Podporný personál z radov kriminálnikov
Štyridsaťdvaročný Alexej Vladimirovič Kolosovskij, ktorý má väzby na kriminálne skupiny zapojené do hackingu, predaja falošných dokladov a krádeží áut, sa vypracoval na kľúčového hráča v tomto nekonvenčnom konflikte.
Podľa súdnych dokumentov a výpovedí viac ako tucta bezpečnostných činiteľov z piatich európskych krajín Kolosovskij s pomocou ruských spravodajských dôstojníkov priamo dozeral na plánovanie a realizáciu nedávnych útokov v Poľsku, Litve, Británii alebo Nemecku.
Kolosovského úloha je podľa predstaviteľov novým typom spolupráce. Nie je vycvičeným dôstojníkom ani agentom zasadeným do cudzej vlády. Je skôr poskytovateľom služieb, ktorý úzko spolupracuje so spravodajskými dôstojníkmi – väčšinou z GRU, ruskej vojenskej rozviedky, ktorá má hlavnú zodpovednosť za sabotážne operácie.
Ľudia ako Kolosovskij sú v súčasnosti čoraz častejšou súčasťou meniacej sa a stále agresívnejšej sabotážnej kampane Kremľa. To, čo sa začalo ako drobné poškodzovanie majetku, postupne prerástlo do bombových útokov, podpaľačstva a dokonca vrážd. Cieľ je podľa bezpečnostných predstaviteľov jasný – narušiť jednotu Západu.
Kolosovskij do tohto boja prináša rozsiahlu sieť kriminálnikov, ktorí sa vyznajú v pašovaní tovaru aj ľudí bez toho, aby pritiahli pozornosť polície. Najdôležitejšie však je, že tieto kontakty v Európe priamo žijú a môžu sa v nej voľne pohybovať. To je pre profesionálnych ruských agentov čoraz ťažšie, odkedy Vladimir Putin rozpútal inváziu na Ukrajinu.
„Pohybujeme sa v priestore medzi mierom a vojnou. Rusko nás testuje v sivej zóne taktikami, ktoré sú tesne pod hranicou otvorenej vojny,“ povedal vo svojom prejave Blaise Metreweli, šéf britskej tajnej služby MI6.
Noví regrúti
Kolosovskij sa podľa dvoch bezpečnostných predstaviteľov dostal do pozornosti západných tajných služieb po dvoch podpaľačských útokoch v máji 2024.
Na Telegrame mal fungovať pod prezývkou „Warrior“ (Bojovník). Cez túto aplikáciu verboval sieť pomocníkov, medzi ktorými bol dokonca aj ukrajinský tínedžer. Ich úlohou bolo nastražiť zápalné bomby v litovskej predajni IKEA a vo veľkom nákupnom centre neďaleko Varšavy.
Z Krasnodaru na juhu Ruska riadil doručovanie rozbušiek a materiálu na výrobu bômb do úschovných skriniek na železničných staniciach. Tam si ich vyzdvihovali ľudia, ktorých naverboval – často bez toho, aby vôbec chápali, že sú súčasťou sabotážnej operácie. Tento postup opisujú bezpečnostní predstavitelia z dvoch západných krajín aj súdne dokumenty.
Dňa 8. mája 2024 umiestnil ukrajinský tínedžer Daniil Bardadim do sekcie matracov v obchode IKEA zápalné zariadenie s diaľkovým časovačom. Zariadenie vybuchlo nadránom 9. mája – podľa prokurátorov presne v deň, keď Moskva oslavuje víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.
O niekoľko dní neskôr Bardadima zadržali. Polícia ho vytiahla z autobusu v Litve, keď smeroval do Rigy. Pri sebe mal tašku plnú predmetov, ktoré plánoval použiť na výrobu ďalšej bomby – diaľkovo ovládané autíčko, dva vibrátory a šesť mobilných telefónov, uvádzajú súdne spisy. V Rige chcel odpáliť podobné zariadenie ako to, ktoré nechal v IKEA. Ako odmenu za útok vo Vilniuse mu pred zatknutím darovali starší model BMW.
