Matej Gašparovič

Každý z nás si zrejme živo pamätá, čo robil a čo cítil, keď sa v pondelok 26. februára 2018, piaty deň po vražde Jána a Martiny, dozvedel tú strašnú informáciu. Je až neuveriteľné, koľko sa toho za osem rokov zmenilo – a len málo k lepšiemu. Dokonca aj porážka skorumpovanej vlády, ktorá prišla ako bezprostredná konzekvencia, má dnes svoju pachuť.

Polícia, prokuratúra a „nezávislé“ médiá dali bokom právny štát a spravodlivosť a zákon si pomýlili s lynčom. Nemohlo to dopadnúť dobre.

Vláda Smeru, ktorá vytvorila podhubie na vraždu a iné zločiny ekonomickej povahy, vtedy skončila a nasledovala ju koalícia prinášajúca rozvrat takých rozmerov, ktorý sme si dovtedy nedokázali ani predstaviť. Nekompetentnosť, šialenstvo, nenávisť, zúrivosť a skaza právneho štátu sa stali symbolom vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora (Zuzany Čaputovej).

Časť Slovenska je odvtedy v takom zmätku, že nedokáže rozlíšiť vládu skorumpovanú od vlády šialenej. Výber medzi nimi je v takejto ponuke len vecou gusta, nie politického presvedčenia. Voliči, ktorí sa vrátili či obrátili k Smeru, prípadne volili Hlas, sú opozíciou označovaní ako naivní a oklamaní. Je to vážny omyl.