V pondelok boli trhy v USA uzavreté z dôvodu štátneho sviatku, takzvaného Presidents' Day. V Číne a vlastne v celej Ázii sa oslavuje príchod nového roka, takže trhy sú buď zatvorené, alebo sa na nich obchoduje spomaleným tempom.
Európska ekonomika nemá sama osebe silu nastoliť nejakú zásadnú tému. A aj keď sa také niečo predsa len objavilo, burzové obchodovanie to prakticky neovplyvnilo. Témou bola špekulácia o predčasnom skončení Christine Lagardovej (70) na čele Európskej centrálnej banky (ECB).
Správu o jej možnom predčasnom odchode priniesol ako prvý denník Financial Times. Tým by vraj mohla ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami umožniť Emmanuelovi Macronovi ovplyvniť výber jej nástupcu.
Vedenie banky túto informáciu v prvých hodinách nepotvrdilo, no zároveň ani nevyvrátilo. V tejto súvislosti už bolo možné badať náznaky zákulisného a lobistického boja o jej možného nástupcu.
Informácia renomovaného britského denníka bola prekvapujúca aj z toho dôvodu, že Lagardová ešte 5. júna 2025 na novinársku otázku odpovedala: „Ale môžem vám s úplnou istotou povedať, že som vždy bola a som plne odhodlaná splniť svoju úlohu a dokončiť svoje funkčné obdobie. Je mi teda ľúto, ale musím vám oznámiť, že sa ma nezbavíte.“
Pre úplnosť dodajme, že novinár bol už v tom čase veľmi dobre informovaný, pretože sa pýtal na možné nahradenie Klausa Schwaba na čele Svetového ekonomického fóra práve Lagardovou.
Celú hádanku nateraz vyriešila samotná šéfka ECB, ktorá v súkromnej správe svojim kolegom odkázala, že sa v súčasnosti plne sústreďuje na svoju prácu a ak by sa rozhodla odstúpiť, dozvedeli by sa to priamo od nej, a nie z novín.
Niektorí predstavitelia ECB však aj tak pripúšťajú, že toto vyjadrenie jej dvere úplne nezatvára, no bezprostredný odchod údajne nie je na stole. Člen predstavenstva centrálnej banky Piero Cipollone navyše zdôraznil, že momentálne nič nenasvedčuje baleniu kufrov, a viceprezident Luis de Guindos uistil, že Lagardová zostáva plne oddaná svojej funkcii.
Či nakoniec skončí na čele Svetového ekonomického fóra, alebo nie, sa tak zrejme uvidí neskôr. Možno až po skončení jej mandátu v čele ECB, čo sa spája s dátumom 31. október 2027. Azda by bolo dobré doplniť, že Financial Times je renomovaný denník, ktorého zdroje bývajú veľmi dobre informované, a tak na pôvodnej informácii predsa len môže byť kus pravdy.
Macronovo dedičstvo v inštitúciách
Navyše sa tento možný odchod začal skloňovať v súvislosti s analogickou situáciou, ktorá sa týka šéfa francúzskej centrálnej banky. François Villeroy de Galhau, ktorý v úrade pôsobí od novembra 2015, oznámil, že v júni 2026 predčasne odstúpi, pričom mandát sa mu má skončiť v októbri 2027.
A to aj preto, aby umožnil prezidentovi Emmanuelovi Macronovi vymenovať svojho nástupcu. Keďže sa guvernér francúzskej centrálnej banky volí na šesť rokov, nech bude v Elyzejskom paláci ktokoľvek, bude sa musieť vyrovnať s Macronovým dedičstvom. Francúzsky prezident tak pokračuje v obsadzovaní dôležitých funkcií ľuďmi, ktorí v nich zostanú aj po jeho odchode.
Ako ďalší príklad možno uviesť vymenovanie jeho dlhoročnej spolupracovníčky Amélie de Montchalinovej do čela francúzskeho Cour des comptes (v preklade Dvor audítorov), ktorý dohliada na francúzsky rozpočet. Doteraz pôsobila ako ministerka verejných financií.
Inak povedané, Amélie de Montchalinová bude teraz kontrolovať svoju vlastnú prácu. Macronizmus určite budúce voľby nevyhrá, ale to neznamená, že jeho duch nebude prítomný v štátnych inštitúciách.
Rovnaký model môžeme vidieť aj na úrovni Európskej únie. napokon ostávajúca Lagardová alebo napríklad aj Ursula von der Leyenová čoraz viac strácajú podporu. V tejto súvislosti nejde len o jednotlivé personálne presuny, ale o systematické predlžovanie vplyvu jednej politickej generácie ďaleko za horizont volebného cyklu. Voliči môžu rozhodnúť o zmene smeru, ale kľúčové inštitúcie zostávajú obsadené tak, aby kontinuita moci prežila aj prípadnú diskontinuitu vo volebných výsledkoch.
