Ako odborník z košickej Univerzity veterinárneho lekárstva a kliniky exotických a voľne žijúcich živočíchov vyšetrujete uhynuté medvede. Aké zvieratá sa vám dostanú pod ruky?
Od roku 2010 úzko spolupracujeme s národnými parkami a Štátnou ochranou prírody SR a poskytujeme im odbornú pomoc. Spočiatku sme sa podieľali najmä na uspávaní medveďov pri nasadzovaní GPS obojkov, aby bolo možné monitorovať ich pohyb po území Slovenska. Tieto poznatky sa následne využili pri tvorbe Programov starostlivosti o veľké šelmy a spísaného základu pre manažment a zásahy do populácie veľkých šeliem.
Po ohlásení kvóty 350 kusov na elimináciu predovšetkým problémových medveďov, sa nám na pracovisko dostávajú najmä jedince, ktoré odstránili zásahové tímy, alebo uhynuli po zrážkach s dopravnými prostriedkami.
Čo ste mali zistiť pri týchto zvieratách?
Rozdiel medzi normálnou zdravou populáciou medveďov, ktorá neschádza do ľudských sídel a tou, ktorá stratila plachosť a hľadá si obživu v blízkosti dedín.
Čo ste si pri výskume všímali?
Ako vedca ma nezaujímal počet populácie, ale jej kvalita. Skúmali sme vývrhy, kadávre alebo časti tiel z viac ako 112 kusov a približne 30 tvorili prírodné medvede – účastníci dopravných nehôd. Konfliktné obdobie, počas ktorého schádzali do dedín, bolo hlavne na jar a neskôr na jeseň.
Na jar sú medvede extrémne vychudnuté, nemajú žiadny podkožný tuk ani viscerálny tuk okolo vnútorných orgánov. Staršie jedince majú problémy s chrupom, boľavé, zhnité zuby, zápaly ďasien. Niektoré uhynuli po intoxikácii prírodnými fytotoxínmi, ktoré spôsobujú poruchy zrážanlivosti krvi. Stará dospelá medvedica na Poľane mala nádor, ktorý jej praskol a vykrvácala. Niektorým sa upchal žalúdok a črevá v dôsledku nestrávenej potravy alebo srsti zo zveri.
V obsahu žalúdkov boli odpadky, ale hlavne sezónna potrava – niekedy len slivky a na jeseň čisto kukurica. Prekvapil nás veľký obsah mravcov, najmä v lete – z celkového obsahu 4 až 5 kíl tvorili mravce niekedy až 1,5 kilogramu. Tieto jedince nemali takmer žiadne črevné parazity. Okrem úplnej parazitologickej pitvy sme sledovali aj protilátky proti infekčným chorobám, ktoré by mohli mať vplyv na zdravie populácie. Zaznamenali sme veľmi nízky výskyt trichinelózy a v kožuchu medveďov sme nenašli ani jednu blchu, čo bolo v rozpore s našimi očakávaniami.
Čo je najčastejšou príčinou ich priblíženia sa k príbytkom ľudí?
Medvede, ktoré stratili plachosť, boli hladné a zúfalé. Hlad bol oveľa silnejší ako strach pred ľuďmi, preto prišli do obydlí.
Kritici odlovu argumentujú, že medveďov je len toľko, aká je úživnosť krajiny. Z vašej výpovede však vyplýva opak.
V knihe Chránené živočíchy Slovenska z roku 1987 sa píše, že u nás žilo 300 až 450 jedincov a odporúča sa odstrel 8 až 10 percent populácie. Ilustrujme si to na rodinnom dome. Ak v ňom býva jedna rodina, je to v poriadku, ale ak sa tam nasťahuje 35 ľudí, vznikne problém.
Kým sme mali do 1 500 medveďov, veľmi zriedkavo sme počuli o konfliktoch. Ale ak populácia vzrastie trojnásobne, tak sa zvýši aj pravdepodobnosť problémov. Lesníci a horári predtým nikdy nevideli medveďa, hoci sa pohybovali v oblasti jeho výskytu. Zdravá medvedia populácia, ktorá nachádza potravu, žije ako lesný duch. Nemá záujem konfrontovať človeka, vyhýba sa mu.
Ochranári tvrdia, že medvede láka bližšie k ľuďom kukurica.
V reakcii na meniace sa klimatické aj spoločenské podmienky Slovensko pripravilo komplexné riešenie manažmentu medveďa. Po vyhlásení kvóty 350 jedincov sa zásahové tímy zamerali najmä na problémové medvede, ktoré spôsobovali škody v obciach. Keďže sa kvóta úplne nevyčerpala, zásahy sa neskôr rozšírili aj na zdravú populáciu v oblastiach s najvyššou koncentráciou výskytu, s cieľom čiastočne regulovať jej rast.
