Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ich zaviedla vlani, počnúc takzvaným „Dňom oslobodenia“ začiatkom apríla. Zavedenie rozhodne nebolo hladké. Otriasli sa (nielen) americké akciové aj dlhopisové trhy, nečakane začal strácať dolár, takže Trump väčšinu ciel pozastavil.
V polovici leta potom Európska únia „vyfasovala“ väčšinovo 15-percentné recipročné clo, teda znateľne nižšie, než akým jej Trump predtým hrozil. Toto clo však považuje Najvyšší súd USA od minulého týždňa za protiprávne.
Bude zásadný krok tohto súdu, ktorý predstavuje dosiaľ najväčšiu Trumpovu prehru jeho druhého funkčného obdobia v Bielom dome, povzbudením českej ekonomiky, ktorá je tak výrazne orientovaná na export?
Súdy nižšej inštancie v USA už vlani vyniesli rozsudky o nelegálnosti spomínaných ciel, ktorú zdôvodňovali prekročením prezidentových právomocí. Clá však zostali v platnosti, až kým o nich nerozhodol práve súd najvyššej inštancie.
Ešte pri vypočúvaní začiatkom novembra sa aj sudcovia konzervatívnej väčšiny Najvyššieho súdu vyjadrovali k právoplatnosti ciel skôr skepticky. John Roberts, predseda Najvyššieho súdu, napríklad povedal, že zavedenie ciel predstavuje uvalenie daní na americký ľud, čo vždy bolo ústrednou právomocou Kongresu.