Ropa ako geopolitický indikátor
Správa o možnej zmene vo vedení ECB však nechala trhy relatívne chladné. Najväčšou udalosťou týždňa tak bol silný nárast ceny ropy. Podľa Polymarketu pravdepodobnosť útoku na Irán znova stúpla na 60 percent.
Cena ropy reaguje s predstihom a práve ona je najväčšou slabinou plánu Bieleho domu. Problém celého zásahu spočíva v tom, že musí prebehnúť veľmi rýchlo a tak, aby neprerušil dopravu ropy a plynu v Hormuzskom prielive. Jeho absolútna kontrola však nebude možná bez pozemnej operácie, ktorá sa môže pretiahnuť na veľmi dlhé obdobie.
Cena ropy by v takom prípade letela dlhodobo nahor, čo by sa pre Donalda Trumpa stalo veľkým problémom. V prvej chvíli by síce Trumpovi vysoké ceny ropy a zemného plynu pomohli vyrovnávať zahraničnú obchodnú bilanciu, čo je cieľom jeho politiky, ale ak by ceny zostali vysoké dlho, premietli by sa do inflácie a následne by skomplikovali uvoľňovanie menovej politiky.
Ak budú ceny ropy vysoké aj na jeseň 2026, vezme to republikánom veľa hlasov v takzvaných polčasových voľbách. Washington je tak pod tlakom. Musí operáciu vykonať čo najskôr a čo najrýchlejšie, aby to nepoškodilo výsledky v midterms. Zároveň je potrebné vykonať útok tak, aby Američania využili moment prekvapenia. V každom prípade je nákup akcií ropných spoločností dobrým poistením proti vysokým cenám pohonných hmôt na našich čerpacích staniciach.
Buffett je stále skeptický
Tento týždeň sme sa taktiež dozvedeli o zmenách v najsledovanejšom portfóliu Berkshire Hathaway. Warren Buffett síce mieri do zaslúženého dôchodku, ale to neznamená, že tento fond prestane byť sledovaný. Konzervatívnych a hodnotových investorov budú vždy zaujímať rozhodnutia manažmentu tejto investičnej mašiny. V celkovej filozofii fondu sa nič nemení. Už trinásť kvartálov po sebe fond viac predával, ako nakupoval, takže nebolo prekvapením, že zoznam predajov bol dlhší ako zoznam nákupov.
Komentátorov prekvapil masívny odpredaj akcií Amazonu. Buffett sa zbavil viac ako 77 percent svojich akcií. To je uňho nezvyčajný krok, pretože väčšinou sa cenných papierov zbavuje postupne
Takto to predvádza napríklad pri akciách Applu, keď vo štvrtom kvartáli predal viac ako 10,3 milióna akcií tejto technologickej spoločnosti. Aj napriek tomu zostáva Apple najväčšou pozíciou celého portfólia. Ak však budú predaje pokračovať aj naďalej, technologický gigant si svoju pozíciu neudrží.
Buffett je známy svojím ostentatívnym nezáujmom o technologické novinky posledného obdobia. Legendárny investor síce predstiera, že nerozumie technike, ale čomu veľmi dobre rozumie, je interpretácia hospodárskych výsledkov a čísel. Investícia do Applu a Amazonu tak nebola stávkou na technologickú módu, ale na mimoriadne silné cash flow a disciplinovaný manažment. Práve preto je teraz paradoxné, že Buffett časť týchto pozícií začal predávať, čo naznačuje jeho rastúcu skepsu voči valuácii sektora, hoci fundamenty samotných firiem nezmizli.
Z pohľadu nákupov sme sa dočkali veľkého prekvapenia, keď Buffett otvoril pozíciu v New York Times. Nákupom akcií za 350 miliónov dolárov investoval do sektora, o ktorom sa hovorí, že by mal byť obeťou umelej inteligencie. Buffett ukázal, že hodnotový investor musí byť často kontrariánsky, teda idúci proti hlavnému prúdu.
Na druhej strane je investícia vo výške 350 miliónov dolárov pre Berkshire Hathaway veľmi malou pozíciou. Pokiaľ táto investícia nevyjde, absolútne to neohrozí výkonnosť ani zisky celého kolosu. Možno teda sledujeme skôr jemné preskupovanie síl ako obrat kormidla, ale práve v týchto nenápadných pohyboch sa často najlepšie číta, ako Buffett vidí ďalšiu kapitolu americkej ekonomiky.