Zatiaľ to vyzerá, že sa rada obmedzí na to, na čo má od OSN mandát, teda mier v Gaze a jej obnovu. Aj to je dosť ambiciózny cieľ. Tamojšia situácia zatiaľ ostro kontrastuje s washingtonskými plánmi a vyhláseniami.
Zloženie Rady mieru určil sám Donald Trump, ktorý aj inak rozhoduje o všetkom. Pozval okolo šesťdesiat štátov a necelá polovica pozvanie prijala. Boli to prevažne stredne veľké a menšie krajiny. Okrem Izraela patria k významnejším Turecko, Saudská Arábia, Egypt, Pakistan, Indonézia a Argentína. Každý, kto bude chcieť v rade zostať dlhšie ako tri roky, zaplatí miliardu dolárov. Chvíľu to vyzeralo, že tam bude aj Kanada, ale potom kanadský premiér Trumpa nahneval a pozvánka bola zrušená. Bez výnimky ide buď o priamych amerických vazalov, alebo o štáty, ktoré od Američanov niečo veľmi potrebujú.
Veľmoci ani väčšina európskych štátov pozvanie neprijali, prekážala im absencia palestínskych predstaviteľov, podkopávanie OSN aj Trumpova one-man show. Jedinými členmi EÚ pri rokovacom stole boli Maďarsko a Bulharsko, inak tam za Európu ešte sedeli Albánsko s Kosovom a, ak ich počítame do Európy, Arménsko s Azerbajdžanom. Malo tam byť aj Bielorusko, ale keď prezident Lukašenko odmietol osobnú účasť a chcel vyslať svojho ministra, Američania mu nedali vízum.
Európania, ktorí si to nechcú s Trumpom rozhádzať, vyslali pozorovateľov, Fínsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Taliansko, Grécko a Cyprus. Český minister zahraničných vecí Petr Macinka bol nadšený, že bol v rovnakej miestnosti s Trumpom a že získal spoločnú fotografiu s Rubiom. Slovensko v úlohe pozorovateľa zastupoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Vo Výkonnom výbore rady však už žiadne štáty zastúpené nie sú. Spolu s Trumpom tam sedia spriatelení miliardári, zať Jared Kushner a kamaráti Steve Witkoff s Marcom Rowanom, dvaja blízki spolupracovníci, minister zahraničia Marco Rubio a jeho poradca Robert Gabriel Jr., ďalej potom Tony Blair, ktorý dlhodobo háji americké a izraelské záujmy v regióne, šéf Svetovej banky Ajay Banga, ktorý má miliardové projekty dofinancovať.
Dopĺňa ich bulharský diplomat Nikolaj Mladenov ako vysoký predstaviteľ pre Gazu. Trump si ho vybral, pravdepodobne na odporúčanie Izraelčanov, ktorí s ním mali dobré skúsenosti z obdobia, keď sa v OSN zaoberal blízkovýchodným mierovým procesom. Mladenov je typickým východoeurópskym oportunistom, ktorý vďaka flexibilite a schopnosti zorientovať sa v mocenských pomeroch dosahuje úspechy v medzinárodnej diplomacii v štýle Miroslava Lajčáka, Jána Kubiša alebo Maroša Ševčoviča. Pochádza z prominentnej komunistickej rodiny (otec pracoval pri štátnej bezpečnosti, strýko v diplomacii), po štúdiách v Británii pracoval pre Georgea Sorosa, proeurópska angažovanosť mu vyniesla ministerský post, potom kariéra v OSN a napojenie na washingtonské think-tanky.
Ako vysoký predstaviteľ sa má opierať o Výkonný výbor pre Gazu, kde zasadajú spolovice tí istí ľudia ako vo Výkonnom výbore rady a spolovice ťažké váhy diplomacie a spravodajských služieb z Turecka, Egypta, Kataru a Emirátov. Mladenov bude zapisovať, čo mu povedia, a dohliadať na Národný výbor pre správu Gazy. V tomto orgáne zasadajú palestínski technokrati, na ktorých sa dohodli Hamas s Fatahom, ktorý ovláda palestínsku vládu na Západnom brehu.
