Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že Ukrajina je pripravená urobiť „všetko“, čo je v jej silách, aby dosiahla silný a trvalý mier.
Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.“
Ukrajinský prezident uviedol, že nenaplnenie tohto cieľa ruského vedenia veľa vypovedá o odpore Ukrajincov, „o tom, ako Ukrajina celý ten čas bojovala,“ a poukázal na milióny ľudí, ich „veľkú odvahu, tvrdú prácu, vytrvalosť a cestu, ktorú Ukrajina prekonala od 24. februára“ 2022.
Zelenskyj: Zachránili sme Ukrajinu
Konštatoval, že pri spomienke na začiatok invázie majú Ukrajinci plné právo konštatovať, že si chránili nezávislosť, nestratili štátnosť a Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahol.
„Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ uviedol prezident Zelenskyj.
Pri príležitosti výročia ruskej invázie pricestovali v utorok do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Obaja predstavitelia EÚ sa zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom a v programe majú tiež účasť na zasadnutí takzvanej koalície ochotných. Táto schôdzka má opätovne potvrdiť záväzok
Desaťticíce mŕtvych
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Krátko po jeho vyhlásení ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny z viacerých smerov – zo severu, z územia Bieloruska smerom na Kyjev, z východu smerom na Donbas, ako aj z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Jedným z cieľov ruských jednotiek bolo rýchlo obsadiť hlavné mesto. Ukrajinská armáda však postup ruských jednotiek zastavila a tie sa koncom marca 2022 zo severu Ukrajiny stiahli.
Rozpútanie vojny - najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny - má za následok, že z miliónov obyvateľov Ukrajiny sa stali utečenci alebo vnútorní presídlenci. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Sankcie zo strany Západu prinútili Rusko, aby presmerovalo svoj export - v prvom rade ropy - na nové trhy, najmä v Ázii.
Vo vojne prišli o život desaťtisíce ľudí a spôsobila obrovské materiálne škody. Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie, OSN a Ukrajiny, ktorá bola zverejnená v pondelok, sa náklady na povojnovú obnovu odhadujú na približne 558 miliárd dolárov počas nasledujúceho desaťročia.
Ukázal aj bunker, z ktorého telefonuje
Ukrajinský líder ukázal aj vnútro bunkra, odkiaľ telefonuje svetovým lídrom a vedie každý deň vojenské porady.
„Naši ľudia nevztýčili bielu vlajku – bránili modro-žltú. A okupanti, ktorí si mysleli, že ich tu čakajú davy mávajúce kvetinami, namiesto toho videli rady pred náborovými centrami. Naši ľudia sa rozhodli pre odpor,“ spomínal na prvé dni vojny.
Skritizoval zároveň útoky na civilné zariadenia. „Muži takto nebojujú. Ľudia sa takto nesprávajú. Ukrajinci na to nezabudnú. Nech tieto zábery uvidia všetci, ktorí nemajú výčitky svedomia, všetci, ktorí stále podávajú ruku ruskému zlu a stále kupujú Putinovu ropu,“ povedal Zelenskyj.
Dodal, že Ukrajina čelí „najťažšej zime v histórii“, ale „do jari zostáva menej ako týždeň“.
Babiš: Azda čoskoro nastane mier
Na pripomienku štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyvesili pred českým úradom vlády ukrajinskú vlajku.
Vojna je podľa českého premiéra Andreja Babiša nezmyselná a prináša len skazu, preto si nemožno priať nič iné, než aby sa skončila.
Podľa jeho slov vraj dlho platilo, že ktokoľvek vyzýval na diplomatické rokovania, dostal „nálepku“ a o mieri sa podľa neho takmer nesmelo hovoriť. „To sa zmenilo až s nástupom prezidenta Trumpa, o podmienkach mieru sa rokuje a ja dúfam, že čoskoro skutočne nastane,“ dodal český premiér.
