Najnovšie kolo rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa v stredu skončilo bez náznaku akéhokoľvek zásadného posunu.
V zákulisí sa však vyjednávači usilovne snažia nájsť kompromis v jednom z najspornejších bodov mierovej dohody: v otázke kontroly územia na východe Ukrajiny.
Rusko požaduje, aby Ukrajina odovzdala územie, ktoré momentálne kontroluje v Doneckej oblasti. Ide o pás zeme dlhý približne 80 a široký 65 kilometrov, s desiatkami miest a dedín, ktorý leží medzi frontovou líniou a administratívnou hranicou regiónu. Moskva to uvádza ako podmienku na ukončenie vojny.
Ukrajina jednostranné stiahnutie vojsk odmieta. Tvrdí, že akékoľvek územné ústupky by Rusko len povzbudili k ďalšej agresii na Ukrajine či v iných krajinách. Kyjev preto žiada pevné bezpečnostné záruky, ktoré by Moskvu odradili od prípadného porušenia prímeria.
V uplynulých týždňoch sa podľa troch ľudí oboznámených s rokovaniami, ktorí si želali zostať v anonymite pre citlivosť témy, diskutovalo aj o možnosti vytvoriť demilitarizovanú zónu, ktorú by nekontrolovala ani jedna z armád.
Tým sa opäť otvára návrh, ktorý sa objavil už v starších mierových plánoch – vrátane 28-bodového návrhu, ktorý v novembri predstavila Trumpova administratíva.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných dňoch opakovane odmieta predstavu, že by Ukrajina mala pre mier odovzdať časť svojho územia. „Dovoliť agresorovi, aby si niečo vzal, je veľká chyba,“ napísal v pondelok na sociálnych sieťach.
Ruský prezident Vladimir Putin sa na jeseň k téme demilitarizovanej zóny v Donbase vyjadroval vyhýbavo. Spomínaný 28-bodový plán by síce zveril správu oblasti Rusku, no zároveň by mu zakazoval tam rozmiestniť vojenské sily. Putin k tomu uviedol len toľko, že o detailoch je potrebné ďalej rokovať.
Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov sa neskôr vyjadril zmierlivejšie. Uviedol, že Rusko by mohlo súhlasiť s vytvorením takejto zóny, ak by v nej mohli hliadkovať ruskí policajti alebo príslušníci národnej gardy.
Podľa Williama B. Taylora, analytika z think-tanku Atlantic Council a bývalého veľvyslanca USA v Kyjeve, by demilitarizovaná zóna mohla byť súčasťou funkčnej dohody. Zdôraznil však, že záujmy Ukrajiny musia byť chránené, čo by si vyžadovalo dodatočný tlak zo strany administratívy Donalda Trumpa na Rusko.
„Je dôležité, aby išlo o skutočné riešenie – nie vynútené a nie jednostranné. Vynútené riešenie nebude stabilné. Nevydrží,“ povedal Taylor.
Aby bola myšlienka prijateľnejšia pre obe strany, vyjednávači uvažovali aj o vytvorení zóny voľného obchodu v rámci prípadnej demilitarizovanej oblasti. Investičný potenciál je však veľmi obmedzený – išlo by o územie vtlačené medzi dve armády, aj keby platilo prímerie. Väčšina priemyslu je zničená, funguje už len jedna uhoľná baňa a riziko obnovenia bojov by tam pretrvávalo celé roky.
Zelenskyj zároveň spochybnil, či by takáto dohoda bola vôbec uskutočniteľná.
Ďalším problémom je sťahovanie jednotiek z frontovej línie. Ešte v decembri Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina svoje vojská nestiahne, pokiaľ tak neurobí aj Rusko, a to do rovnakej vzdialenosti.
Na rokovaniach, ktoré sa tento mesiac konali v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch, ukrajinská delegácia diskutovala aj o možnostiach čiastočného stiahnutia ruských vojsk, ktoré by nemuselo byť úplne symetrické. Podľa dvoch z troch ľudí oboznámených s rozhovormi by to naznačovalo určitý posun a zmiernenie ukrajinského postoja.
Spornou témou zostáva aj to, ako by sa spravovalo prípadné demilitarizované pásmo. Ukrajina presadzuje nasadenie medzinárodných mierových síl v regióne, kde podľa ukrajinského gubernátora žije približne 190-tisíc civilistov vrátane 12-tisíc detí.
Vyjednávači tiež diskutovali o vytvorení civilnej správy, ktorá by riadila územie po vojne. Mohli by ju tvoriť zástupcovia Ukrajiny aj Ruska, uviedol jeden z účastníkov rokovaní. Zároveň však dodal, že strany sú stále ďaleko od dohody.
Ďalšou témou, ktorá sa v poslednom období znovu otvorila, je poradie jednotlivých krokov – prijatie demilitarizovaného pásma, uzavretie bezpečnostných záruk, vytvorenie rámca pre povojnovú obnovu a usporiadanie volieb na Ukrajine.
Zelenskyj minulý týždeň jasne povedal, že Ukrajina žiada dohodu o bezpečnostných zárukách skôr, ako sa zaviaže k termínu volieb alebo k stiahnutiu vojsk z Donbasu.
„Veľmi by som si želal, aby sme najprv podpísali bezpečnostné záruky a až potom ostatné dokumenty,“ vyhlásil. „Podľa mňa by to bol správny signál. Nie je to len o spravodlivosti, ale najmä o dôvere. Budeme mať k partnerom väčšiu dôveru, ak budú záruky na prvom mieste a až potom všetko ostatné,“ prízvukoval ukrajinský prezident.
Zelenskyj dodal, že Ukrajinci musia mať istotu, že ruská agresia už v budúcnosti nebude možná, alebo že ak by k nej aj došlo, nezostanú v tom sami.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.