Bývalý britský premiér Boris Johnson počas vystúpenia pre Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA) 12. apríla 2024 vyhlásil, že ak Ukrajina padne, „bude to vyzerať ako začiatok konca americkej hegemónie, ako začiatok konca západnej hegemónie“. Tento výrok je zaujímavý tým, že je v ňom dvakrát použité slovo hegemónia: raz americká a raz západná.

Ani po štyroch rokoch vojny k pádu Ukrajiny nedošlo. Johnsonova veta však prezrádza viac než len obavy o Ukrajinu. Implicitne rozlišuje dve hegemónie – americkú a západnú – a súčasne ich v jednej logike zmiešava. Lenže práve to sa dnes ukazuje ako omyl.

Ukrajina síce nepadne, a teda nepadne v globálnom meradle ani americká hegemónia. Skôr sa zmení: z univerzalistického „garanta poriadku“ na hegemóna, ktorý chápe Ameriku primárne ako kontinentálny projekt a svoje zahraničné záväzky meria transakciou a okamžitým ziskom.

Úpadok európskej moci

Západná hegemónia je na tom horšie. Euroatlantizmus, myšlienka, že Európa a Amerika tvoria jeden politický a mocenský celok príťažlivý pre ostatných, sa rozdrobuje. Európa oslabila, prestala byť magnetom a namiesto geopolitického aktéra sa čoraz častejšie správa ako priestor, o ktorého bezpečnosť sa musí niekto postarať. Príbeh ukrajinskej vojny tak nehovorí len o ruskej agresii a ukrajinskom odpore, ale aj o úpadku európskej moci ako globálneho hráča.