Ako na nezadržateľné posuny v umelej inteligencii reagujú dlhopisové trhy? Ekonómovia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) priznávajú, že ich reakcia veľmi prekvapila.
V rokoch 2023 až 2025 totiž dlhopisy v priemere reagovali na každý nový posun v odvetví umelej inteligencie (AI) – napríklad na novú verziu toho či onoho četbotu – rastom ceny a poklesom výnosu. A je jedno, či išlo o dlhodobé vládne, inflačne chránené či podnikové dlhopisy. Takáto reakcia pritom nebola prechodná, ale trvalejšia.
Ekonómovia z MIT sú zaskočení, pretože ako hovoria, všeobecný naratív je taký, že umelá inteligencia prinesie výrazný plošný hospodársky rast. Ten by mal skôr korešpondovať s rastom výnosu dlhodobých dlhopisov.
Reakcia dlhopisových trhov zároveň nenaznačuje, že by AI mala úplne zlomovo viesť k takej podobe ekonomiky, ktorá historicky prvýkrát prakticky prekoná odveký problém (teórie) vzácnosti [jej základnou myšlienkou je to, že ľudské potreby sú neobmedzené, ale zdroje na ich uspokojenie sú obmedzené, pozn. red.]. O tom, že AI skoncuje s problémom vzácnosti, hovorí napríklad aj Elon Musk.
Dlhopisové trhy skrátka „neusudzujú“, že by AI mala zapríčiniť extrémne, plošné dezinflačné a deflačné tlaky.
Čo zamýšľa nový šéf Fedu
Na silnej dezinflácii spôsobenej AI však stavia pravdepodobný šéf americkej centrálnej banky Kevin Warsh. Ten si myslí, že nárast produktivity, ktorý spôsobí umelá inteligencia, bude taký výrazný, že povedie k citeľnému zníženiu inflačných tlakov, takže centrálna banka bude vďaka tomu môcť znižovať svoje základné úrokové sadzby, ako po tom túži americký prezident Donald Trump.
To, čo však dlhopisové trhy naznačujú najskôr, je, že AI prehĺbi nerovnosť, ktorej dôsledky budú tlmiť hospodársky rast. V určitej časti ekonomiky sa podstatne, možno bezprecedentne zvýši produktivita, čo povedie k nadštandardnej ziskovosti v prvom rade lídrov sektora umelej inteligencie, ako sú Amazon, Alphabet, Meta a čiastočne aj Microsoft. Z tohto hľadiska môžu dávať súčasné mohutné investície týchto firiem do infraštruktúry umelej inteligencie a dátových centier dobrý zmysel.
Nemalého zvyšku ekonomiky sa však – aspoň sa tak zdá – umelá inteligencia dotkne neblaho. Hrozí napríklad súvisiace väčšie prepúšťanie a rast miery nezamestnanosti. To obmedzí možnosti spotreby podstatnej časti obyvateľstva natoľko, že to celkový hospodársky rast významne zabrzdí. Vznikne tlak v podobe takzvanej zlej dezinflácie, ba zlej deflácie, ktorý nie je daný technologickým posunom, rastom produktivity a súvisiacim znížením jednotkových nákladov produkcie, ale plošnejším ochabnutím dopytu.
Voči proinflačnému tlaku silnejšieho hospodárskeho rastu, ktorý zapríčiní rast ziskovosti umožnený AI, tak budú pôsobiť dva tlaky. A to tlak zlej dezinflácie, ba deflácie, ako aj tlak dobrej dezinflácie, ba deflácie, ktorý vyvoláva spomínaná redukcia jednotkových nákladov produkcie. Tie prvé tlaky by však mali pôsobiť silnejšie.
Volanie po prerozdeľovaní
Časť ekonomiky bude z AI nesmierne ťažiť, časť ňou bude citeľne poškodená. Z tábora tých poškodených bude zrejme zaznievať silné volanie po masívnejšom prerozdeľovaní od „víťazov AI k porazeným AI“, ktoré zrejme nájde súhlasnú politickú odozvu. Zároveň to zosilní aj výzvy na plošné zavedenie opatrení typu univerzálneho (nepodmieneného) základného príjmu.
Tá časť ekonomiky, ktorú umelá inteligencia porazí, oslabí rast natoľko, že už dnes dlhopisové trhy nereagujú na posuny v AI tak, ako by sme očakávali v prípade, že by umelá inteligencia vyvolávala jednoznačný výrazný plošný hospodársky rast.
Reakcia dlhopisových trhov zároveň naznačuje, že hospodársky rast a vzostup produktivity spôsobené AI nebudú pre spomínané nepriaznivé sprievodné efekty celkovo natoľko silné, aby vyriešili problém demografického starnutia.
Umelá inteligencia v očiach dlhopisových trhov síce možno bude zásadným prelomom, ale nie až takým, ktorý by „uživil“ naraz vzniknutú armádu nezamestnaných a ešte navyše rozrastajúcu sa populáciu v dôchodkovom veku. Tento fakt bude oslabovať celkovú spotrebu v ekonomike natoľko, že sa výrazne tlmivo prejaví spomínaný tlak zlej dezinflácie, respektíve deflácia spôsobená nedostatočným dopytom.
Navyše čím rozsiahlejšia bude nezamestnaná časť populácie, tým silnejšie budú prirodzene tlaky na masívne prerozdeľovanie smerom od „víťazov k porazeným“ v sektore AI. Nezamestnaná časť populácie môže byť tým rozsiahlejšia, čím dlhšie bude pokračovať súčasná podoba imigrácie.
Preto napríklad na tohtoročnom ekonomickom fóre v Davose ľudia ako Larry Fink, šéf BlackRocku, alebo Alex Karp, šéf Palantiru, v zásade prednášali, že na umelú inteligenciu sú lepšie pripravené tie krajiny, ktoré masovú imigráciu nedopustili.
Fink či Karp patria k ľuďom, ktorí sa bezpochyby zaradia medzi „víťazov AI“. Už teraz si uvedomujú, že súčasná masová imigrácia znamená ešte silnejšie budúce tlaky na to, aby sa o svoje zisky z umelej inteligencie podelili s jej porazenými. Preto v Davose volili pomerne protiimigračnú rétoriku, ktorá by tam ešte pred niekoľkými rokmi rozhodne nezaznievala.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.