Predseda vlády Robert Fico, podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, minister obrany Robert Kaliňák (všetci Smer) a advokát Marek Para zvolali tlačovú konferenciu, aby zaujali stanovisko k vyjadreniam generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Žilinka sa zúčastnil na brannobezpečnostnom výbore k téme darovanej vojenskej techniky Ukrajine, konanie výboru označil za snahu koalície o ovplyvňovanie činnosti prokuratúry a z jeho rokovania po 15 minútach odišiel.
Diplomati ostávajú v Iráne
Predseda vlády sa v úvode vyjadril aj k aktuálnej bezpečnostnej situácii vo svete a k útokom, ktoré sa odohrali v uplynulých dňoch. Uviedol, že ministerstvo zahraničných vecí nepretržite monitoruje situáciu v Iráne a komunikuje s občanmi Slovenskej republiky nachádzajúcimi sa v krízovej oblasti.
„Naši diplomati zatiaľ ostávajú na dotknutých miestach. Sme pripravení na evakuáciu, hneď ako budú zrušené bezletové zóny,“ vyhlásil Fico.
Upozornil aj na uzavretie Hormuzského prielivu, ktoré podľa neho môže mať vážne ekonomické dôsledky. „Ak táto situácia bude trvať dlhšie, budeme čeliť tlaku na rast cien pohonných hmôt,“ skonštatoval premiér. Súčasný vývoj označil za „absolútny rozklad svetového poriadku“ a varoval, že ak sa konflikt neskončí, môže mať globálne následky. Zároveň očakáva ďalšie odvetné opatrenia zo strany Iránu.
Trestné oznámenie pre údajné zneužívanie práva
Hlavnou témou tlačovej konferencie bolo oznámenie Roberta Fica o podaní verejného trestného oznámenia. Dôvodom je podľa neho údajné zneužívanie trestného práva voči opozícii v rokoch 2020 až 2023.
Za „štartovací moment“ označil situáciu, keď sa advokát Marek Para snažil získať nahrávku, ktorej autorom bol bývalý funkcionár finančnej správy Ľudovít Makó. Podľa Fica bola táto nahrávka manipulovaná a použitá ako dôkazný materiál.
Premiér uviedol, že prokurátor Michal Šúrek podal návrh na vzatie Makóa do väzby, po čom Makó údajne začal vypovedať proti predstaviteľom vtedajšej opozície. „Zaznamenali sme 86 prípadov, v ktorých vypovedal ako kajúcnik,“ povedal Fico.
Makó bol podľa jeho slov obvinený zo zosnovania zločineckej skupiny a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s nelegálnym vyplácaním nadmerných odpočtov DPH firmám. Škoda údajne presiahla 18 miliónov eur.
Fico tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní vedeli o existencii manipulovanej nahrávky. Napriek tomu 3. novembra 2023 prokurátor špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek zastavil trestné stíhanie voči Makóovi. Ako dôvod uviedol jeho výraznú spoluprácu pri odhaľovaní korupcie.
„Makó sa pritom priznal k činom, z ktorých bol obvinený,“ zdôraznil premiér. Para podľa neho až tento rok dostal odpoveď, že nahrávka, ktorej sa domáhal, bola skartovaná.
Fico je presvedčený, že Šúrek sa dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zároveň vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby inicioval obnovenie konania vo veci Ľudovíta Makóa.
Chýbala súdna kontrola
Para upozornil, že diskusia o inštitúte kajúcnika prebieha už dlhodobo. Podľa jeho slov sa postupne objavili závažné zistenia o tom, že výpovede spolupracujúcich obvinených boli údajne v niektorých prípadoch formulované priamo vyšetrovateľmi.
„Bolo preukázané, že sa zakazovali a cenzurovali dôkazy,“ uviedol Para. Zdôraznil potrebu nastaviť nový rámec kontroly nad inštitútom spolupracujúceho obvineného a zároveň vyvodiť zodpovednosť za postupy z minulosti.
Za problém označil nedostatočnú súdnu kontrolu v rokoch 2020 až 2023. Navrhol tri základné atribúty, ktoré by podľa neho mali byť súčasťou nového systému.
Prvým je právo obhajoby mať prístup k stretnutiam medzi vyšetrovateľom a kajúcnikom. Druhým je, aby o prípadných prísľuboch beztrestnosti rozhodoval výlučne súd, nie prokurátor. Tretím atribútom je zákaz sľubovania rôznych benefitov kajúcnikom zo strany prokuratúry.
Ide o systémový problém
Gašpar odmietol, že by išlo o ojedinelý prípad jedného kajúcnika alebo jedného prokurátora. „Máme tu systém zneužívania dôkazného prostriedku,“ vyhlásil.
Podľa neho išlo o koordinovaný postup, pričom niektorí kajúcnici boli údajne k spolupráci dotlačení orgánmi činnými v trestnom konaní. „Dnes majú priestor pomenovať, ako tento systém fungoval,“ dodal.
Gašpar zároveň uviedol, že kontrolná činnosť súdov nie je dostatočne vymedzená. V tejto súvislosti spomenul aj komunikáciu zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa podľa jeho slov touto otázkou zaoberá.
Otázka budúcnosti právneho štátu
Kaliňák tvrdí, že už v minulosti evidovali systém, v ktorom prokurátori vo väzniciach vyhľadávali kajúcnikov ochotných vypovedať proti politickým oponentom, konkrétne proti strane Smer.
Ako príklad uviedol kauzu Dobytkár, ktorá bola podľa neho rovnako postavená na výpovediach spolupracujúcich obvinených. „Všetky tieto prípady sú postavené na kajúcnikoch,“ zdôraznil.
Podľa Kaliňáka má teraz generálna prokuratúra príležitosť preveriť, ako je možné, že osoba, ktorá údajne falšovala dôkazy, mohla vystupovať ako svedok. „To, ako sa k tejto kauze postaví generálna prokuratúra, je otázkou budúcnosti právneho štátu,“ uzavrel.