Europoslanec a vedúci Zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer) pre Štandard potvrdil, že koalícia našla zhodu na zrušení korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Budúcich poslancov si tak už možno nebudú môcť Slováci v zahraničí vybrať poštou.
O tom, či zmeny prejdú formou poslaneckého návrhu, bude koalícia ešte diskutovať. „Myslím si, že je dosť možné, že sa z toho nakoniec stane vládny návrh zákona, ale pripravovala ho pracovná skupina celej koalície, nešiel z úrovne Úradu vlády SR,“ ozrejmil Kaliňák.
Ministerstvo vnútra tento týždeň tvrdilo, že podobnú legislatívu nepripravuje. Aj premiér Robert Fico (Smer) v stredu uviedol, že vláda takýto návrh nepripravuje, ale ak s ním prídu poslanci parlamentu, bude to považovať za dobrý nápad.
Premiér tiež avizoval, že v takom prípade sa ministerstvá zahraničia a vnútra pričinia o to, aby v cudzine vzniklo dostatok miest na odovzdanie hlasov.
Problém s ústavnosťou pri voľbe poštou
Koalícia chce, aby zákon začal platiť už pred parlamentnými voľbami v roku 2027. Kaliňák doplnil, že návrh by mohli predložiť už na schôdzi, ktorá sa začína 14. apríla. Predpokladá, že sa nájde 76 poslancov, ktorí zákon podporia.
Voľba na ambasádach podľa koalície napĺňa ústavné predpoklady na to, ako má voľba zo zahraničia vyzerať.
„Má byť tajná, priama a osobná. Voľba poštou ani jeden z týchto ústavných aspektov nenapĺňala. Na obálke, ktorou bol doručený váš hlasovací lístok, bolo vaše meno. Mohli ste ho vyplniť v mene celej vašej rodiny bez ich vedomia. Nebolo to ani osobné, lebo sa nedalo overiť, či ste hlasovací lístok vyplnili vy – chýbala kontrola občianskeho preukazu ako na Slovensku,“ vysvetlil dôvody Kaliňák.
Návrh zákona bude obsahovať aj riešenia komplikácií, napríklad ako sa zabezpečí dostupnosť hlasovania v štátoch bez slovenskej ambasády.
Naposledy volilo 61,7 percenta ľudí zo zahraničia PS
Ministerstvo vnútra zaregistrovalo v roku 2023 celkovo 58 779 návratných obálok od voličov, ktorí hlasovali poštou zo zahraničia. Najviac z Českej republiky (23 486), Spojeného kráľovstva (6 238) a Nemecka (5 546). V prvej desiatke sú ďalej Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Írsko, Belgicko a Francúzsko.
Zo štatistík vyplýva, že jasným víťazom bolo Progresívne Slovensko, ktoré oslovilo 35 701 voličov. Vtedajšia trojkoalícia OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko), KÚ a Za ľudí získala 2 208 hlasov, SaS dokopy 6 252 a KDH spolu 1 920 hlasov.
To znamená, že strany súčasnej opozície získali v roku 2023 dokopy 79,62 percenta návratných obálok. Na porovnanie, koaličné strany Smer, Hlas a SNS len 7 156. Výrazný rozdiel medzi dvoma politickými blokmi by nenastal, ani keby sme ku koalícii prirátali zahraničné hlasy Republiky (1 852), ktorá tesne neprekonala päťpercentné kvórum, lebo mimoparlamentní Demokrati, ktorí politicky sympatizujú s opozíciou, získali 1 448 návratných obálok.
Progresívne Slovensko v stredu spustilo petíciu proti rušeniu korešpondenčnej voľby, ktorú doposiaľ podpísalo viac ako 20-tisíc ľudí.
Výsledky PS to neovplyvní, tvrdí sociológ
Podpredseda Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václav Hřích pre Štandard poznamenal, že táto téma sa preceňuje, keďže naposledy tvorili korešpondenčné hlasy neúplné dve percentá z celkového počtu voličov. „Väčšinu ich získalo PS a aj tak nie je vo vláde,“ upozornil.