Nawrocki: Ignorovanie imperiálnych ambícií Ruska vždy viedlo k tragédii
Poľský prezident Karol Nawrocki v príspevku na sieti X vyzval na jednotu demokratického sveta. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski zas prišiel do Kyjeva uistiť o podpore Poľska.
„História nás učí, že ignorovanie imperiálnych ambícií Ruska vždy viedlo k tragédii. Demokratický svet musí zachovať jednotu tvárou v tvár takýmto výzvam,“ uviedol Nawrocki a vyjadril úctu brániacim sa Ukrajincom.
Sikorski poukázal na to, že invázia posilnila NATO. „Putinovi sa podarilo len jedno – posilniť Severoatlantickú alianciu a predefinovať koncept európskej solidarity,“ vyhlásil podľa agentúry PAP v pondelok v Lubline.
Merz: Osud Ukrajiny je naším osudom
Nemecký kancelár tvrdí, že len kolektívnou silou možno dosiahnuť koniec vojny na Ukrajine. „Už štyri roky sú každý deň a noc nočnou morou pre ľud Ukrajiny. A nielen pre nich, ale pre nás všetkých. Pretože vojna sa vrátila do Európy,“ napísal Merz.
„Len spoločnými silami to ukončíme. Lebo osud Ukrajiny je naším osudom,“ dodal.
Merz v pondelok vo svojom prejave odsúdil barbarstvo Ruska počas vládnutia prezidenta Vladimira Putina. „Táto krajina sa pod týmto vedením momentálne nachádza na najnižšom bode totálneho barbarstva a nikto by nemal mať žiadne pochybnosti o tom, s akým režimom a barbarstvom z Ruska máme v súčasnosti do činenia,“ povedal Merz v Berlíne.
Kancelár zároveň obvinil Rusko zo „psychologickej vojny“ a vyzval európske krajiny, aby podporili Ukrajinu a odolali dojmu, že Rusko vojnu vyhráva.
Macron: Rusko má najvyššie straty od druhej svetovej vojny
Rusi si jedného dňa uvedomia závažnosť zločinu spáchaného vo svojom mene, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. V príspevku na sieti X prisľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku. Moskva podľa Macrona musí pochopiť, že čas nie je na jej strane.
Napriek tomu, že Kremeľ chcel Ukrajinu dobyť za niekoľko dní, od novembra 2022 ruské sily podľa francúzskeho prezidenta obsadili len jedno percento ukrajinského územia a ukrajinská armáda v januári tohto roka dokonca časť svojho územia získala späť.
„A za akú cenu pre Rusov? Viac ako 1,2 milióna ruských vojakov bolo zranených alebo zabitých – ide o najvyšší počet ruských vojnových strát od druhej svetovej vojny,“ uviedol ďalej Macron.
Invázia na Ukrajine je pre Rusko podľa neho trojitým – vojenským, ekonomickým a strategickým – neúspechom, lebo sa tým „posilnilo NATO, ktorého rozšíreniu sa snažilo zabrániť, zjednotili Európania, ktorých sa snažilo oslabiť, a odhalila krehkosť imperializmu z inej éry“.
Delegácia z EÚ
Hlava Ukrajiny privíta v utorok v Kyjeve viacerých európskych lídrov vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Zúčastnia sa na oficiálnom pietnom ceremoniáli a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Na programe je aj zasadnutie takzvanej koalície ochotných.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že „dnes je Kyjev centrom európskej diplomacie, mestom, kde sa prijímajú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť kontinentu a budúcnosť sveta. Mestom, kde sa stretávajú partneri a spojenci, ktorí majú jednu spoločnú pozíciu na podporu Ukrajiny“.
Vojna si podľa dostupných údajov vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených vojakov na oboch stranách a desaťtisíce civilných obetí.
Mierové rokovania sprostredkované USA sa však zdajú zaseknuté v slepej uličke, a to najmä pre spor o územie. Moskva trvá na odstúpení časti Doneckej oblasti, zatiaľ čo Kyjev odmieta vzdať sa území, za ktoré padli tisíce Ukrajincov.
(reuters, pir, tasr, est)