Španielsko naopak nemá „dobré vedenie“ a „každý obchod so Španielskom bude zastavený“. Britský premiér Keir Starmer nie je „Winston Churchill“. V týchto chvíľach sa Európa javí menej ako jednotný blok a viac ako skupina jednotlivých partnerov, ktorí sú hodnotení odlišne.
Trumpov útok na Španielsko súvisí s tým, že Madrid odmietol umožniť Spojeným štátom využívanie svojich vojenských základní na operácie súvisiace s útokmi na Irán. Americký prezident preto nariadil ministrovi financií zastaviť „všetky obchodné vzťahy“ so Španielskom.
Dynamika americko-nemeckého stretnutia bola viditeľná aj v detailoch. Keď Trump v súvislosti s možnými clami žartovne poznamenal, že Nemecko by mal byť „veľmi, veľmi tvrdo zasiahnuté“, poklepal Merzovi po kolene. Kancelár sa rozpačito usmial, neprotestoval a nechal túto poznámku bez reakcie. Merz oznámil, že s Trumpom chce hovoriť o troch témach: Irán, obchodné otázky a Ukrajina.
Jasné slová o Iráne
Pokiaľ ide o Irán, dominovali jasné formulácie. Trump vyhlásil, že mullovia by zaútočili ako prví, keby USA a Izrael nekonali. Tento pocit podľa svojich slov nadobudol vzhľadom na vývoj rokovaní, ktoré štáty nepriamo viedli v posledných týždňoch. Ide o „zlých ľudí“, povedal. Na otázku o politickej budúcnosti Iránu odpovedal, že možno „niekto z radov“ existujúceho systému prevezme moc, akonáhle sa vojenská kampaň skončí.
Pred novinármi v Bielom dome si Trump pochvaľoval doterajšie úspechy americkej armády pri zásahoch proti Iránu. „Nemajú námorníctvo, bolo zničené, nemajú letectvo, bolo zničené, nemajú vzdušný prieskum, ten bol zničený,“ povedal.
Americký prezident v reakcii na otázku zároveň odmietol, že by Izrael zatiahol Spojené štáty do vojny proti Iránu. „Nie, možno som ich k tomu prinútil ja,“ povedal.
Merz sa v tejto fáze demonštratívne postavil na stranu amerického stanoviska. Jeho vyhlásenie o „odstránení“ režimu bolo najjasnejším nemeckým vyjadrením o politickej budúcnosti Teheránu od začiatku vojenských útokov. Ďalšie podrobnosti o možnej účasti Nemecka na tejto kampani ani ďalšie konkrétne kroky neuviedol. Na otázky týkajúce sa vojenskej dimenzie neodpovedal priamo, ale zostal pri politickom hodnotení situácie.
Paralelne s vojenskou eskaláciou zvyšuje tón aj vedenie v Teheráne. Generál Revolučných gárd pohrozil, že „každá loď“ v Hormuzskom prielive bude horieť. Strategický význam tohto priechodu pre svetový obchod vo Washingtone výslovne nespomenuli, ale bol zreteľne prítomný v pozadí. Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie tranzitné body energetických zdrojov na svete. Blokáda alebo dlhotrvajúce boje by mali priamy vplyv na globálne dodávateľské reťazce.
Kancelár Merz zároveň otvorene hovoril o ekonomických dôsledkoch konfliktu. „Samozrejme, že to ovplyvní našu ekonomiku,“ povedal s ohľadom na rastúce ceny ropy a plynu. Dúfa, že vojna sa skončí čo najskôr.
Trump reagoval prognózou, že ceny ropy po ukončení kampane klesnú na úroveň, „na akej nikdy predtým neboli“. Konkrétne opatrenia ani časový harmonogram však neuviedol.
Energia, obchod a politický signál
Okrem Iránu zohrávali dôležitú úlohu v rokovaniach aj ekonomické otázky. Trump opäť nadviazal na tému ciel a poukázal na prebiehajúce obchodné konflikty. Jeho žartovnú poznámku o „veľmi tvrdom“ postupe voči Nemecku prijali v sále so smiechom, ale zostala bez konkrétneho objasnenia.
Americký prezident zdôraznil, že niektoré európske štáty boli nápomocné pri zbrojení NATO, iné však nie. Zo slovných prejavov nebolo možné vyvodiť spoločnú európsku líniu voči Iránu.
Pre Nemecko sú okrem otázok bezpečnostnej politiky v popredí predovšetkým ekonomické dôsledky. Konflikt na Blízkom východe sa týka centrálnych energetických a obchodných ciest, poistné nákladných lodí už výrazne stúpa. Aj na komoditných trhoch reagujú obchodníci citlivo na každú novú hrozbu alebo vojenský pohyb. V tomto kontexte bolo prepojenie geopolitického postavenia a hodnotenia ekonomických rizík ústredným prvkom vystúpenia nemeckého kancelára.
Kým časť nemeckých politikov sa v otázke Iránu viac zameriava na diplomatické iniciatívy a medzinárodnú integráciu, Merz vo Washingtone zdôraznil súlad s americkou líniou. Otázka, či a v akej forme z toho vyplynú ďalšie kroky, zostala otvorená. Stretnutie pred kamerami trvalo len niekoľko minút, následne pokračovalo za zatvorenými dverami.
Jedno je však isté: konflikt s Iránom v súčasnosti dominuje transatlantickej agende. Berlín sa v tejto otázke verejne vyjadril – formuláciou, ktorá presahuje prejavy solidarity.
(rab, reuters, tasr, im)
