Americká armáda v pondelok potvrdila, že od začiatku operácií zahynulo už šesť amerických vojakov. Ďalší šiesti utrpeli zranenia pri incidente, keď kuvajtská protivzdušná obrana omylom zostrelila tri stíhačky F-15. Podľa Pentagónu niekoľko ďalších vojakov utrpelo vážne zranenia.
„Očakávame ďalšie straty,“ uviedol na prvej tlačovej konferencii od vypuknutia konfliktu generál Dan Caine, šéf amerického zboru náčelníkov štábov. Zdôraznil, že ide o rozsiahle bojové operácie a dosiahnutie vojenských cieľov si vyžiada čas.
Bez pozemných síl
Spojené štáty a Izrael spustili v sobotu najambicióznejšie útoky proti Iránu za posledné desaťročia. Podľa amerických predstaviteľov bolo zasiahnutých viac ako 1 250 cieľov, potopených 11 iránskych vojnových lodí a pri útokoch zahynul aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi proti Izraelu a proti cieľom v arabských krajinách s americkými základňami.
Minister obrany Pete Hegseth zdôraznil, že cieľom operácie je zničiť iránske námorníctvo a raketové kapacity, ktoré by mohli chrániť prípadné tajné snahy Teheránu o vývoj jadrovej zbrane. Irán opakovane popiera, že by sa snažil získať jadrové zbrane.
„Toto nie je Irak. Toto nie je nekonečné,“ vyhlásil Hegseth a odmietol prirovnania k dlhoročným vojnám v Iraku a Afganistane. Konkrétny časový harmonogram kampane však odmietol uviesť.
Pentagón uviedol, že na iránskom území sa nenachádzajú americké pozemné jednotky. Minister obrany však nevylúčil žiadnu možnosť do budúcnosti. „Urobíme všetko, čo bude potrebné na presadenie amerických záujmov. Ale nie sme hlúpi. Nemusíte tam poslať 200-tisíc ľudí a zostať 20 rokov,“ povedal Hegseth.
Viceprezident JD Vance v rozhovore pre Fox News vylúčil, že sa vojna bude ťahať roky. „Donald Trump cieľ definoval tak, že Irán nesmie mať jadrovú zbraň a musí sa dlhodobo zaviazať, že sa nikdy nepokúsi obnoviť svoje jadrové kapacity,“ dodal Vance.
Americké sily na Blízkom východe sa medzitým naďalej posilňujú, čo predstavuje najväčšie nasadenie od invázie do Iraku v roku 2003.
Rýchla a rozhodná akcia
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre Fox News tiež odmietol, že pôjde o „nekonečnú vojnu“, lebo iránsky režim je podľa jeho slov najslabší od revolúcie v roku 1979. „Bude to rýchla a rozhodná akcia,“ povedal.
Útok označil za naliehavo potrebný, lebo Irán údajne budoval nové podzemné zariadenia, ktoré by v priebehu pár mesiacov ochránili jeho raketový a jadrový program pred útokmi. „Ak by sa teraz nepodnikli žiadne kroky, v budúcnosti by sa už žiadne kroky podniknúť nedali,“ tvrdil.
Podľa Netanjahua vytvoria útoky USA a Izraela podmienky na zmenu režimu v Iráne. Spoločné operácie USA a Izraela podľa neho „uvádzajú éru mieru, o akej sme ani nesnívali“.
Vyhlásil, že 95 % problémov na Blízkom východe spôsobuje Irán a že pád režimu by viedol k množstvu mierových dohôd medzi Izraelom a okolitými moslimskými štátmi.
Meniace sa ciele a časový rámec
Prezident Donald Trump pôvodne naznačil, že operácia by mohla trvať štyri až päť týždňov, no pripustil, že sa môže predĺžiť. V liste Kongresu neuviedol žiadny konkrétny časový rámec a napísal, že „nie je možné poznať celý rozsah a trvanie vojenských operácií“.
Trump v pondelok vyhlásil, že cieľom je zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň a zastaviť jeho program balistických rakiet dlhého doletu. Nespomenul však zmenu režimu, hoci v sobotu vyzval Iráncov, aby „získali späť svoju krajinu".
Podľa dvoch zdrojov oboznámených so situáciou administratíva na uzavretých brífingoch priznala, že neexistujú spravodajské informácie, ktoré by naznačovali, že Irán plánoval bezprostredný útok na americké sily.
Trump však bez predloženia dôkazov tvrdí, že Teherán bol blízko schopnosti zasiahnuť Spojené štáty balistickou raketou.
(reuters, pir, est)