V tom istom období iná skupina komplicov napojených na Kolosovského založila požiar pri Varšave, ktorý zničil viac ako tisíc malých podnikov. Poľský premiér Donald Tusk neskôr vyhlásil, že úrady „s istotou vedia“, že za útokmi stoja ruské tajné služby. Poľsko následne zatvorilo všetky ruské konzuláty v krajine, čím výrazne obmedzilo činnosť ruských agentov.
„Akcie koordinovala osoba nachádzajúca sa v Rusku,“ povedal Tusk.
Kolosovskij sa k obvineniam nevyjadril a Kremeľ akúkoľvek účasť na sabotážach tradične odmieta.
Služby ľudí ako Kolosovskij sú pre Rusko dnes nevyhnutnosťou, nie voľbou. Od invázie na Ukrajinu bolo z Európy vyhostených viac ako 750 ruských diplomatov. Ako v roku 2024 uviedol šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum, drvivá väčšina z nich boli v skutočnosti špióni.
„Takmer všetkých ruských pracovníkov sme poslali domov,“ povedal v rozhovore Michal Koudelka, riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby. „Možnosti Rusov pôsobiť na území Česka pod tradičným diplomatickým krytím sú dnes veľmi obmedzené.“
Tieto masové vyhostenia zanechali Kremeľ čiastočne „slepý“ a neschopný rýchlo reagovať v čase, keď západné krajiny začali vo veľkom zásobovať Ukrajinu zbraňami a materiálom na obranu proti ruským silám. V reakcii na to sa Putin obrátil na GRU, ktorá už dlhé roky zohrávala hlavnú úlohu v zahraničných tajných operáciách.
Pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022 vykonávali operatívci GRU zo špecializovanej jednotky známej ako 29155 atentáty, pripravovali prevraty a vyhadzovali do vzduchu sklady zbraní v Európe.
Po začiatku invázie GRU tieto aktivity ešte rozšírila a veliteľa jednotky 29155, generála Andreja Averyanova, povýšila na zástupcu šéfa celej agentúry. Podľa západných spravodajských služieb bolo jeho povýšenie jasným signálom, aké dôležité sa pre Putina stali sabotáže v konflikte so Západom.
Averyanov dnes vedie divíziu GRU nazývanú Služba špeciálnych operácií, známu v západných spravodajských kruhoch podľa ruských iniciál SSD. Podľa bezpečnostných predstaviteľov zo štyroch európskych krajín zahŕňa viacero podjednotiek so špecializáciami naoblasti kybernetických útokov, výbušnín a atentátov. Niektorí z nich uviedli, že jednotku 29155 teraz riadi generál Vjačeslav Stafejev, skúsený operatívec so znalosťami kybernetickej vojny.
Zoznam osôb spojených s ruskými sabotážnymi operáciami, ktorý preskúmal denník The New York Times a potvrdilo ho viacero západných spravodajských služieb, obsahuje viac ako 300 mien, prevažne ruských dôstojníkov. Sú v ňom aj fotografie niektorých z nich, čísla pasov a krycie identity vrátane tých, ktoré používali Stafejev a ďalší vysokopostavení členovia SSD.
„Príslušníci tejto jednotky sa podieľajú na organizovaní, plánovaní a priamom vykonávaní teroristických činov, sabotáží a teroristických operácií na území Ukrajiny, Európskej únie a ďalších krajín mimo Ruska,“ uvádza sa v poznámke priloženej k zoznamu, ktorý koloval medzi viac ako tromi desiatkami spravodajských služieb.
Sabotážne operácie nie sú pre GRU ničím novým. Už výcvikové príručky z 30. rokov minulého storočia opisujú koncept „hlbokej bitky“, ktorý zahŕňa operácie ďaleko za nepriateľskými líniami.
Tieto operácie však mali vykonávať profesionálni dôstojníci počas vojny. Dnes sa Rusko spolieha na pestrú zmes kriminálnikov, ukrajinských utečencov a ďalších ľudí, ktorí sú v zúfalej finančnej situácii.
„Počas studenej vojny existovala aspoň určitá miera zodpovednosti a profesionality,“ povedal Sean Wiswesser, bývalý dôstojník CIA, ktorý napísal knihu o ruských spravodajských službách a desiatky rokov proti nim pracoval. „Dnes sa zdá, že je možné úplne všetko. Takúto mieru bezohľadnosti sme ešte nezažili.“
Špionážna sieť
Z Kolosovského verejného profilu by nikto nepovedal, že žije život plný tajných aktivít.
