Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že prikázal americkým silám pripojiť sa k izraelskému útoku na Irán, pretože sa domnieval, že Teherán sa chystá zaútočiť ako prvý.
Toto tvrdenie je však v rozpore s odôvodnením, ktoré o tom, ako sa vojna začala, predtým verejnosti ponúkol jeho minister zahraničných vecí. Marco Rubio v pondelok novinárom povedal, že USA spustili útok z obáv pred iránskou odvetou na plánovanú izraelskú akciu proti Teheránu.
„Vedeli sme, že dôjde k izraelskej akcii, vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak by sme proti nim preventívne nezasiahli ešte predtým, ako spustia tieto útoky, utrpeli by sme vyššie straty,“ povedal Rubio.
Trump odmietol narážky, že Izrael dotlačil Spojené štáty do konfliktu, keďže jeho administratíva už poskytla rôzne verzie a čelila tiež kritike zo strany niektorých podporovateľov aj demokratov, ktorí prezidenta obvinili zo spustenia „vojny z vlastnej vôle“ [Trump si tento zásah nenechal schváliť Kongresom, poznámka redakcie].
„Možno som ich (Izrael) k niečomu donútil,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni v utorok počas stretnutia s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. „Rokovali sme s týmito šialencami a ja som si myslel, že zaútočia prví. Ak by sme to neurobili my, zaútočili by prví. Bol som o tom pevne presvedčený.“
Irán však v tejto súvislosti vyhlásil, že útok USA nebol vyprovokovaný.
Pochybujú aj konzervatívni komentátori
Niekoľko prominentných konzervatívnych komentátorov zintenzívnilo svoju kritiku útokov na Irán, tvrdiac, že Rubiove vyjadrenia naznačujú, že je to práve Izrael, a nie Trumpova administratíva, kto „diktuje“ vývoj situácie.
„Takže nám otvorene hovoria, že sme vo vojne s Iránom, pretože nás Izrael k tomu donútil,“ napísal o Rubiovi konzervatívny politický komentátor Matt Walsh so svojimi štyrmi miliónmi sledovateľov na sieti X. „Toto je v podstate to najhoršie, čo mohol povedať.“
Jeho konzervatívna kolegyňa Megyn Kellyová svojmu publiku odkázala, že má pochybnosti o Trumpovom rozhodnutí zaútočiť na Irán.
„Úlohou našej vlády nie je starať sa o Irán alebo Izrael. Majú sa starať o nás. A mne to pripadá ako evidentná izraelská vojna,“ povedala Kellyová.
Kritika z Trumpovho pravého krídla prichádza v čase, keď sa jeho Republikánska strana snaží udržať kontrolu nad americkým Kongresom v novembrových „polčasových“ voľbách.
Kontrola škôd
Debata o prípravách na vojnu prinútila Biely dom zvládať aj (mediálne) škody.
Trump v utorok odpovedal na otázky novinárov na verejnosti prvýkrát od sobotňajšieho začiatku americko-izraelskej leteckej vojny. Predtým o útokoch hovoril v dvoch videách, v individuálnych rozhovoroch s vybranými novinármi a v krátkych poznámkach v pondelok v Bielom dome.
Americký prezident po rokovaniach jeho krajiny s Iránom minulý štvrtok v Ženeve povedal, že sa domnieva, že Irán je na pokraji spustenia útokov, pričom nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojho názoru. Irán na druhej strane označil tieto rozhovory za pozitívne a v nasledujúcich dňoch plánoval ďalšie.
„Je to niečo, čo sa muselo urobiť,“ povedal Trump, ktorý pred začiatkom vojny proti Iránu jej potrebu podrobne nevysvetlil.
Rubio, ktorého sa v utorok počas návštevy Kapitolu pýtali na jeho predchádzajúce vyjadrenie, novinárom povedal: „Podstatné je toto: prezident sa rozhodol, že nás nezasiahnu prví. Je to také jednoduché, ľudia.“
Dvaja vysokí predstavitelia Trumpovej administratívy mali v utorok konferenčný hovor s reportérmi, aby opísali udalosti vedúce k vojenským operáciám. A to najmä ženevské rozhovory s iránskymi predstaviteľmi, ktoré viedli americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner a sprostredkoval ich Omán.
Dvaja predstavitelia uviedli, že Witkoff a Kushner opakovane naliehali na Irán, aby sa vzdal obohacovania uránu. Irán namiesto toho predložil plán, ktorý by mu umožnil obohacovať urán na vyššie percento v teheránskom výskumnom reaktore v severnom Iráne.
Americkí vyslanci mali podľa úradníkov pocit, že Iránci používajú zdržiavaciu taktiku.
„Neboli ochotní vzdať sa základných kameňov toho, čo si potrebovali zachovať, aby sa mohli dostať k (jadrovej) bombe,“ povedal jeden z predstaviteľov.
Irán popiera, že by sa snažil získať jadrovú zbraň.
Vyslanci podali Trumpovi správu a povedali mu, že by bolo možné dosiahnuť jadrovú dohodu podobnú tej, ktorú tím bývalého prezidenta Baracka Obamu a svetové mocnosti vyrokovali s Iránom v roku 2015. Trvalo by to však mesiace.
Trump nariadil americkým silám akciu nasledujúci deň a útoky sa začali v sobotu.
(reuters, im)