Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ich zaviedla vlani, počnúc takzvaným „Dňom oslobodenia“ začiatkom apríla. Zavedenie rozhodne nebolo hladké. Otriasli sa (nielen) americké akciové aj dlhopisové trhy, nečakane začal strácať dolár, takže Trump väčšinu ciel pozastavil.
V polovici leta potom Európska únia „vyfasovala“ väčšinovo 15-percentné recipročné clo, teda znateľne nižšie, než akým jej Trump predtým hrozil. Toto clo však považuje Najvyšší súd USA od minulého týždňa za protiprávne.
Bude zásadný krok tohto súdu, ktorý predstavuje dosiaľ najväčšiu Trumpovu prehru jeho druhého funkčného obdobia v Bielom dome, povzbudením českej ekonomiky, ktorá je tak výrazne orientovaná na export?
Súdy nižšej inštancie v USA už vlani vyniesli rozsudky o nelegálnosti spomínaných ciel, ktorú zdôvodňovali prekročením prezidentových právomocí. Clá však zostali v platnosti, až kým o nich nerozhodol práve súd najvyššej inštancie.
Ešte pri vypočúvaní začiatkom novembra sa aj sudcovia konzervatívnej väčšiny Najvyššieho súdu vyjadrovali k právoplatnosti ciel skôr skepticky. John Roberts, predseda Najvyššieho súdu, napríklad povedal, že zavedenie ciel predstavuje uvalenie daní na americký ľud, čo vždy bolo ústrednou právomocou Kongresu.
To, že Najvyšší súd zhodil Trumpove clá zo stola, znamená dosiaľ najväčšiu prehru druhého prezidentského funkčného obdobia. Nielenže administratíva musí prestať clá uvaľovať, navyše musí ešte vracať peniaze, ktoré na clách doteraz vybrala. Odhady nasvedčujú tomu, že môže ísť až o 150 miliárd dolárov.
To ešte prehĺbi problémy amerických verejných financií, potenciálne stúpnu výnosy z dlhopisov vlády USA, čo môže tlačiť nahor aj náklady na vládny dlh vo svete všeobecne.
Vo februári Trump oznámil aj to, že vďaka príjmom z ciel chce v roku 2027 historicky rekordne zvýšiť výdavky USA na zbrojenie o viac ako 50 percent. Spojené štáty by v tom roku mali dať na zbrojenie okolo 1,5 bilióna dolárov. Pritom už teraz dávajú Spojené štáty na zbrojenie viac ako ďalších deväť krajín globálnej Top 10 dohromady.
Možno však pochybovať o tom, že by Trump takéto zásadné zvýšenie výdavkov pokryl iba z ciel, a to aj keby ich Najvyšší súd USA ponechal v platnosti. Washingtonská administratíva teraz musí využiť iné možnosti, ako zavádzať clá, no už to nebude také jednoduché ako doteraz.
Zrušenie ciel sa však netýka všetkých z nich, nejde napríklad o odvetvové clá na oceľ, hliník či automobily. Priaznivé dôsledky zo zrušenia ciel na ekonomiky európskych krajín tak zatiaľ nemožno preceňovať. Veľa bude závisieť od toho, aké ďalšie kroky Trump podnikne a akými spôsobmi sa bude snažiť zavádzať ďalšie clá.
Ako už bolo spomenuté, zneplatnenie ciel môže teraz otriasť dlhopisovým trhom. Zo situácie ale zrejme bude ťažiť zlato či striebro, ktoré v poslednom období lámu historické cenové rekordy. Ďalšie prehlbovanie deficitu USA podporí upínanie sa investorov k drahým kovom ako k poistke pred inflačným znehodnocovaním kúpnej sily bežných, papierových peňazí.
[V pondelok popoludní vyšla v agentúrach správa, že potom, ako Najvyšší súd v USA ešte v piatok zrušil väčšinu ciel, ktoré americký prezident Donald Trump zaviedol voči obchodným partnerom v minulom roku, šéf Bieleho domu využil iné ustanovenie na zavedenie najskôr 10-percentných ciel, ktoré krátko na to zvýšil na 15 percent. Tie by mali platiť päť mesiacov, počas ktorých bude americká administratíva hľadať trvalejšie riešenie, pozn. red.]
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.