Izraelské letectvo zasiahlo južné predmestia Bejrútu kontrolované Hizballáhom, pričom libanonskou metropolou otriaslo viac ako desať výbuchov. Podľa izraelskej armády boli cieľom aj vysokopostavení predstavitelia militantného hnutia. Armáda zároveň varovala obyvateľov desiatok dedín na juhu a východe Libanonu, aby sa evakuovali, a vyhlásila, že Hizballáh nesie plnú zodpovednosť za ďalšiu eskaláciu.
Útok Izraela si vyžiadal 31 obetí a 149 zranených, informovalo libanonské ministerstvo zdravotníctva.
Išlo o odvetu voči Hizballáhu, ktorý v pondelok zaútočil na Izrael, aby pomstil smrť najvyššieho vodcu Iránu Alího Chameneího. Militantná skupina sa týmto krokom dostala do rozporu s libanonskými vodcami, ktorí nechcú, aby sa krajina zapájala do regionálnej vojny.
Libanonské štátne médiá informovali, že generálny prokurátor nariadil bezpečnostným silám, aby okamžite zatkli tých, ktorí vystrelili rakety na Izrael, po telefonáte libanonského ministra spravodlivosti Adela Nassara. Tamojšia vláda už rok presadzuje politiku zameranú na odzbrojenie Hizballáhu.
Libanonský premiér Nawaf Salam uviedol, že odpálenie rakiet z Libanonu bolo nezodpovedné a ohrozilo bezpečnosť Libanonu. Libanonský prezident Joseph Aoun odsúdil izraelské útoky, ale zároveň varoval pred tým, aby sa krajina stala platformou pre vojny, „s ktorými nemáme nič spoločné“, čo by „opäť vystavilo náš národ nebezpečenstvu“.
Potrvá to niekoľko dní, varuje Izrael
Izraelská armáda uviedla, že v Izraeli neboli hlásené žiadne zranenia ani škody. Išlo o prvý útok Hizballáhu na Izrael od vojny v roku 2024, zatiaľ čo izraelské útoky na južné predmestia boli najsilnejšie od tohto konfliktu.
Náčelník Generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir uviedol, že armáda spustila „ofenzívnu kampaň“ proti Hizballáhu, ktorá bude pravdepodobne trvať niekoľko dní.
„Už nie sme len v obrane, teraz prechádzame do útoku,“ povedal počas vyhodnocovania situácie po raketových a dronových útokoch Hizballáhu na Izrael.
„Musíme sa pripraviť na niekoľko dní bojov, na mnohé dni. Potrebujeme silnú obrannú pripravenosť a nepretržitú ofenzívnu pripravenosť vo vlnách,“ dodal Zamir.
Pokračujú útoky Iránu
Sirény sa však krátko po siedmej hodine ráno rozozvučali po celom Izraeli vrátane Tel Avivu a Jeruzalema po tom, čo Irán oznámil novú vlnu raketových útokov. Iránske štátne médiá informovali, že rakety boli vypálené z centrálnych oblastí krajiny smerom na „nepriateľské pozície“.
Výbuchy bolo podľa svedkov počuť aj v Teheráne, Dubaji a katarskej Dauhe. Kuvajt uviedol, že jeho protivzdušná obrana zachytila nepriateľské drony už tretí deň po sebe.
Izrael už v nedeľu večer oznámil, že získal vzdušnú prevahu nad Teheránom a že jeho útoky smerovali na spravodajské, bezpečnostné a vojenské veliteľské centrá. Americké lietadlá a vojnové lode podľa armády zasiahli od začiatku operácie viac ako tisíc iránskych cieľov.
Trump sľubuje pokračovanie operácie
V nedeľu boli potvrdené aj prvé obete na strane Spojených štátov – traja americkí vojaci zahynuli na základni v Kuvajte. Prezident Donald Trump ich označil za „skutočných amerických patriotov“, no zároveň pripustil, že počet obetí môže narastať. Vyhlásil, že operácia s názvom Epic Fury bude pokračovať bez zmeny a môže trvať najmenej štyri týždne.
Trump zároveň naznačil, že Spojené štáty budú „nakoniec“ rokovať s novým potenciálnym vedením Iránu. Iránsky prezident Masúd Pezeškján oznámil, že dočasné vedenie krajiny prebrala trojčlenná rada.
Poradca zosnulého Chameneího Alí Larídžání však vyhlásil, že Teherán s Trumpom rokovať nebude, a obvinil ho z „bludných ambícií“.
Smrť 86-ročného Chameneího vytvorila v Iráne mocenské vákuum a vyvolala otázky o budúcnosti krajiny. Odborníci upozorňujú, že hoci ide o vážny zásah do vedenia Islamskej republiky, nemusí to automaticky znamenať koniec klerikálneho režimu ani vplyvu Revolučných gárd.
Analýzy sociálnych sietí však naznačujú, že časť verejnosti už hľadá alternatívu k dlhoročnému vodcovi.
Konflikt zasahuje ropný aj letecký trh
Konflikt má zároveň citeľné globálne dôsledky. Iránska revolučná garda oznámila útoky na ropné tankery a vojenské základne v Perzskom zálive, čo vyvolalo obavy o bezpečnosť lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Stovky lodí zakotvili v regióne a obchodníci očakávajú prudký rast cien ropy.
Boje zároveň ochromili leteckú dopravu – viaceré letiská na Blízkom východe vrátane Dubaja museli obmedziť prevádzku, čo patrí k najväčším narušeniam leteckej dopravy v posledných rokoch.
(reuters, pir)