Tým hlavným hýbateľom bola informácia o zastavení produkcie v Katare, čo sa týka predovšetkým utorkového cenového vývoja. V pondelok zase cenami hýbalo zablokovanie Hormuzského prielivu a obavy z výpadku najmä katarskej produkcie LNG, ktoré následne v utorok potvrdili.
Ako to môže zmeniť obchodné toky? Fyzicky to zrejme najviac zasiahne Čínu, ale v druhom slede to ovplyvní aj Európu.
Skvapalnený plyn z Kataru smeruje prioritne k ázijským odberateľom, no nezanedbateľné objemy sa exportujú aj do Talianska a Belgicka. Dá sa očakávať, že ázijskí odberatelia sa budú snažiť nahradiť katarský skvapalnený plyn inými zdrojmi, čo môže krátkodobo vyostriť konkurenčný boj na globálnej úrovni. Súčasná situácia môže demonštrovať zraniteľnosť Európy, najmä pokiaľ ide o jej závislosť od dodávok LNG.
Odkiaľ by Európa pokryla výpadok z Blízkeho východu?
Čiastočný priestor na náhradu môže prísť ešte z USA, no ich expozícia voči Únii by už bola veľmi dominantná. V súčasnosti 60 percent všetkých dodávok LNG zabezpečujú Spojené štáty.
Aký vývoj očakávate, ak bude tento konflikt trvať niekoľko ďalších týždňov, ako to komunikoval Donald Trump? Kam až môžu ceny rásť?
Kým bude trvať konflikt a najmä Katar ako druhý najväčší globálny producent LNG nebude vyrábať a vyvážať, existuje stále priestor na rast cien.
Trh je veľmi volatilný, čo bolo vidno napríklad na utorkovom obchodovaní, keď sa cena dopoludnia zvýšila v porovnaní s ránom až o tretinu, aby následne zasa klesla o polovicu nárastu.
Momentálne stále prevláda akútne riziko dlhodobého narušenia globálnych dodávok LNG nad všetkými ostatnými faktormi.
V slovenských zásobníkoch plynu je už len necelých 28 percent kapacity. Vystačia súčasné rezervy na zvyšok vykurovacieho obdobia?
O tohtoročnú vykurovaciu sezónu sa netreba obávať. Náš najväčší obchodník, Slovenský plynárenský priemysel, má v súčasnosti zazmluvnené dostatočné zdroje zemného plynu, či už z Ruskej federácie, alebo od iných európskych dodávateľov. Zároveň má rezervované dostatočné prepravné kapacity smerom na Slovensko.
Pred ďalšou zimou tak môže byť ovplyvnené najmä tlakovanie plynových zásobníkov. Môžu hroziť aj fyzické nedostatky tejto komodity?
Áno, ďalšia zimná sezóna 2026/2027 v sebe nesie riziká. Jedným z nich je aj dostatočné naplnenie európskych zásobníkov. V súčasnosti je totiž stav v zásobníkoch v Európe nižší ako v rovnakom období v predchádzajúcich rokoch z dôvodu nižšieho objemu dostupných zdrojov zemného plynu a chladnejšej zimy.
Zároveň sa v dôsledku aktuálnych globálnych udalostí opäť nachádzame v situácii, keď sa zemný plyn s dodávkou v letnom období obchoduje za vyššie ceny ako zemný plyn s dodávkou v zime. Ak bude táto negatívna obchodná situácia pretrvávať počas letných mesiacov, keď sa plyn do zásobníkov vtláča, môže Európa nasledujúcu zimu čeliť extrémne nízkej naplnenosti plynových zásobníkov, pretože budú absentovať základné ekonomické dôvody na jeho uskladnenie.
Navyše, vzhľadom na pomerne suchú zimu a nízku zásobu snehu v Alpách sa dá očakávať, že vodné elektrárne v Nemecku, Rakúsku a Taliansku budú produkovať menej elektrickej energie a tento výpadok budú musieť nahradiť plynové elektrárne. Vyšší dopyt po plyne na prevádzku takisto môže skomplikovať plnenie zásobníkov.
Práve takéto situácie vzbudzujú otázky, či by nemal v budúcnosti zostať ako alternatíva, aspoň pre krízové časy, zachovaný aj ruský plyn. Ako vnímate prechod Únie od diverzifikácie ku kompletnému zákazu?
Náš odvetvový zväz dlhodobo upozorňuje, že uprednostňovanie skvapalneného plynu na úkor ruského zemného plynu nie je diverzifikácia, ale zvyšovanie závislosti od nového zdroja a zároveň znižovanie počtu alternatívnych dodávateľov pre európske krajiny.
LNG je totiž v porovnaní s plynom vyťaženým v Európe a jej blízkom okolí globálne obchodovanou komoditou, ktorej cena sa môže prudko zmeniť práve pod vplyvom udalostí, aké momentálne sledujeme na Blízkom východe.
Nie je to prebytková komodita, ale skôr naopak – je jej nedostatok. V minulosti, keď na starý kontinent prúdili veľké objemy z ruského zdroja, mali takéto udalosti na cenu zemného plynu v Európe len minimálny vplyv.