Spoločný fond a vojaci v mierových silách pre Gazu
Výkonný výbor rady uložil účastníckym štátom úlohy v dvoch oblastiach. Najbohatší, okrem ropných šejkov a Azerbajdžanu aj Maroko, Uzbekistan, Kazachstan, venujú do spoločného fondu sedem miliárd dolárov, ktorými by mali doplniť amerických desať miliárd.
Vojakov do mierových síl majú dodať Indonézia, Kazachstan, Maroko, Albánsko a Kosovo. Avšak na 20-tisíc vojakov, ktorých účastníkom predpísal americký generál Jasper Jeffers, to zrejme stačiť nebude. Tiež bolo potvrdené, že Egypt s Jordánskom vycvičia najprv 5-tisíc a výhľadovo 12-tisíc policajtov, ktorí majú nahradiť Hamas. Zatiaľ sa ich Američania a Izraelčania snažia regrutovať z miestnych kriminálnych klanov.
Zasadnutia sprevádzali optimistické vízie miliardárov z výkonných výborov na tému blízku Kushnerovi aj Trumpovi. Zatiaľ čo Marc Rowan hovorí o výstavbe 400-tisíc bytov a investíciách za 115 miliárd dolárov, Yakir Gabay predstavil stredomorskú riviéru s dvoma stovkami hotelov, umelými ostrovmi a infraštruktúrnymi projektmi vrátane dátových centier. Čerešničkou na torte sú plány FIFA na výstavbu veľkého futbalového štadióna a ihrísk pre mládež.
Prímerie vs. realita
Situácia v Gaze sa pritom žiadnemu prímeriu nepodobá. Od októbra, keď bolo uzavreté, zabil Izrael v Gaze viac ako šesťsto Palestínčanov a naďalej obmedzuje zásielky humanitárnej pomoci, v uvedenom období mal prísť o štyroch vojakov. Hamas sa naďalej odmieta dobrovoľne odzbrojiť, čo je ďalšia z podmienok prímeria.
Dramatická je tiež situácia na Západnom brehu. Zatiaľ čo Palestínčania čelia stále agresívnejším osadníkom chráneným izraelskou armádou, izraelskí predstavitelia sa netaja tým, že Západný breh považujú za súčasť veľkého Izraela. Kým donedávna sa takéto predstavy pripisovali iba extrémistom, vo februári izraelská vláda začala novú politiku zaberania všetkej pôdy, ktorej vlastníctvo nebudú môcť Palestínčania doložiť. Týmto spôsobom môže Izrael zabrať polovicu Západného brehu. Odsúdilo ho za to viac ako 85 krajín, Liga arabských štátov, Organizácia islamskej spolupráce aj EÚ.
Z takýchto symbolických gest zo zahraničia si Izrael nič nerobí, najmä keď vie, ako ničiť svojich zahraničných nepriateľov. Pod obrovský tlak sa dostala Francesca Albaneseová, osobitná spravodajkyňa OSN pre okupované palestínske územia. Vo svojich správach tvrdo kritizuje Izrael, hovorí o genocíde Palestínčanov a vyzýva na medzinárodné sankcie.
Potom, čo ju roky démonizovali ako antisemitku, sa vlani sankcií dočkala… ale amerických proti sebe. Washington ju zaradil do ekonomickej kliatby, čo napríklad znamená, že prichádza o možnosť bankového účtu nielen v USA, ale v každej banke, ktorá je na americké banky napojená.
Čelí rovnakému tlaku ako predstavitelia Medzinárodného trestného súdu, ktorí sa odvážili vydať zatykač na Netanjahua pre vojnové zločiny. Potom, čo tento rok proizraelská mimovládka zostrihala jej verejné vystúpenie a okolo videa rozbehla očierňovaciu kampaň, začali Albaneseovú vyzývať na odstúpenie niektorí európski ministri zahraničia vrátane českého.
Politika cukru a biča
Vo Washingtone a Tel Avive stavili na metódu cukru a biča. Palestínčania však na rozdiel od Trumpových miliardárov, ktorí hľadajú výhodné obchody, veľa cukru nevidia.
Zato bičom sa práska všade naokolo. Najviac trpia Palestínčania, Hamas aj umiernení z Fatahu, ako aj tí, ktorí nie sú do konfliktu zapojení a chcú len žiť normálny život. A, samozrejme, aj tí, ktorí ich podporujú, ako Albaneseová.
Celému Trumpovmu podniku chýba základná legitimita. Iba silou a korupciou sa mier neudrží.