Patrí medzi ne napríklad aj umiestnenie tisícov námorných mín v Hormuzskom prielive, čo predstavuje najúčinnejšiu formu jeho blokády. Odmínovanie by potom mohlo trvať týždne až mesiace a vyvolalo by prudký rast cien ropy na svetových trhoch, a následne razantný nárast cien pohonných hmôt aj na našich čerpacích staniciach.
Aj keby napríklad mala americká piata flotila so základňou v Bahrajne dostatočnú vojenskú silu, aby takejto iránskej akcii zabránila a námornú prevádzku prielivu rýchlo obnovila [Donald Trump v nedeľu oznámil, že americká armáda potápa iránske námorníctvo, pričom doteraz zničila deväť iránskych vojnových lodí a „ide po zvyšku“, poznámka redakcie], krajný scenár trvalejšej blokády je potrebné brať do úvahy viac ako inokedy. A to práve pre fatálne ohrozenie súčasného teheránskeho režimu.
Hormuzský prieliv predstavuje najdôležitejšie „úzke hrdlo“ svetovej energetiky. Prepravuje sa ním viac ako štvrtina všetkej celosvetovo námorne obchodovanej ropy, čo zodpovedá približne pätine celkovej globálnej spotreby ropy. Navyše, prielivom prechádza takmer štvrtina svetovo obchodovaného skvapalneného zemného plynu.
Podľa spoločnosti Rystad Energy, ktorá poskytuje konzultácie a analýzy v oblasti medzinárodnej energetiky, môže zdražieť ropa Brent v pondelok po otvorení búrz až o 20 dolárov na barel, teda na približne 93 dolárov [tento predpoklad sa ešte nenaplnil, Brent zdražil v pondelok o 7 percent na 79 dolárov, poznámka redakcie]. Bolo by to spôsobené pripočítaním markantne zvýšenej rizikovej prirážky.
Ak by však došlo k faktickej blokáde Hormuzského prielivu, cena ropy podľa Rystad Energy zamieri nad 100 dolárov za barel, prvýkrát od augusta 2022. Trvalejšia blokáda Hormuzského prielivu by teda výrazne zdražela pohonné hmoty a ďalšie ropné produkty aj u nás, rovnako by tiež zapríčinila vzostup veľkoobchodných cien zemného plynu.
Na vývoze katarského zemného plynu, ktorého väčšina putuje do Ázie, je síce Európa závislá menej, ale v tejto časti roka čelí pomerne nízkemu stavu zásob plynu v zásobníkoch, čo môže prispieť k výraznejšiemu tlaku na rast cien plynu. Na strane Európy však teraz stojí pomerne teplé počasie, ktoré dopyt po plyne a nutnosť čerpania zo zásobníkov logicky obmedzuje.
Pokiaľ by sa Teheránu naozaj podarilo trvalejšie Hormuzský prieliv zablokovať, vyvolá to nepochybne „ropný šok“ na svetových trhoch. Ten sa mu však vráti ako bumerang. Pretože prielivom sám svoje energetické suroviny vyváža, najmä ropu do Číny. Teherán by sa tak pripravil o prostriedky z predaja ropy, ktorá – hoci pod sankciami, teda v zľave – predstavuje kľúčový zdroj jeho príjmu. Navyše by riskoval zhoršenie vzťahov s Čínou.
Z blokády, ako aj z drahšej ropy a zemného plynu by ťažilo napríklad aj Rusko, ktoré by náhle registrovalo vyšší prísun peňazí využiteľných aj na vojnu na Ukrajine.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.