Faktom je, že počet hlasujúcich zo zahraničia sa od roku 2016 takmer strojnásobil. Vzhľadom na tento vývoj podľa neho ani prípadné zmeny výrazne neobmedzia to, koľko ľudí si oproti poslednému razu uplatní toto ústavné právo.
„Keby sme tento rast trochu zabrzdili a predpokladali, že v roku 2027 zahlasuje len dvojnásobok počtu z roku 2023, dostaneme sa na číslo 116-tisíc. Ak napríklad polovicu z nich odradí, že treba ísť na ambasádu, stále budeme na rovnakom čísle ako vo voľbách 2023,“ vysvetlil Hřích.
Dodal, že najmä mladí ľudia študujú vo veľkých európskych mestách, kde sú ambasády alebo aspoň dobrá dostupnosť.
Hlasy zo zahraničia môžu mať podľa odborníka význam pre strany, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. „Ani keby prišlo na ambasády voliť menej voličov, pri súčasných preferenciách PS by to veľkú rolu nehralo. Ale je to mobilizačná téma, na ktorej môžu získať iných voličov zo Slovenska,“ domnieva sa Hřích.
Nepredpokladá, že by voľba zvonku ovplyvnila schopnosť opozície vytvoriť tesnú väčšinu bez Hnutia Slovensko pod vedením Igora Matoviča. „Na to, aby mali pri vládnutí komfort, treba aspoň 80 mandátov a to, zdá sa, ešte dlho bez Igora Matoviča nezvládnu,“ zhodnotil sociológ.
Môžu to byť tri mandáty, varuje Jakab
Napriek tomu, že väčšinu zahraničných hlasov získali v roku 2023 subjekty súčasnej opozície, poslanec Karol Farkašovský (SNS) sa nedomnieva, že motiváciou pripravovaných zmien je poškodiť konkrétne politické strany. Skôr podľa neho ide o zamedzenie prípadnému zneužitiu takéhoto spôsobu voľby.
„Je tu ešte jeden rozmer, na ktorý už dlhší čas poukazujú samotní občania. Či ten, kto žije natrvalo v zahraničí, má morálne právo voliť a rozhodovať o osude a smerovaní štátu, v ktorom roky nežije,“ objasnil poslanec s dôvetkom, že je to na širšiu spoločenskú diskusiu.
Erik Kaliňák (Smer) však vo štvrtok vo vysielaní Infovojny uviedol, že súčasťou zmien nebude požiadavka trvalého pobytu na Slovensku.
KDH označilo aj voľbu z ambasád za zbytočnú bariéru a koalíciu vyzvalo stopnúť návrh. „Zámer strany Smer a celej vládnej koalície je jasný. Keďže dlhodobo vedia, že u občanov žijúcich v zahraničí strácajú podporu a voľby tam nevyhrávajú, rozhodli sa im túto možnosť jednoducho zobrať,“ zdôraznil predseda KDH Milan Majerský.
Poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko) pre Štandard uviedol, že vláda tieto kroky podniká, lebo vie, že svojou politikou ľudí vyháňa zo Slovenska a tí jej to pri voľbe z cudziny zrátajú. Hlasovanie výlučne na ambasádach bude mať podľa neho obrovský vplyv na účasť a môže ovplyvniť zloženie budúceho parlamentu.
„Počet zahraničných hlasov z volieb 2023 sa rovná približne trom mandátom poslancov. V tomto okamihu by tieto tri kreslá stáli vládu väčšinu. A keby Demokrati vtedy nešli do volieb samostatne a neprepadli by ich tri percentá, zložili by sme vládu. Vo voľbách naozaj ide o každý hlas a koalícia si to uvedomuje,“ poznamenal Jakab.
V Česku sa vlani prvýkrát volilo poštou
Na porovnanie, susedné Česko sa vydalo presne opačným smerom a v parlamentných voľbách v októbri 2025 prvýkrát umožnilo voliť zo zahraničia aj poštou.
Hlasovací preukaz využilo 8 978 občanov a celkovo svoj hlas v cudzine odovzdalo 27 945 Čechov.
Účasť sa teda výrazne zvýšila, keďže v roku 2021 hlasovalo na zastupiteľských úradoch len 13 228 ľudí.