Podľa európskych bezpečnostných zložiek žije skromne a často bojuje s dlhmi. Na sociálnych sieťach zverejňoval hlavne fotky áut, no nejde o žiadne drahé modely. Jeho posledný príspevok je z decembra 2020 – fotka s mamou v deň jeho narodenín.
Analytici však pod týmto fádnym povrchom našli dôkazy o jeho druhom živote.
Kolosovskij bol úzko prepojený na profesionálneho zlodeja áut Daniila Olejnika, známeho pod prezývkou „Wasp Killer“. Obaja muži pôsobili na Telegrame – Kolosovskij pod menom LexTER – kde spravovali kanál na vymáhanie výkupného za ukradnuté autá. Olejnika nakoniec v roku 2024 zatkli v Taliansku a vydali na Ukrajinu.
Nie je jasné, či bol Kolosovskij tiež zlodejom áut. Výskumníci a bezpečnostné služby však jeho telefónne čísla prepojili so sieťou telegramových kanálov a skupín, ktoré sa venovali pašovaniu, zverejňovaniu osobných údajov, predaju falošných dokladov a vybavenia používaného na krádeže vozidiel. V kontaktoch mnohých ľudí bol uložený ako „Aleksei“ spolu s názvom značky auta – napríklad Lexus, Ford alebo Toyota.
Kolosovskij je zároveň skúseným kybernetickým operátorom. Podľa bezpečnostných zložiek z jednej európskej krajiny bol napojený na známy hackerský kolektív KillNet. Ten sa od začiatku invázie sústreďuje na útoky proti webovým stránkam ukrajinských a európskych firiem. V roku 2024 sa skupina prihlásila k úspešnému hacknutiu francúzskej spoločnosti na správu aktív.
„Nič osobné, sme len proti podpore nacistov,“ zverejnila skupina KillNet na sociálnych sieťach, pričom použila obľúbenú urážku Kremľa na adresu ukrajinskej vlády.
Svoje správy často zakončovali vetou: „Naši nepriatelia padajú k našim nohám. Nech žije Rusko.“
Únik dát od konkurenčnej hackerskej skupiny v roku 2024 prepojil Kolosovského s internetovou prezývkou @warriorkillnet.
V roku 2021 ruské úrady Kolosovského nakrátko zadržali, hoci dôvod nie je presne známy. Práve vtedy ho podľa bezpečnostných predstaviteľov pravdepodobne naverbovali tajné služby. Tie totiž bežne prehľadávajú väznice a hľadajú vhodných kandidátov, ktorí by boli ochotní pre ne pracovať výmenou za slobodu.
Keď Kolosovského nakoniec zadržali, jeho spoločník Olejnik prepadol panike. Svojim ľuďom okamžite prikázal vymazať celú históriu správ, pretože vedel, že polícia má Kolosovského telefóny aj počítače. V tom istom čase z Telegramu zmizlo viacero kanálov, ktoré slúžili na ich nelegálnu komunikáciu.
Jeho matka, ktorá na sociálnych sieťach často zverejňuje rodinné fotografie, nepridala žiadny príspevok s Kolosovským minimálne od roku 2021. Keď sa jej v júli 2022 v komentári pod jedným príspevkom pýtali na miesto jeho pobytu, odpovedala, že je na služobnej ceste.
Narastajúci odpor
Novú vlnu znepokojenia vyvolali udalosti zo skorého rána 20. júla 2024, keď v nemeckom Lipsku začal horieť prepravný kontajner počas nakladania do nákladného lietadla spoločnosti DHL. O necelých 24 hodín neskôr sa vznietil balík v nákladnom aute prechádzajúcom cez Poľsko. O deň neskôr sa rovnaký scenár zopakoval v britskom Birminghame, kde v priestoroch DHL začala na vysokozdvižnom vozíku horieť paleta s balíkmi.
Tieto koordinované útoky znepokojili západné vlády viac ako predchádzajúce sabotáže, pretože mali potenciál spôsobiť pád nákladných lietadiel a hromadné obete na životoch. Vyšetrovanie, na ktorom sa podieľalo deväť krajín, neskôr určilo, že za týmito plánmi stála GRU a vykonala ich rozsiahla sieť agentov v Európe, ktorí podľa prokuratúry v Litve, kde zásielkové bomby vznikli, dodržiavali veľmi prísne pravidlá konšpirácie.