Je kvóta 350 kusov dostačujúca?
Nepokryje to prirodzený prírastok populácie. Ak vychádzame z odhadu približne 3-tisíc jedincov, pričom zhruba tretinu tvoria samce, zostáva okolo 2-tisíc samíc. Tie privádzajú na svet mláďatá každý druhý až tretí rok, pričom jedna samica má zvyčajne dve až tri mláďatá. V praxi to znamená, že približne 700 samíc ročne vyvedie spolu dve-tri mláďatá. Aj keď je prirodzená mortalita na úrovni 25 až 30 percent, čistý ročný prírastok môže dosahovať približne tisíc jedincov. Odlov 350 kusov preto nedokáže zastaviť rast populácie – môže ho iba spomaliť.
Je pravdepodobné, že v populácii sú dve tretiny samíc?
Pri medveďoch nemusí platiť presný pomer 1 : 1. Príroda „počíta“ s tým, že samica sa o mláďatá stará približne dva roky a osamostatní ich až vtedy, keď sú schopné prežiť bez nej. Reprodukčný cyklus je teda pomalší a pohlavná štruktúra populácie sa môže líšiť od teoretickej rovnováhy.
Početnosť predátora zároveň v určitých fázach nasleduje početnosť koristi. V súčasnosti máme dostatok raticovej zveri, rozsiahle mladiny aj postupnú premenu smrekových monokultúr na zmiešané lesy, čo zvyšuje úživnosť prostredia. Svoje zohráva aj globálne otepľovanie – napríklad pestovanie kukurice v podhorských oblastiach pod Tatrami poskytuje medveďom energeticky bohatý zdroj potravy. Je potrebné však dodať, že potravy bolo na Slovensku dostatok aj v minulosti, hoci na vidieku žilo podstatne viac ľudí ako dnes.
Čiže ste zistili, že súčasná populácia medveďa sa odlišuje od tej predchádzajúcej tým, že je chorľavejšia?
Skôr by som povedal, že je slabšia. Pri pitvách sme zaznamenali vysoký výskyt parazitóz – niektoré jedince mali črevný trakt doslova preplnený parazitmi. Často im chýbal záchovný viscerálny tuk, mali zníženú hmotnosť pečene a celkovo boli somaticky menšie. Toto platí hlavne pre jedince, ktoré vykazovali problémové správanie.
Je až nenormálne, že niektoré medvedice majú štyri mláďatá. Hibernácia predstavuje prirodzený mechanizmus, ktorým medvede prečkávajú nepriaznivé zimné obdobie. Ak k nej nedôjde, medvedica nie je hormonálne utlmená a jej fyziologické procesy pokračujú bez obmedzenia. Môže tak dôjsť k polyovulácii, teda k uvoľneniu viacerých folikulov (2 až 5), čo vedie k vyššiemu počtu mláďat.
Fyzicky slabá medvedica – napríklad 70-kilová samica odchytená v oblasti Liptovskej Kokavy či Pribyliny – nedokáže kvalitne vychovať tri až štyri mláďatá. Nemá dostatočné tukové zásoby ani kapacitu mliečnych žliaz na produkciu potrebného množstva mlieka. Ide o vážny fyziologický aj zdravotný problém populácie. Na presné zhodnotenie týchto zmien by bolo potrebné urobiť podrobné sérologické vyšetrenia a stanoviť hormonálny profil, čo je však v terénnych podmienkach veľmi náročné.
Vychádzame teda z predpokladu, že časť medveďov je nedostatočne vyživená, a preto nedokáže plnohodnotne hibernovať.
Ak jedinec nemá dostatok tukových zásob, počas zimy ich rýchlo vyčerpá. Následne môže byť somaticky menší, oslabený. A ak sa mu pritom narodia tri mláďatá, je zrejmé, že takáto situácia nemôže mať dobrý výsledok ani pre matku, ani pre potomstvo. Preto by otázka nemala znieť, koľko medveďov na Slovensku máme, ale koľko ich dokáže príroda v súčasných zmenených podmienkach uživiť. Tomu by sa mal prispôsobiť aj manažment populácie.
