Funkcia generálneho prokurátora je jednou z kľúčových ústavných pozícií. Prokuratúra má totiž dozor pri vyšetrovaní trestných činov. Sila jej šéfa sa viackrát ukázala pri uplatňovaní známeho paragrafu 363 Trestného poriadku, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania pre pochybenie policajta alebo prokurátora.
Namieste je otázka, prečo by Smer prepustil obsadenie takého významného úradu politickým súperom.
Vzťahy medzi premiérom Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sú na bode mrazu. Od vlaňajšej jesene si navzájom posielajú odkazy. V posledných týždňoch už obaja hovoria o „útokoch“ v súvislosti s bojom proti korupcii, kajúcnikmi či darovaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Skvelé mená podľa Kaliňáka
Pripomeňme, že Žilinka má po sedemročnom funkčnom období skončiť 10. decembra 2027, necelé tri mesiace po tom, ako uplynie funkčné obdobie súčasného parlamentu.
Politický spor sa vedie o to, či by mali končiaci poslanci zvoliť Žilinkovho následníka. Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) začiatkom februára takúto možnosť pripustil. Na tlačovej besede povedal, že je to veľmi dobrý nápad. Podľa neho by k voľbe malo dôjsť ešte predtým, ako sa skončí mandát Žilinkovi.
Za „skvelé nápady a famózne mená“ označil prípadných kandidátov v podobe advokátov Mareka Paru a Davida Lindtnera, na ktorých sa pýtali médiá. Ide o ľudí z úzkeho okruhu premiéra Fica.
Lindtner a Para dali košom
Advokát Lindtner vyhlásil, že o post generálneho prokurátora nemá záujem a že takúto ponuku by ani nikdy neprijal. Najskôr si zavtipkoval, že určite by spĺňal všetky predpoklady, pretože je vášnivý cyklista. Cyklistike sa totiž pomerne vášnivo venuje súčasný generálny prokurátor.
Vzápätí už vážne hovoril, že keby ponuku dostal, nikdy by ju neprijal, „pretože som zažil 30 rokov v tomto prostredí a už nikdy sa do tohto prostredia vrátiť nechcem“. Aj ďalší Ficov poradca Para odkázal, že nemá záujem byť na čele prokuratúry.
Musí byť zhoda v koalícii
Fico nateraz neavizuje, že by sa mal vybrať kandidát na generálneho prokurátora ešte do parlamentných volieb, ktoré by sa mali uskutočniť pravdepodobne 25. septembra 2027. Ak by sa situácia otočila, proces výberu by sa zrejme začal na budúci rok niekedy cez leto a samotná voľba kandidáta by sa uskutočnila asi začiatkom septembra.
Premiér pred časom v Sobotných dialógoch STVR tvrdil, že klasická predvolebná kampaň bude počas letných mesiacov a v septembri a nebude teda priestor, aby sa ešte predtým rozhodovalo o generálnom prokurátorovi.
Podľa zistení Štandardu sa však v Smere predsa len nevzdali myšlienky pokúsiť sa o túto voľbu. „Minule ho volila opozícia, teraz ho budeme voliť my. Je to demokratické, tam nie je problém,“ povedal nám vysokopostavený politik Smeru. Zdôraznil však, že musí na tom vzniknúť zhoda v rámci vládnej zostavy. „Ak bude dohoda, voliť sa bude,“ poznamenal politik Smeru a nevylúčil, že by to mohol byť aj niekto zo spomínanej dvojice Para či Lindtner, hoci tí kandidatúru odmietli.
Voľba na vážkach
Predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár (Hlas) konštatoval, že by sa malo počítať s tým, aby bola časová rezerva na výber nového šéfa prokuratúry, kým uplynie mandát tomu dosluhujúcemu
„Nemyslím si, že by išlo o obchádzanie ústavy,“ vyjadril sa pre Štandard. Navyše podľa Čellára nevedno, ako dopadnú voľby. „Môže sa stať, že bude pokračovať rovnaká koalícia alebo sa zmení. Ťažko by sa argumentovalo tým, že stará Národná rada by si chcela zvoliť svojho kandidáta,“ mieni Čellár.
Prízvukoval, že by bolo kľúčové, aby nešlo o kandidáta, ktorý by vzbudzoval pochybnosti.
Predseda klubu SNS Roman Michelko priblížil, že „zatiaľ sú to debaty, ale na stole to nie je“. Položil si otázku, či by bolo ústavne legitímne voliť generálneho prokurátora tri mesiace pred uplynutím jeho mandátu. Podľa poslanca pokrivkávajú argumenty, že aj prezident sa volí štyri mesiace vopred, ide totiž o priamu voľbu občanmi.