Podľa bezpečnostných predstaviteľov z dvoch európskych krajín stál v centre týchto útokov práve Kolosovskij.
Ten podľa európskych spravodajských služieb a súdnych dokumentov koordinoval nábor siete, ktorá dohliadala na prepravu a distribúciu materiálov použitých na výrobu zápalných zariadení. Dokumenty uvádzajú, že sieť na výrobu náloží používala vysoko horľavú látku armádnej kvality známu ako termit, pričom zariadenia boli ukryté v masážnych podložkách vybavených elektronickými časovačmi.
Denník Washington Post už predtým informoval o možnom zapojení Kolosovského do aktivít GRU a o jeho prepojení na plán umiestniť zápalné zariadenia do nákladných lietadiel.
Útoky predstavovali drastickú eskaláciu ruskej tieňovej vojny a podľa bezpečnostných predstaviteľov z piatich európskych krajín potvrdili rastúcu ochotu Moskvy využívať násilie na dosiahnutie svojich strategických cieľov. Ak by nákladné lietadlo DHL v Lipsku nemalo meškanie, nálož by podľa ich odhadov vybuchla priamo počas letu. Biely dom reagoval na situáciu s extrémnym znepokojením – poradca prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť aj riaditeľ CIA kontaktovali svoje ruské náprotivky s jednoznačným varovaním, aby tieto akcie okamžite zastavili.
„Rusi posunuli štátom sponzorované vraždy a sabotáže na novú úroveň,“ uviedol Wiswesser. „Využívajú ich ako nástroj na dosahovanie strategických cieľov.“
Hoci útoky poslali zlovestný odkaz, odplata pre Rusko bola tvrdá.
Litovskí prokurátori sa rozhodne pustili do vyšetrovania a obvinili viac ako tucet ľudí, z ktorých niektorí boli zapojení aj do útoku na predajňu IKEA. Medzi nimi bol aj ruský občan Jaroslav Michajlov.
Bezpečnostní predstavitelia z dvoch európskych krajín uvádzajú, že Michajlov je dlhoročný priateľ Kolosovského, ktorý ho naverboval špeciálne na operáciu proti DHL. Michajlov sa momentálne ocitol v centre diplomatického súboja. Je zadržiavaný v Azerbajdžane a pátra po ňom Poľsko, ktoré naňho cez Interpol vydalo zatykač, takzvaný „červený obežník“. Rusko podalo protižiadosť, čo je taktika, ktorú často používa na získanie svojich zadržaných agentov späť.
Podľa predstaviteľov záujem Kremľa o jeho prípad ukazuje, aký je Michajlov pre Rusko dôležitý. Michajlov dokonca poslal list Sergejovi Naryškinovi, šéfovi ruskej zahraničnej rozviedky, v ktorom ho žiadal o pomoc pri návrate do Ruska.
Kolosovskij na priateľa nezabudol a u svojich nadriadených v tajných službách loboval za jeho prepustenie.
Zdá sa však, že Kolosovskij má vlastné problémy.
Podľa bezpečnostných zložiek si ho po operácii DHL predvolali do miestnej kancelárie FSB v Krasnodare, kde mu prehľadali elektronické zariadenia. Predstavitelia tajných služieb majú pre tento krok rôzne vysvetlenia. Niektorí sa domnievajú, že prehnaná publicita okolo jeho aktivít – a najmä odhalenie sprisahania proti DHL – vyvolala v Kremli vlnu nespokojnosti.
Predstavitelia tajných služieb taktiež naznačili, že Kolosovskij zápasil s finančnými ťažkosťami. Existujú dôkazy, že niektoré operácie financoval z vlastného vrecka a následne sa snažil tieto straty vykryť z prostriedkov, ktoré mu pridelili spravodajské služby.
Hoci od začiatku invázie na Ukrajinu nevycestoval za hranice, podľa informácií z dvoch európskych krajín si nedávno na internete vyhľadával nehnuteľnosti v Londýne. To by mohlo naznačovať, že si hľadá miesto pre budúci dôchodok alebo plánuje spôsob, ako sa z Ruska natrvalo vytratiť.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.