Svoju úlohu zohráva aj správanie samcov. U medveďov sa vyskytuje infanticída – dospelé samce zabíjajú mláďatá iných samíc. Ak je samcov priveľa, medvedice sa im snažia vyhnúť a odnášajú mláďatá čoraz bližšie k ľudským sídlam, kde predpokladajú menšie riziko stretu so samcom. Vysoký podiel samcov môže zvyšovať stres samíc a nepriamo prispievať k častejšiemu výskytu medveďov v blízkosti obcí.
Nedávno mi člen Slovenskej poľovníckej komory povedal, že zatiaľ čo v minulosti si medvedice robili brlohy na nedostupných úvratiach, dnes sa najmä mladšie a slabšie jedince zazimujú aj nižšie v nevyhovujúcich dierach, lebo pri takomto počte sú vytlačené.
Došlo k synergii zlých faktorov. Populácia rástla aj preto, že dlhé roky sa lovili najmä reprodukčne neaktívne jedince, približne do sto kusov ročne. Zároveň sa menia klimatické podmienky – potrava dozrieva aj vo vyšších polohách pod Tatrami a ľudia z dedín sa vysídlili do miest. Ako veterinárovi mi neprináleží hodnotiť populačnú dynamiku, ekológiu alebo biológiu zveri. Mojou úlohou je posudzovať zdravotný stav. A ten ukazuje, že sme pitvali viaceré zoslabnuté jedince s výraznou parazitózou, minimálnymi tukovými zásobami a menšími telesnými rozmermi.
Dochádza k stretom aj preto, že je les preplnený ľuďmi?
Na jeseň som bol v Kanade. V tamojších národných parkoch je neprípustné na miestach s výskytom medveďa tolerovať bežecké alebo cyklistické dráhy. Beh je prirodzený spúšťač predačného pudu u medveďa. U nás sú takéto športové dráhy priamo v mieste výskytu medveďov, lebo sme malá krajina a je ťažké nájsť alternatívu. Napriek tomu sme mali ešte v 80. rokoch minulého storočia minimum útokov na človeka.
Sú dnes medvede agresívnejšie?
To si nemyslím, medveď je inteligentný a dokáže sa učiť. Ak ich naučíme, že keď vyžerú smetisko, na druhý deň bude opäť plné, zopakujú to. Ako vedec sa snažím nájsť pre medveďa prislúchajúci piedestál v potravinovom reťazci, ale nezáslužnú prácu robia aj médiá.
Teraz sú všade zábery medvieďat, ktorých sa po zastrelenej samici ujala Bojnická ZOO. Jedno mláďa už neprežilo.
Samozrejme, že je to nešťastná udalosť, ale čím viac samíc bude v neadekvátnych brlohoch, tým vyššia pravdepodobnosť, že sa stretnú s loveckým psom alebo turistom. Medveď sa bráni, chráni si teritórium, ale dokáže si na človeka zvyknúť. Medvede dnes tolerujú zvuk motorovej píly. Monitorovali sme cez obojok medveďa, ktorý cez deň spal tri metre od vysoko frekventovaného turistického chodníka. Laická verejnosť, ktorá do lesa nechodí, komentuje tieto veci veľmi emocionálne. Medveď je predátor a správa sa podľa toho. Loví, zabíja a chráni si teritórium.
Nedávno sme skúmali medvedicu s mláďatami vo Vysokých Tatrách, ktorá nehibernovala a zrazil ju kamión. Prečo medveď nespí, ak je mínus 16 stupňov Celzia? Keď sme jej otvorili tlamu, mala úplne vyhnité zuby. Ani človek nezaspí, ak ho bolia zuby. Ale to nevidieť pri povrchovom pohľade. Veľké percento problémového správania spôsobujú zdravotné problémy. Druhým aspektom je, že takéto negatívne návyky naučia aj mláďatá.
V Rumunsku robia počas poľovačky hony na medvede. Štvú ich, aby ich naučili, že človek znamená nebezpečenstvo a treba pred ním utekať. Chápem, že medveď je chránený živočích európskeho významu, ale jeho populácia sa u nás vymkla spod kontroly.
Pre šírenie afrického moru ošípaných sa zakázali vnadiská pre diviakov, kde dovtedy nachádzal potravu aj medveď. Po zobudení na jar medveď žerie zdochliny po zime, ale ak je ich 3-tisíc a už si líhali nedostatočne najedené na hibernáciu, na jar ich pach jedla priláka. Oni nie sú synantropní, ale zúfalí. Preto sa stávajú problémovými.
Aké je riešenie?
Paralelne treba tlmiť problémové medvede, zasahovať aj do prirodzenej populácie, likvidovať smetiská, ktoré ich dráždia, zmeniť turistické trasy a správanie ľudí. Je potrebných viacero opatrení, neexistuje zázračné riešenie.
