tvrdí, že Biely dom chce dosiahnuť mier do júna, ešte pred novembrovými kongresovými voľbami v USA.
Ciele Moskvy
Jeden z európskych predstaviteľov vyhlásil, že strategické ciele Moskvy sa nezmenili. Patrí medzi ne odstránenie prezidenta Volodymyra Zelenského a premena Ukrajiny na „neutrálny“ štát slúžiaci ako nárazníková zóna voči Západu.
Ďalší spravodajský šéf uviedol, že Rusko nechce ani nepotrebuje rýchly mier, keďže jeho ekonomika „nie je na pokraji kolapsu“. Európske služby považujú Rusko za jednu zo svojich hlavných spravodajských priorít.
Tretie kolo rokovaní medzi ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi tento týždeň neprinieslo prelom. Jedným z hlavných sporov zostáva Donecká oblasť. Moskva požaduje, aby Ukrajina stiahla svoje sily zo zvyšných približne 20 percent regiónu, ktoré nekontroluje, čo Kyjev odmieta.
Jeden zo spravodajských predstaviteľov varoval pred predstavou, že ústupky v Donecku by automaticky viedli k mieru. Podľa neho by to mohlo byť nanajvýš začiatkom ďalších rokovaní, po ktorých by Rusko prišlo s novými požiadavkami.
Dve línie rokovaní
Dvaja z oslovených predstaviteľov zároveň tvrdia, že Moskva sa snaží rozdeliť rokovania na dve línie – jednu o vojne a druhú o bilaterálnych dohodách s USA vrátane uvoľnenia sankcií.
Zelenskyj uviedol, že podľa jeho spravodajských služieb diskutovali aj o spolupráci v hodnote až 12 biliónov dolárov, ktorú vraj navrhol ruský vyslanec Kirill Dmitrijev.
Biely dom anonymnú kritiku odmietol. Hovorkyňa Anna Kellyová uviedla, že prezident Trump a jeho tím urobili viac než ktokoľvek iný, aby obe strany dostali k rokovaniam a zastavili zabíjanie.
Podľa jedného z európskych spravodajských šéfov čelí Rusko v druhej polovici roka 2026 „veľmi vysokým“ finančným rizikám, a to najmä pre obmedzený prístup na kapitálové trhy a vysoké úrokové sadzby.
Centrálna banka drží kľúčovú sadzbu na úrovni 15,5 percenta a likvidná časť rezervného fondu sa od roku 2022 znížila o viac než polovicu.
(max, lud)