„Keď väčšina právnikov povie, že je to v poriadku a ústavný súd by nemohol spochybniť voľbu, tak si to viem predstaviť. Skôr si myslím, že sa to asi nechá na ďalšiu garnitúru. Nemá zmysel ísť do niečoho, čo ústavný súd vyhlási za protiústavné,“ zhodnotil pre Štandard a dodal, že voľba napríklad tri mesiace vopred „je na vážkach“.
Varovanie Kolíkovej
Poslankyňa a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) považuje voľbu šéfa prokuratúry ešte súčasnou garnitúrou za „veľmi nelegitímnu“. Upozornila, že zákon pamätá na možnosť, keby nebol zvolený Žilinkov nástupca. V takom prípade by pokračoval až do chvíle, kým by nebol vymenovaný nový šéf prokuratúry.
Nevidí teda dôvod na to, aby sa táto voľba uskutočnila skôr, ako budú riadne parlamentné voľby. „Je zrejmé, že je dostatočný čas od riadnych volieb po deň, keď sa skončí funkčné obdobie súčasnému generálnemu prokurátorovi. Legitimita takej voľby je pomerne nízka. Ak by sa k tomu vládna koalícia odhodlala, tak sa treba pozrieť na ústavné dôvody voľby,“ priblížila Kolíková nášmu denníku.
Dubovcová ako politická pomôcka
Existuje precedens, ktorý dáva premiérovi a šéfovi Smeru do rúk politický tromf, prečo by mohla Žilinkovho následníka vybrať už súčasná koaličná väčšina. Končiaci parlament totiž v minulosti zvolil do významnej ústavnej funkcie kandidáta tri a pol mesiaca vopred. Išlo o verejného ochrancu práv. Spolu s prokuratúrou o ňom hovorí ôsma hlava slovenskej ústavy.
Vládna väčšina za éry premiérky Ivety Radičovej totiž 13. decembra 2011 zvolila za verejnú ochrankyňu práv vtedajšiu poslankyňu za SDKÚ a bývalú sudkyňu Janu Dubovcovú. Vtedajší ombudsman Pavel Kandráč pritom končil vo funkcii až o viac než tri mesiace neskôr, konkrétne 27. marca 2012.
Dubovcová bola dokonca na kandidátke SDKÚ do marcových volieb 2012. Po zvolení za ombudsmanku zo straníckej kandidátky odstúpila.
Treba pripomenúť, že Radičovej vláda padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale. Nasledoval rýchly sled udalostí. O dva dni neskôr poslanci schválili, že predčasné voľby budú 10. marca 2012. Znamená to, že o Dubovcovej sa hlasovalo, keď už bolo jasné, že parlament čoskoro skončí.
Napriek tomu vtedajšia väčšina nenechala výber ombudsmana na nový parlament. Šéf Smeru takýto postup kritizoval, poslanci jeho strany sa však neobrátili na ústavný súd a nenapadli ústavnosť voľby. „Dohodla sa vládna koalícia, je zvolená a nám nezostáva nič iné, len to rešpektovať,“ vravel vtedy Fico.
Kolíková povedala, že by z niekdajšej voľby ombudsmanky precedens nerobila. „Nepovažujem za legitímne, že na konci funkčného obdobia dôjde k voľbe, ktorá nie je nevyhnutná na riadny chod takejto inštitúcie. Ak sa aj niečo také stalo, aj tak platí, že sa mi to nepáči,“ zhodnotila.
Dvaja právnici, dva názory
Ústavný právnik Tomáš Ľalík by vnímal voľbu kandidáta na post šéfa prokuratúry súčasným parlamentom ako problém. „Parlament má voliť vtedy, keď uplynie funkčné obdobie konkrétneho generálneho prokurátora, nie vopred niekoľko týždňov alebo mesiacov,“ usúdil.
K poznámke, že aj ombudsmanku Dubovcovú poslanci zvolili viac ako tri mesiace vopred, Ľalík podotkol, že to tiež bolo v rozpore s ústavou. Nový parlament to podľa neho nemusel rešpektovať a mohol zvoliť niekoho iného.
Naopak, bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány si myslí, že ak by ešte súčasní poslanci stihli zvoliť budúceho šéfa prokuratúry, nebolo by to protiústavné. Druhá vec je podľa neho uvažovať o politickej vhodnosti takéhoto kroku.
„Ideálna situácia je, aby si odchádzajúci a nový generálny prokurátor podali v kancelárii ruky 10. decembra 2027,“ uzavrel Bárány.