Hovoríte, že na Slovensku máme asi tritisíc medveďov. Nedávna štúdia Univerzity Karlovej v Prahe hovorí o 1 275 kusoch, no a podľa poľovníkov ich môže byť až štyritisíc. Prečo sa tie čísla až tak rozchádzajú?
Sčítanie Národného lesníckeho centra už dosiahlo takmer tú hodnotu jedincov, ako zistila aj Štátna ochrana prírody SR. Konsenzuálne predo mnou na mnohých fórach zaznelo číslo od 3 000 do 3 500.
Keď zásahový tím zneškodní medveďa do sto kíl, ochranári a aktivisti alarmujú verejnosť, že bol neškodný a odstrel ničomu nepomohol.
Populácia má určitú lokálnu koncentráciu. Nie je normálne vyjsť večer na lúku a vidieť tam v lete 40 medveďov. Na jeseň to je iné, medvede sa tolerujú, lebo sa pripravujú na zimu. V Kanade som takto videl 150 medveďov grizzly pri toku jednej rieky, keď sledovali ťah lososov. Ak to verejnosť neprestane vnímať emocionálne, bude to konfliktná zóna. Po znížení počtu je spoločenská objednávka.
Starostovia obcí volajú zásahovým tímom, aby prišli uspať medveďa. Minule jeden sedel na zastávke a deti nemohli vystúpiť z autobusu a ísť do školy. Nie je normálne, ak sa na pieskovisku pred škôlkou hrá medvedica s mladými namiesto detí. Ľudia sa boja púšťať deti hrať sa von. Spoločnosť nemôže takýto stav tolerovať. Inak to vnímajú ľudia z bratislavských bytoviek a inak ľudia na strednom Slovensku z dedín do dvesto obyvateľov. Prípady stretov budú vždy, ale v oveľa menšom počte. Ani medveďovi neprospieva, ak si pre vysokú početnosť buduje zlý imidž v očiach ľudí.
Považujete za prioritné začať riešiť problémy väčším odlovom?
Zásahové tímy nepracujú tak, že keď niekto nahlási výskyt medveďa, hneď ho zabijú. Snažia sa ho opakovane plašiť a dať mu šancu. Až po vyčerpaní všetkých možností dôjde k odstrelu. Je dôležité, že to robí odborne vyškolený tím a nie je to v rukách laikov.
Ale toto verejnosť nevie. Zásahové tímy majú zakázané vyjadrovať sa, prichádzajú im vyhrážky a nadávky.
To je pravda. Ako odborníkovi sa mi dostalo vysokého uznania, keď som prezentoval, ako sa v súčasnosti slovenská verejnosť snaží s medveďom hnedým vyrovnať. Médiá aj sociálne siete zohrávajú negatívnu úlohu. Chápem, že Bojnická ZOO si robí PR zo situácie so zachránenými medvieďatami, aby zvýšila o sebe povedomie a tiež návštevnosť. Ale vzbudzuje to príliš nadsadené emotívne vášne.
Príroda je drsná a nemilosrdná. Smrť je súčasťou každého dňa a predátori ako medveď, vlk a rys to vedia. Zabíjajú sa a žerú, nie sú to plyšáci. Matka zabíja mláďatá inej samice, ale toto médiá nikdy neprezentujú. Neukážu prehryznutý krk mláďaťa od iného samca. Zásahové tímy tvoria odborníci a nezaslúžia si byť vystavení takémuto pranierovaniu. Slovensko je na dobrej ceste, ale nemôžeme dať veľký priestor emóciám. Svojimi poznatkami o zdravotnom stave medveďov sa snažím prispieť ku konsenzu, ktorý si osvoja lesníci aj ekológovia.
V tomto ťažko nájsť konsenzus, lebo časť odborníkov a aktivistov bude stále tvrdiť, že nejde o premnožený druh.
Jedna vrstva ochranárov roky žila z ochrany veľkých šeliem. Čerpali finančné prostriedky na vedu, výskum a mzdy. Ťažko si predstaviť, že tá istá skupina ľudí teraz bude podporovať dohodnuté postupy a trendy. V demokracii je to prirodzené. Teší ma, že konečne oslovili aj nás, veterinárov, z univerzity a z pitiev sme zistili, že medveď má početné zdravotné problémy, ktoré môžu negatívne vplývať na jeho správanie. V škandinávskych krajinách držia medvede v počte do päťsto kusov a keď začnú robiť problémy, okamžite zasiahnu. Veda musí mať rozhodujúce slovo aj na Slovensku.